Pozadie

"Bosna a Herzegovina je komplikovaná krajina", povedal nedávno vysoký predstaviteľ medzinárodného spoločenstva a zároveň špeciálny predstaviteľ EÚ v Bosne a Herzegovine, Miroslav Lajčák, študentom prestížnej americkej John Hopkins Univesitity. Svoje tvrdenie ilustroval ohromujúcimi počtami prezidentov, premiérov, parlamentov a ministrov v krajine s povážlivo malým počtom obyvateľov, približne 4 milióny.

Tri štátotvorné entity obývané Bosniakmi, bosnianskymi Srbmi a bosnianskymi Chorvátmi, zažili krvavú občiansku vojnu a s aktívnym osobným vkladom slovenského diplomata sa pokúšajú hľadať najmenší spoločný menovateľ pre fungovanie spoločného štátu v mantineloch Daytonskej mierovej dohody.

Mantra predchádzajúcich mesiacov a zároveň podmienka pre podpis Stabilizačnej a asociačnej dohody – policajná reforma – bola ošetrená tzv. Mostarskou dohodou politických lídrov a Akčným plánom, k základnej spokojnosti Európskej únie. Doklepnúť reformu, to znamená ustanoviť štátnu kontrolu nad regionálnymi policajnými zložkami, bude možné až po prijatí novej ústavy. Rokovania o nej sa pred októbrom tohto roka nezačnú, sám Lajčák sa obáva, že sa táto téma stane bojovým poľom ešte pred tým, než sa začnú seriózne rozhovory.

Lojalita "podstatnej časti občanov Bosny a Herzegoviny", ako hovorí vysoký predstaviteľ, voči spoločnej štátnosti je prinajlepšom otázna. Kým Bosniaci chcú centralizovaný štát, minimalizujúci význam Republiky Srbskej, lídri bosnianskych Srbov spoločný štát priebežne spochybňujú.  

Otázky

Keď aj Miroslav Lajčák hovorí o pokrokoch, ktoré krajina za posledného pol roka nepochybne dosiahla, nezabudne dodať, že to bolo možné len vďaka "neproporčnému úsiliu medzinárodného sposločenstva".

Hoci sám Lajčák už naznačil, že ukončenie pôsobnosti úradu vysokého predstaviteľa (Office of High Representative, OHR) je skôr otázkou mesiacov, než rokov, medzinárodná Rada pre implementáciu mieru vo februári stanovila pre tento krok päť úloh a dve podmienky. Za predpokladu, že sa ich podarí Bosne a Herzegovine splniť, môže byť Lajčákov úrad minulosťou. Takýto vývoj by privítali najmä bosnianski Srbi, pre ktorých však už včera bolo neskoro.

Zástancami názoru, že úloha vysokého predstaviteľa sa v Bosne už skončila, sú Rusi. "Je absolútne jasné, že situácia v Bosne a Herzegovine nie je horšia ako v iných krajinách v balkánskom regióne, kde nie sú žiadni vysokí predstavitelia", povedal ruský veľvyslanec pri OSN, Vitaly Churkin. Európska únia, Spojené štáty či Veľká Británia, naopak trvajú najprv na splnení všetkých cieľov a podmienok, tak ako ich definovala Rada pre implementáciu mieru:

• Akceptovateľné a udržateľné riešenie rozdelenia štátneho majetku, aby mal centrálny štát zdroje na plenenie svojich funkcií.  
• Akceptovateľné a udržateľné riešenie majetku obrany (v apríli bola podpísaná dohoda medzi štátom a entitami o hnuteľnom obrannom majetku, čo prispelo k zintenzívneniu dialógu s NATO na summite v Bukurešti)
• Konečné definovanie hraníc dištriktu Brčko, ktorý dnes spravujú federácia Bosny a Herzegoviny a Republika Srbská pod medzinárodným dozorom.
• Fiškálna udržateľnosť, vrátane prerozdelenia prijímov z nepriamych daní medzi štát a entity.
• Upevnenie vlády zákona, prijatie Národnej stratégie pre vojnové zločiny, reformnej stratégie pre sektor justície a prijatie zákona o cudzincoch a azyle.

Okrem týchto cieľov definovalo medzinárodné spoločenstvo dve podmienky: Podpis Stabilizačnej a asociačnej dohody s EÚ (čo sa naplní 16. júna 2008) a pozitívne hodnotenie situácie v Bosne a Herzegovine zo strany Rady pre implementáciu mieru. Právomoci by sa potom mali presunúť na tamojšie autority, časť z nich, najmä pokiaľ ide o vzťahy s Úniou, preberie na seba úrad špeciálneho predstaviteľa EÚ v Bosne a Herzegovine.

Optimizmus Miroslava Lajčáka ohľadne budúceho vývoja, ktorý, pri zohľadnení všetkých prekážok a ťažkostí, prezentoval vo svojej správe pred Bezpečnostnou radou OSN, vyplýva aj z faktu, že podľa prieskumov 70 % bosnianskeho elektorátu chce, aby lídri krajiny priviedli Bosnu a Herzegovinu do Európskej únie. Fakt, že sa mu tému európskej perspektívy podarilo dostať do centra pozornosti v Bosne, považuje Lajčák za jeden z úspechov svojho doterajšieho mandátu.

Dôvod na opatrný optimizmus dáva aj nedávna dohoda v citlivej otázke úpravy volebného zákona, ktorá dala Bosniakom žijúcim pred vojnou v neslávne známej Srebrenici právo voliť v komunálnych voľbách. Tie sa budú v Bosne a Herzegovine konať v októbri tohto roku.

Pozície

"Chcem vyjdriť moju osobnú spokojnosť, že sme v Bruseli otvorili rokovania o liberalizácii vízového režimu a bolo nám potvrdené, že Stabilizačná a asociačná dohoda bude podpísaná 16. júna (jej podpis bol dvakrát odložený kvôli ťažkostiam s prekladom objemného dokumetnu do všetkých jazykov členských štátov EÚ). "To je dobrá správa pre Bosnu a Herzegovinu," povedal na tlačovej konferencii jej premiér, Nikola Spirič.  Členstvo v EÚ je podľa Spiriča "zjednocujúci cieľ".

"Keď som pred vás predstúpil pred šiestimi mesiami, čelili sme niečomu, čo sa dalo označiť ako politická kríza. Mám radosť, že vás dnes môžem informovať, že situácia sa viditeľne zlepšila. Krajina urobila dôležitý krok k stabilizácii politickej situácie. Je len kúsok od podpisu Stabilizačnej a asociačnej dohody s EÚ a napreduje smerom k členstvo v NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk »" Takto otvoril svoju reč pred Bezpečnostnou radou OSN Miroslav Lajčák.

"Dôležitou výzvou pre Bosnu a Herzegovinu bude implementácia dohody, ktorá neprináša len výhody ale aj povinnosti. Podpis znamená, že teraz sa musí každý zaoberať budúcnosťou", povedal.