Pozadie

Európsky parlament Európsky parlament je jediný priamo volený orgán Európskej únie. 785 poslancov je volených každých 5 rokov voličmi vo všetkých členských štátoch Európskej únie.viac na www.EuropskaUnia.sk »dnes počtom hlasov 337 za, 222 proti a 59 absencií odsúhlasil navýšenie finančnej pomoci EÚ pre Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk » určenej na kompenzáciu následkov uzatvorenia dvoch blokov jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice. Konečný súhlas v tejto otázke tak závisí už len od rozhodnutia členských štátov v Rade EÚ.

Prijatím tejto správy dnes Európsky parlament odsúhlasil návrh o implementácii protokolu 9, ktorý je súčasťou zmluvy o pristúpení k Európskej únii, týkajúci sa uzatvorenia dvoch blokov jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice. Cieľom je zabezpečenie právneho rámca pre plán finančnej pomoci, ktorý má slúžiť na zaistenie bezpečnej odstávky elektrárne a zároveň ako kompenzácia Slovenskej republike na náhradu časti strát.

Uzavrieť dva bloky jadrovej elektrárne (prvý do roku 2006, druhý do roku 2008) sa Slovensko zaviazalo ešte počas prístupových rokovaní o vstupe do EÚ, najmä na nátlak susedného Rakúska. Európska únia následne vypracovala plán finančnej pomoci, ktorý mal slúžiť na zabezpečenie bezpečnej odstávky elektrárne a zároveň ako kompenzácia na náhradu časti strát - predovšetkým kvôli faktu, že doterajšia energetická samostatnosť Slovenska sa po odstavení bohunickej elektrárne stane minulosťou a bude potrebné dovážať energiu zo zahraničia. Doposiaľ mohlo Slovensko využiť z finančnej pomoci Únie približne 180 miliónov eur, najnovšie štúdie však poukazujú na straty až vo výške 750 miliónov, pri započítaní nepriamych nákladov sa dokonca odhady vyšplhali až na 5 miliárd eur.

Otázky

Kým pôvodný návrh Európskej komisie navrhoval pomoc vo výške 237 miliónov eur, poslancom v pléne sa podarilo presadiť pozmeňujúci návrh udávajúci sumu 400 miliónov eur (takmer 15,2 miliardy Sk).

Samotná spravodajkyňa, nemecká europoslankyňa Rebecca Harms (Zelení/EFA) bola proti návrhu na navýšenie a v tomto duchu vystúpila ja počas hlasovania. Poslancov vyzvala hlasovať proti jej správe. Tá totiž po čiastkových hlasovaniach zahŕňala prijatý pozmeňujúci návrh na navýšenie Komisiou navrhovanej sumy. Odôvodnila to tým, že "je proti tomu, aby sa tieto prostriedky dostali do rúk talianskemu ENEL-u." Zároveň podľa nej neexistujú dostatočné záruky, že sa tak nestane a poslanci podľa jej slov týmto krokom odsúhlasia „bianko šek“. Po prijatí správy požiadala, aby z nej bolo jej meno vyňaté.

V prípade úspešného odsúhlasenia Radou EÚ majú byť tieto prostriedky vyplatené v priebehu januára 2007 až decembra 2013. Minister zahraničných vecí Eduard Kukan sa už vyjadril, že sumu 400 miliónov eur bude v Rade obhajovať.

Ján Hudacký, ako aj všetci ostatní slovenskí Europoslanci Europoslanec je člen priamo voleného zákonodarného orgánu Európskej únie - Európskeho parlamentu. Europoslanci sú ekvivalentom poslancov národných parlamentov na európskej úrovni. viac na www.EuropskaUnia.sk » boli už počas septembrových rokovaní pôvodne za ešte vyššiu sumu, ktorá však výborom pre priemysel, výskum a energetiku (ITRE) neprešla a tak o nej plénum nemohlo hlasovať. Poslanci však dnes súhlasili s jeho návrhom, aby EÚ uvažovala o podpore aj po roku 2013. Dostatočné množstvo financií je podľa slovenských poslancov základným predpokladom pre bezpečné odstavenie elektrárne. Za nemenej dôležité sa považuje zabezpečenie dostatočného množstva energie z iných zdrojov, ktoré nahradia vyradené kapacity.

