Pozadie

1.mája Európska únia oslávila prvé výročie svojho rozšírenia z 15 na 25 členských štátov. Oslavy sa uskutočnili v stiesnenej atmosfére hroziaceho negatívneho výsledku francúzskeho referenda 29. mája, v ktorom zohrávajú veľkú úlohu obavy z vonkajšej konkurencie v táboroch odporcov Európskej ústavy.

Obzvlášť zúrivé reakcie sú namierené proti návrhu smernice o službách, ktorá je vnímaná ako „červený koberec“ k sociálnemu dumpingu. Objektom týchto obáv sú poskytovatelia služieb z nových členských krajín.

Nedávne uzavretie prístupových rokovaní s Rumunskom a Bulharskom, pozastavenie rokovaní s Chorvátskom a očakávané otvorenie rokovaní s Tureckom v druhej polovici tohto roka spôsobili, že dokonca aj komisár pre rozširovanie Olli Rehn Komisár pre rozširovanie (2004 - 2009)viac na www.EuropskaUnia.sk »hovorí o „únave z rozširovania“.

Priemerný rast v nových členských krajinách EÚ je vyšší, než u 15 pôvodných členov, ku ktorým sa pripojili. HDP v EÚ-10 vzrástlo v roku 2004 o 5%, z 3,7% v roku 2003. Prognózy pre rok 2005 predpovedajú 4% -ný rast, čo je dvakrát viac, než v EÚ-15.

Otázky

V EÚ nastal všeobecný nepokoj, vyvolaný potrebou čeliť konkurencii globalizovanej ekonomiky, v poslednej dobe demonštrovanej kontroverznosťou lacného dovozu textílií z Číny. Podobne rozšírená EÚ diskutovala o smernici o službách a vhodnej výške zdanenia firiem. Niektoré nové členské štáty s podstatne nižším priemerom daní ako EÚ-15 boli obvinené z „daňového dumpingu“. Populistické návrhy zabránenia prístupu k štrukturálnym fondom EÚ krajinám s najnižšou úrovňou daní pochádzajú najmä od popredných francúzskych politikov ako Nicolas Sarkozy, a dodali vážnosť rozdeleniu na „my a oni“ v EÚ.

Zložité rokovania o budúcom rozpočte EÚ na roky 2007-2013, ktoré by mali byť uzavreté do konca roka 2005, stavajú doteraz najväčších prijímateľov kohéznych a štrukturálnych fondov ako Španielsko Španielsko má najväčšie príjmy z cestovného ruchu spomedzi všetkých európskych krajín.viac na www.EuropskaUnia.sk » Portugalsko Hoci bolo Portugalsko zakladajúcim členom NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk » do európskej integrácie sa mohlo plne zapojiť až po páde salazarovskej diktatúry v 70. rokoch 20. storočia.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Grécko Grécko vstúpilo do EÚ po zložitom vývoji - po druhej svetovej vojne nasledovala občianska vojna (1944-49), reštaurácia monarchie, vojenská diktatúra (1967-74) a až potom vytvorenie parlamentnej demokracie.viac na www.EuropskaUnia.sk » proti novým členským krajinám s vyššími potrebami. Keď v minulosti rokovania o rozpočte EÚ uviazli na mŕtvom bode, Nemecko Nemecko je stále najvyšším prispievateľom so spoločného rozpočtu EÚ, čo mu spolu s ľudnatosťou dáva veľkú váhu v európskej politike.viac na www.EuropskaUnia.sk »tradične vytiahlo peňaženku a zaplatilo viac do spoločnej kasy. Dnes však takýto vývoj nemožno očakávať. Nemecko už nie je len menej sebavedomé, ale najmä ekonomicky slabšie.

Obavy z obrovského prílevu lacnej pracovnej sily z nových členských štátov do EÚ-15 sa nepotvrdili, sčasti aj vďaka obmedzeniam, ktoré väčšina štátov EÚ-15 uplatnila, aby tomu zabránila. Iba Írsko Írsko patrilo medzi najchudobnejšie krajiny Európy, vďaka viacerým špecifikám však dokázalo plne využiť výhody členstva a dostať sa na ekonomicky medzi špičkových európskych hráčovviac na www.EuropskaUnia.sk » Švédsko Švédsko sa zapojilo do európskej integrácie až v 90. rokoch a po intenzívnych vnútropolitických diskusiách.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Spojené kráľovstvo žiadne obmedzenia nezaviedli. Absencia jednej zo „štyroch slobôd“ Európy však zanechala v nových členských krajinách pocit druhoradého členstva. Takéto vnímanie je ešte posilňované skutočnosťou, že nové členské štáty zatiaľ nie sú členmi Schengenu ani eurozóny.

Obavy z presunu priemyslu z EÚ-15 do nových členských štátov s vidinou nižších miezd a nižších výrobných nákladov tiež prispeli k negatívnemu vnímaniu EÚ-10 v niektorých častiach EÚ-15 aj napriek tomu, že sa tak stalo iba v niekoľkých prípadoch.

