„Je neakceptovateľné, aby EÚ rozhodla v mene krajiny vnútorným hlasovaním“ hovorí Želev, zakladateľ Balkans Political Club. Mimovládnej organizácie, ktorá združuje prominentných politikov a intelektuálov z juhovýchodnej Európy.

„ Grécko Grécko vstúpilo do EÚ po zložitom vývoji - po druhej svetovej vojne nasledovala občianska vojna (1944-49), reštaurácia monarchie, vojenská diktatúra (1967-74) a až potom vytvorenie parlamentnej demokracie.viac na www.EuropskaUnia.sk » len hľadá argumenty proti pristúpeniu Macedónska. Je to nebezpečné, pretože to vytvára napätie (v Macedónsku) medzi Albáncami a Macedóncami“, myslí si Želev.

Ako silný zástanca vstupu Turecka do Európskej únie kritizuje Grécko za rozdúchavanie cyperského problému, čím podľa neho Atény udržiavajú otázku tureckého pristúpenia mimo agendy EÚ.

Bývalý bulharský prezident tiež odmieta argumenty zaznievajúce vo Fracúzsku alebo v Nemecku, že Turecko Krátky popis histórie vzťahov Turecka a Európskej Únie.viac na www.EuropskaUnia.sk »je príliš veľké a zatienilo by Paríž a Berlín Rade EÚ a v Európskom parlamente. V Parlamente sú to politické skupiny na ktorých záleží, pripomína. Takýto názor podľa neho zdieľa väčšina krajín EÚ.

Želev prednášal na parížskej konferencii pri príležitosti 20. výročia Okrúhleho stola, ktorý pripravil cestu pre mierovú tranzíciu krajiny k demokraci a trhovej ekonomcike. Na otázku ako hodnotí svoje dve obdobia vo funkcii prezidenta krajiny odpovedal, že za svoj najväčší úspech považuje, že pomohol zachovať mier medzi etnickými skupinami.

Komunistický režim Todora Živkova viedol politiku nútenej asimilácie a páchal v 80. rokoch etické čistky, ktoré vyvrcholili nútenou deportáciou 360 000 bulharských etnických Turkov v lete 1989, len pár mesiacov pred pádom režimu.

Želeva znepokojuje, že strany ako Ataka hrajú v dnešnej bulhraskej politike nacionalistickou kartou. Ataka je neoficálnym partnerom vládnucej strany GERB premiéra Bojka Borissova. V 240 člennom parlamente má 21 kresiel.