Parlament tiež v správe odsúhlasil, aby opatrenia, na podporu ktorých sa schválené prostriedky majú využiť, stanovila podrobnejšie v roku 2006 Komisia. Tá má svoje rozhodnutie uskutočniť na základe informácií poskytnutých Slovenskom, ktoré má zas Komisii poskytnúť plán odstavenia, obsahujúci všetky nevyhnutné informácie. Na základe tohto plánu bude potom Komisia každoročne schvaľovať jednotlivé opatrenia, ktoré sa majú financovať.

Pomoc na odstavenie Bohuníc má byť súčasťou tzv. Finančnej perspektívy EÚ - viacročného rozpočtu EÚ na roky 2007-13, na ktorej sa členské štáty zatiaľ nedokázali dohodnúť. Európske inštitúcie, ich predstavitelia, ako aj viaceré členské štáty však dúfajú, že sa to podarí do konca roka.

Pozície

V mene skupiny EĽS-ED vystúpil slovenský europoslanec a tieňový spravodajca Ján Hudacký. U úvode svojho prejavu prítomným poslancom pripomenul, že „je všeobecne známe, že Slovensko sa pod politickým tlakom EÚ v prístupovom procese zaviazalo predčasne odstaviť jadrovú elektráreň v Jaslovských Bohuniciach, a to aj napriek faktu, že toto zariadenie po vynovení zabezpečovacích systémov spĺňalo všetky bezpečnostné štandardy.“ Tento fakt, pripomenul Hudacký, potvrdila aj Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE). Iba náklady na samotné vynovenie podľa jeho slov stáli 250 miliónov eur. Ako ďalej povedal, Európska únia sa zaviazala, že na kompenzáciu nákladov Slovensku prispeje.

„Na roky 2007 až 2013 navrhuje Európska komisia Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. viac na www.EuropskaUnia.sk »finančný príspevok 237 miliónov eur, čo je ale neprimerane nízka suma v porovnaní s celkovými nákladmi, ktoré vychádzajú z najnovších analýz predložených slovenskou vládou,“upozornil Ján Hudacký. Kalkuláciu odhadov nákladov podľa neho Komisia vypracovala na "starých a dosť pochybných metódach", berúc do úvahy až proces samotnej odstávky. Na základe nových analýz sa podľa neho celkové priame náklady odhadujú na 1,3 miliardy eur, nepriame náklady na 1,8 miliárd eur a straty z nevygenerovanej energie na 1,5 miliardy eur, pričom životnosť elektrárne bola stanovená do roku 2015. „Celkové náklady s uvedenou stratou na výkone predstavujú teda hodnotu 4,6 miliárd eur".

Pripomenul preto výsledok hlasovania Výboru EP pre priemysel, ktorý navrhuje navýšenie finančnej podpory zo strany EÚ na roky 2007 až 2013 na 400 miliónov eur. Tento návrh označil za pozitívny kompromis aj pre vládu Slovenskej republiky, ktorá požadovala pomoc vo výške 700 miliónov eur. „Osobne si uvedomujem zložitú situáciu, keď Európska únia ešte nemá schválenú finančnú perspektívu na roky 2007 až 2013. Tlaky na redukciu rozpočtu zo strany väčšiny členských štátov sú veľké a často oprávnené. Na druhej strane Slovensko nemôže hazardovať s bezpečnosťou vlastných občanov, pokiaľ nebude mať k dispozícii dostatok finančných zdrojov na bezpečnú odstávku v predčasnom režime“, dodal Hudacký.

V období narastajúcej energetickej krízy a stúpajúcej spotreby elektrickej energie bolo podľa neho neprezieravé rozhodnúť o predčasnom odstavení bezpečnej jadrovej elektrárne. „Slovensko tým stratí 19 % svojej výrobnej kapacity a v najbližšom období bude pravdepodobne závislé na importe elektrickej energie. Zrejme to ale niekomu v európskych štruktúrach vyhovuje. Za chyby sa platí, platiť musíme ale všetci. Dúfam, že sa z týchto nezmyselných chýb do budúcnosti poučíme“, zakončil svoj odkaz plénu poslanec Hudacký.