Pozície

„O dvanásť mesiacov musia aj najväčší pochybovači pomaly ale isto uznať, že rozšírenie znamená príležitosť, a nie hrozbu pre obe strany,“ uviedol premiér Luxemburska (súčasného držiteľa rotujúceho predsedníctva EÚ) Jean-Claude Juncker.

Francúzsky prezident Jacques Chirac vyhlásil: „Realita v Európe je nasledovná: proces zbližovania ľudí a ekonomík k prospechu všetkých.“ „Skúsenosti v tejto oblasti ukazujú, že tí, ktorí veria v inváziu nízkonákladových produktov, sú čoskoro konfrontovaní s výhodami, spojenými s vlnou rastúceho exportu," dodal.

Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso označil rozšírenie za šťastnú udalosť a vyhlásil, že obavy boli z veľkej časti nepodložené: „Silná pripomienka, že otvorenosť voči ostatným - a nie izolacionizmus - je to, či poháňa EÚ a prináša výsledky. S 25 členskými štátmi - približne o dva roky už s 27 - EÚ posilňuje svoju pozíciu na medzinárodnom poli.

Príchod desiatich nových členských štátov premostil tú umelú trhlinu medzi východnou a západnou Európou. Rozšírená Európa sa však neuzavrela do seba. Je otvorená všetkým krajinám, ktoré patria do Európy, podporujú naše hodnoty, a napĺňajú Prístupové kritériá Každá krajina, ktorá sa uchádza o členstvo v Európskej únii (EÚ), musí splniť pravidlá, stanovené v článku 49 a princípy, zakotvené článkom 6(1) Zmluvy o Európskej únii. viac na www.EuropskaUnia.sk »únie. Stále sa spoznávame, vyrovnávame sa s novou realitou nášho spoločenstva. A to chce čas. Musíme byť trpezliví a dopriať si dostatok času, aby sme sa navzájom spoznali.“

Poľská komisárka pre regionálnu politiku Danuta Hübner poznamenala: „Niektorí ľudia sa obávali toho, že nové členské štáty nebudú schopné využiť významnú finančnú pomoc, ponúkanú EÚ, no tieto obavy sa doteraz nepotvrdili. Fondy EÚ pomáhajú uvedomiť si nesmierny potenciál rastu, ktorý v týchto ekonomikách je, a prispievajú k viditeľnému zlepšeniu vládnutia a administratívnych kapacít.“

Komisár pre rozširovanie Olli Rehn v rozhovore pre nemecký denník Süddeutsche Zeitung uviedol, že po prijatí desiatich nových členských krajín nastala určitá „únava z rozšírenia“. Nepriamo priznal niektoré chyby v predchádzajúcich rokovaniach, a uviedol, že Brusel sa v budúcnosti v prípade Turecka bude „menej spoliehať na prísľuby, a viac konať na základe konkrétnych faktov.“ Dodal, že „ďalšie rozširovanie musí byť postupné a starostlivo pripravené, aby sa zabezpečila jeho plná podpora občanmi Európy, a aby si únia zachovala svoju akcieschopnosť.“ Rehn sa s ľútosťou vyjadril, že „objektívny úspech“ rozšírenia bude spochybnený slabým rastom v EÚ-15: „Ľudia sa obávajú o svoju prácu a cítia neistotu.“

„Problémy, ktorým v Európe čelíme, nemajú nič spoločné s rozšírením, ale s nedostatkom vôle uskutočniť reformy v pôvodných členských štátoch,“ povedal bývalý český komisár Pavel Telička pre United Press International.

Bývalý líder poľského odborového hnutia Solidarita Lech Walesa, ktorý prispel k pádu komunizmu v ZSSR, obvinil EÚ-15 z toho, že s novými členskými krajinami nejednajú ako so sebe rovnými: „Vidím iba egoizmus, najmä vo Francúzsku," uviedol Walesa pre Associated Press. „Keď hovoríme o Európe, kde je rovnosť? Majú peniaze pre svojich farmárov, no už nie pre našich."

Aktuálne a ďalšie kroky

• Rumunsko Rumunsko musí po vstupe do EÚ 1. januára 2007 splniť podmienky v oblasti reformy súdnictva, boja proti korupcii a organizovanému zločinu, v opačnom prípade mu hrozia sankcie, vrátanie zadržania finančnej pomoci EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Bulharsko Bulharsko muselo tesne pred koncom predvstupového procesu čeliť hrozbe odloženia vstupu do EÚ o rok v prípade, že nestihne implementovať požadované reformy.viac na www.EuropskaUnia.sk »sa stanú členskými štátmi EÚ v roku 2007.
• Prístupové rokovania s Chorvátskom by mali začať, ako náhle záhrebská vláda nájde spôsob, ako vydať podozrivého vojnového zločinca Anteho Gotovinu Medzinárodnému trestnému tribunálu v Haagu.
• Prístupové rokovania s Tureckom by mali začať 3. októbra 2005.