Kladný výsledok opakovaného ratifikačného referenda v Írsku otvára dvere do EÚ i pre Turecko Krátky popis histórie vzťahov Turecka a Európskej Únie.viac na www.EuropskaUnia.sk » Lisabonská zmluva vytvorí právny rámec pre budúce rozšírenie Spoločenstva, vyhlásil turecký minister zahraničia Ahmet Davutoglu.

Turecko dokáže pomôcť EÚ stať sa hlavným hráčom na medzinárodnej pôde v prípade, ak Brusel otvorí Ankare dvere, doplnil šéf tureckej diplomacie. Doplnil, že jeho vyjadrenia ohľadom Lisabonskej zmluvy nie sú "PR", ale Turecko chce EÚ naozaj pomôcť zlepšiť svoj obraz v mnohých aspektoch.

Turecko samo seba vníma ako kľúčového regionálneho hráča, čo ho predurčuje byť "čestným sprostredkovateľom" v mnohých konfliktoch, ktorým EÚ v súčasnosti venuje len okrajovú pozornosť. Minister vyzdvihol najmä doterajšie skúsenosti Ankary s jednaniami na Blízkom východe a na Kaukaze, najmä v čase, kedy je spornou témou jadrový program Iránu.

Ankara sa snaží viesť politiku "nulových problémov" so svojimi susedmi. Diplomatické vzťahy s hraničiacimi krajinami označuje za "veľmi dobré".

Na otázku novinárov, ako Davutoglu hodnotí vzťahy so susedným Gréckom, ktoré sú poznačené viacerými spormi, diplomat a profesor politológie odpovedal, že tam existujú "samozrejme ťažkosti", ale súčasný stav je úplne odlišný od situácie spred 10-15 rokov. V súčasnosti sa grécko-turecké spory riešia podľa neho "bez eskalácie napätia". Davutoglu preto vzťahy s Aténami označil za "vynikajúce".

Davutoglu sa tiež vyjadril i k otázke opätovného zjednotenia Cypru. Obvinil lídrov gréckej časti ostrova, že blokujú konštruktívny priebeh rozhovorov, ktoré sa uskutočňujú pod dohľadom OSN. Ako príklad uviedol neochotu cyperského prezidenta Dimitrisa Christofiasa stretnúť sa s New Yorku na trojstranných rozhovoroch s lídrom cyperských Turkov Mehmet Ali Talatom a s tureckou delegáciou s odôvodnením, že cyperskí Turci sú "polovičaté bytosti", zatiaľ čo cyperskí Gréci "super ľudské bytosti".

Turecký minister sa v piatok 2. októbra v Bruseli stretol tiež s predsedom Komisie José M. Barrosom, komisárom pre rozšírenie Ollim Rehnom a so švédskym ministrom zahraničia Carlom Bildtom, ktorý zastupoval Švédske Predsedníctvo Úlohou predsedníckej krajiny je predovšetkým organizovať prácu Rady v jej jednotlivých konfiguráciách a reprezentovať Úniu navonok. Poradie predsedníctiev bolo naposledy určené Rozhodnutím Rady z 1. januára 2007. podľa neho by Slovensko malo prebrať túto funkciu v druhej polovici roku 2016.viac na www.EuropskaUnia.sk » Spoločne diskutovali najmä o rozšírení v kontexte ratifikácie Lisabonskej zmluvy.