Europoslanec Sergej Kozlík (Nezaradení) taktiež zopakoval, že predčasné odstavenie dvoch blokov elektrárne Jaslovské Bohunice bolo Slovensku nanútené aj napriek vyjadreniam MAAE o jej bezpečnosti. Politicky motivované predčasné odstavenie podľa neho oslabí nie len energetickú pozíciu Slovenska, ale aj Európskej únie ako celku. Na porovnanie poukázal na príklad odstavenia jadrových kapacít litovskej elektrárne Ignalia, pri ktorrých počíta Európska únia „s poskytnutím trojnásobného objemu zdrojov ako v prípade Slovenska“. Poslancov teda vyzval na schválenie „aspoň minimálneho riešenia“, za ktoré označil navýšenie podpory z 237 miliónov na 400 miliónov eur, v zmysle návrhu Výboru ITRE.

Ďalší slovenský poslanec z klubu Nezaradených Peter Baco taktiež požiadal kolegov europoslancov o podporu pozmeňujúcich návrhov výboru ITRE. Slovensko si podľa jeho slov bezpečne plní úlohy v tejto oblasti a návrhu jasne uznáva finančnú ujmu, ktorá z predčasného odstavenia elektrárne Slovensku vznikne. Okrem straty zisku podľa sa neho tiež „zamrazí 250 miliónov eur, ktoré Slovenská republika investovala len nedávno do zabezpečenia dlhodobej bezpečnej prevádzky tejto elektrárne“. Navrhovaných 400 miliónov eur je preto podľa neho „nevyhnutným predpokladom realizácie záväzkov, ktoré na seba Európska únia a Slovenská republika vzali".

Zita Pleštinská (EĽS-ED) vo svojom prejave upozornila, že problematika financovania predčasného odstavenia jadrovej elektrárne Bohunice je základnou prioritou v nielen v kontexte jadrovej energetiky, ale aj celej energetickej politiky Slovenskej republiky. Slovensko je podľa nej pripravené splniť svoj záväzok aj napriek tomu, že na modernizáciu a zabezpečenie bezpečnosti investovalo v Jaslovských Bohuniciach 250 miliónov eur. „Slovensko však podobne ako viaceré krajiny EÚ, žiaľ, nedisponuje významnými prírodnými energetickými zdrojmi a odstavenie dvoch blokov tejto jadrovej elektrárne významne ohrozí jeho energetickú sebestačnosť“.

Plénum EP ďalej upozornila, že verejná mienka na Slovensku je súčasnosti naklonená proti odstaveniu tejto jadrovej elektrárne: „Obyvatelia Slovenska citlivo vnímajú dôsledky energetickej krízy a následného zvyšovania cien elektrickej energie“. Vzhľadom na túto skutočnosť by podľa nej prípadné odmietnutie zvýšenia finančných zdrojov zo strany EÚ posilnilo pozíciu odporcov tejto odstávky. „Slovensko požiadalo na základe analýzy 702 miliónov eur, namiesto Komisiou navrhovaných 237 miliónov eur. Výbor Európskeho parlamentu pre priemysel, výskum a energetiku odhlasoval kompromisnú sumu 400 miliónov eur“, ktorú by podľa nej bolo treba schváliť.

Miloš Koterec (SES) pripomenul, že Slovensko v prístupovom procese urobilo maximum, aby sa pozitívum z fungovania jadrových elektrární zachovalo, a aby sa zároveň dostala bezpečnosť ľudí na úroveň štandardu vyžadovaného v Európe. Spomenul tiež, že do dvoch blokov elektrárne v Bohuniciach Slovensko investovalo 250 miliónov eur, čo podľa jeho slov „nie je pre krajinu s HDP len niečo nad úroveň 50 % priemeru EÚ málo“. Ako dodal, aj MAAE potvrdila, že bezpečnosť bola zaručená, a to až do roku 2015. „Laik by sa spýtal, prečo potrebujeme peniaze na jej odstavenie v rozpočtovom období 2007 až 2013 - odborník by mu odpovedal, že je to z toho dôvodu, že sa Slovensko pod tlakom, nazvime to okolností, k tomu zaviazalo v prístupovom procese“, povedal Koterec. Jednoduchá matematika tak podľa jeho slov napovedá, že mnoho desiatok miliónov eur vyjde nazmar“.

