Predsedovia vlád oboch krajín včera prijali pozvanie švédskeho premiéra Fredrika Reinfeldta do Štokholmu, aby tu uzavreli zmluvu o medzinárodnej arbitráži, ktorá by mala nájsť riešenie sporu o prístupe Slovinska k medzinárodným vodám.

K uzavretiu dohody dochádza po tom, čo sa chorvátsky parlament v pondelok rozhodol dohodu o arbitráži podporiť a čo slovinská vláda v utorok schválila jednostranné vyhlásenie, že ratifikácia arbitrážnej dohody nijak neprejudikuje jej výsledok.

Chorvátsko Chorvátsko je jednou z bývalých juhoslovanských republík, vojnou poškodená ekonomika sa však rýchlo zotavuje aj vďaka príjmom z turistického ruchu a zahraničným investíciám.viac na www.EuropskaUnia.sk »podmieňovalo podpisom tohto prehlásenia svoj podpis pod arbitrážnu dohodu. Podráždili ho totiž opakované výroky slovinského premiéra Pahora, ktorý v minulosti prehlásil, že jeho vláda chápe článok 3b návrhu dohody ako pokyn arbitrážnemu tribunálu k vytýčeniu súradníc, ktorý by určovali prístup Slovinska k otvorenému moru.

Podpisom dohody obe strany odstránili zásadnú prekážku, ktorá Chorvátsku bránila v pokračovaní vyjednávania o pristúpení k Európskej únii. Chorvátsko a Slovinsko sa pritom už začiatkom septembra zhodli, že by spor o hranice nemal ďalej predstavovať prekážku v prístupových rokovaniach a koncom septembra výbor pre záležitosti EÚ slovinského parlamentu podporil ich odblokovanie. Slovinsko Slovinsko bolo prvou z častí Juhoslávie, ktorá začiatkom 90. rokov vyhlásila samostatnosť. Na rozdiel od iných krajín regiónu sa mu podarilo osamostatniť pomerne pokojne.viac na www.EuropskaUnia.sk » ktoré je členom Európskej únie pritom až donedávna blokovalo otvorenie deviatich negociačných kapitol a uzavretie ďalších piatich.

V spore medzi oboma krajinami ide o malý kus pobrežia v severnom Jadrane, ktorý patrí Slovinsku, a ktorý na severe susedí s talianskym a na juhu s chorvátskym pobrežím. Súčasné usporiadanie nedáva Slovinsku právo priameho vstupu do medzinárodných vôd. K tomu by bolo treba, aby sa Chorvátsko vzdalo časti svojich výsostných vôd v jeho prospech. To samozrejme takúto možnosť dlhodobo odmieta. Európska únia sa pokúšala sprostredkovať dohodu až do júla, neskôr sa ale od rokovaní dištancovala s tým, že ide o bilaterálny spor, ktorý si krajiny musia vyriešiť medzi sebou.

Rozšírenie Európskej únie patrí medzi jednu z najväčších priorít švédskeho predsedníctva. Premiér Reinfledt dohodu privítal. Podpis je podľa neho dôkazom „politickej odvahy“ oboch premiérov.

Radosť z dohody nekrívala ani chorvátska premiérka Jadranka Kosor. „Dnes neobraciame len list – otvárame úplne novú knihu. S premiérom Pahorom sme si vytvorili blízky vzťah, ktorý je založený na dôvere, aký by som priala všetkým premiérom.“ Dúfam, že nás teraz podporia aj naše parlamenty a že touto dohodou dáme novú nádej aj našim susedom na juhovýchode Európy“, povedala.

Doma ale nemá chorvátska premiérka jednoduchú situáciu. Koncom roka sa budú v krajine konať prezidentské voľby (27. 12.) a obaja kandidáti na prezidenta – Miroslav Tudjman a Boris Mikšić dohodu o arbitráži kritizujú. Na protesty proti dohode sa tento víkend chystajú aj chorvátski rybári.

Tudjman tento týždeň na tlačovej konferencii v Záhrebe vyhlásil, že vláda mala dohodu občanom predložiť do referenda. Siahol dokonca k ostrým vyjadreniam, keď označil vynechanie občanov z rozhodovania o hraniach krajiny za „akt vlastizrady“. Zároveň sa mu nepáči, že sa má jednať o politickú arbitráž. Spor by mal vraj riešiť medzinárodný súdny dvor v Haagu.