Pripomenul, že EÚ Slovensko uisťovala, že mu v odstávke pomôže. „Ak celkové priame a nepriame náklady na odstavenie predstavujú pár miliónov eur, tak je čiastka 237 miliónov navrhnutých Komisiou značne malá. Samozrejme, tak ako navrhuje pani Harms vo svojej druhej správe, Slovensko podporuje včasné vytváranie osobitných fondov pre vyraďovanie jadrových elektrární z prevádzky a je pripravené zreteľnú väčšinu celkových nákladov na odstávku hradiť samo“. Je podľa neho však potrebné brať do úvahy úroveň hospodárskeho rozvoja.

Ako dodal, „ak špecialisti odhadujú potrebu pomoci na 702 miliónov eur, tak sa kompromis 400 miliónov schválený ITRE zdá jednoznačne akceptovateľný“. Preto podľa neho neexistuje dôvod, prečo by takáto suma mala byť problémom pri formovaní rozpočtového rámca EÚ. „Ak existuje spoločná vôľa EÚ spĺňať v tejto otázke časové kritériá, tak musí existovať aj spoločná vôľa EÚ poskytnúť na tento účel potrebné financie.“ Inak sa podľa Koterca Únia v budúcnosti nevyhne dôsledkom z naštrbenia konzistentnosti týchto pozícií.

Vo vysvetleniach hlasovaní vystúpili aj ďalší dvaja slovenskí europoslanci - Milan Gaľa a Árpád Duka-Zolyomi (obaja (EĽS-ED), ktorí vyslovili potešenie nad výsledkom hlasovania.

Spravodajkyňa Rebecca Harms (Greens/EFA) uviedla, že nesúhlasí s navýšením a bude podporovať čiastku 237 miliónov eur navrhnutú Komisiou. Ako ďalej uviedla, je odhodlaná sa postaviť „proti tomu, aby podniky ako Slovenské Elektrárne a taliansky ENEL s týmito prostriedkami stavali ďalšie jadrové elektrárne“.

Maďarská socialistka Edit Herczog (SES), ktorá počas rokovaní vo výbore podala pozmeňujúci návrh na navýšenie z 237 na 400 miliónov eur, uviedla, že „táto rozprava nie je o pozitívnom alebo negatívnom postoji k jadrovej energii, ale o jej bezpečnosti" a keďže náklady na uzatvorenie jadrových elektrární sú obrovské, "EÚ musí uznať, že to nie je oblasť, v ktorej by sa malo šetriť.“

Český europoslanec Vladimír Remek (GUE/NGL) sa vyjadril, za podporu navýšenia financií pre Slovensko, pretože obyvatelia Slovenska by podľa neho nemali byť poškodení tým, že vstúpili do EÚ a „vyhoveli tvrdým podmienkam, ktoré sú z pohľadu mnohých považované za nie celkom podložené". Nie je podľa neho tajomstvom, že záväzok uzavrieť Bohunice vzalo Slovensko na seba pod určitým medzinárodným tlakom, a vtedajšia vláda sa teda riadila prvoradým cieľom - vstúpiť do Únie.

Podpredseda Socialistickej skupiny v EP, rakúsky poslanec Hannes Swoboda apeloval na kolegov europoslancov, aby vyjadrili podporu Slovensku, „keďže ide o atómovú elektráreň v krajine, ktorá má ekonomické problémy." Toto by malo byť podľa neho zohľadnené. Rakúsky poslanci Socialistickej skupiny v Európskom parlamente sa podľa jeho slov teda prikláňajú k navýšeniu finančných prostriedkov na likvidáciu reaktorov V1 a V2.