Medzinárodný súdny dvor (International Court Of Justice, ICJ) so sídlom v holandskom Haagu dnes o 14. hodine vydal pravdepodobne najočakávanejší posudok svojho pôsobenia vôbec. Stránka MSD bola poobede nedostupná, dôvodom bol mimoriadny nápor.

Súd rozhodnutím desiatich sudcov zo štrnástich uznal jednostrannú deklaráciu nezávislosti Kosova z februára 2007 za kompatibilnú s normami medzinárodného práva. Zdôvodnil to tým, že medzinárodné právo takýto zákaz neobsahuje.

„Medzinárodné právo neobsahuje aktívne ustanovenie, ktoré obmedzuje vyhlásenia nezávislosti, preto kosovské vyhlásenie nezávislosti neporušuje medzinárodné právo“, znie najdôležitejšia veta posudku.

Sudcovia pochádzajú takmer rovnomerne z krajín, ktoré Kosovo Bývalá srbská provincia, ktorá vyhlásila samostatnosť 17. februára 2008. Názory na jej osamostatnenie sa líšia.viac na www.EuropskaUnia.sk »uznali a krajín, ktoré tak neurobili. Slovenský sudca a zároveň podpredseda súdu Peter Tomka, hlasoval proti. Bristký denník Guardian pripomína, že sudcovia MSD majú za sebou históriu rozvážnych a konzervatívnych rozhodnutí. 

Súd sa otázkou Kosova zaoberal na podnet Srbska, ktoré týmto spôsobom formulovalo otázku – či je jednostranné vyhlásenie z pohľadu medzinárodného práva v poriadku. Valné zhromaždenie Organizácie spojených národov Belehrad v októbri 2008 v tomto podnete podporilo. Rozhodnutie však nie je medzinárodnoprávne záväzné, jeho váha spočíva iba v morálnom a politickom význame, ktorý vyplýva z expertízy právnej autority.

Ak aj BR OSN v konkrétnych prípadoch na celom svete konštatovala, že vyhlásenia nezávislosti neboli v poriadku, podľa posudku to nebolo pre ich unilaterálny charakter, ale preto, že boli spojené s nezákonným použitím sily v rozpore s pevnými normami medzinárodného práva.

MSD sa však vyhol tomu, aby zodpovedal logicky súvisiacu otázku, aké sú dôsledky takéhoto vyhlásenia samostatnosti a či ich výsledkom je alebo nie je nadobudnutie štátnosti. Ako v rozhovore pre EurActiv uvádza bývalý americký diplomat a zároveň bývalý regionálny predstaviteľ OSN v kosovskej Mitrovici v rokoch 2005-2008 Gerard M. Gallucci, súd sa nemohol ani vyjadriť proti uznaniu nezávislosti Kosova inými štátmi, „keďže uznanie jedného štátu iným je suverénne právo a nie predmet medzinárodného práva.“

Súd ale oslabil význam rezolúcie č. 1244, ktorú Srbsko Po rozpade bývalej Juhoslávie vznikol štát Srbsko a Čierna hora, v roku 2006 si však Čierna zvolila cestu nezávislosti a osamostatnila sa, čím vzniklo Srbsko ako samostatný štát. viac na www.EuropskaUnia.sk »vníma ako garanciu územnej integrity a svojej suverenity nad Kosovom. Súd je toho názoru, že rezolúcia neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by jednostranné vyhlásenie nezávislosti zakazovalo a prvoradým zmyslom tejto rezolúcie bolo ustanoviť dočasnú správu a nie definovať konečný status Kosova.

„V prípade, že jednoducho hodila rezolúciu (UNSCR) č. 1244 do koša, MSD stanoví precedens, ktorý neprivíta žiadny štát, v ktorom sú separatistické tendencie. Takže mám podozrenie, že pristanú niekde uprostred,“ tvrdí vyslúžilý diplomat.

Všetko nasvedčuje tomu, že stanovisko Slovenska, ktoré je jedným z piatich členských štátov EÚ, ktoré Kosovo neuznali (okrem Grécka, Rumunska, Španielska a Cypru), sa nebude ani po tomto vývoji nateraz meniť. Pod postojom k samostatnosti Kosova sa nepodpísala ani výmena vlády. Minister obrany Ľubomír Galko (SaS) pre TASR počas návštevy Prahy uviedol, že „Stanovisko Slovenskej republiky sa nezmenilo. Slovenská republika naďalej neuznáva jednostranné vyhlásenie samostatnosti Kosova.“

Odovzdaním posudku Valnému zhromaždeniu OSN sa končí právna procedúra pre MSD, no očakáva sa že politická sa len začne. Na jeseň bude Zhromaždenie o náleze MSD diskutovať. Niektorí pozorovatelia očakávajú, že sa otvoria minimálne technické rokovania medzi Prištinou a Belehradom.

Medzinárodné mierové jednotky, ktorých súčasťou sú aj slovenskí vojaci, boli pripravené na prípadnú eskalácie napätia v regióne po vyhlásení rozsudku. Podľa dostupných informácií sa ale akútne bezpečnostná situácia na mieste nezhoršila.

Pozície

Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky v oficiálnom stanovisku uvázda, že "berie na vedomie tento posudok a verí, že bude interpretovaný v dobrej viere s úmyslom dosiahnuť riešenie akceptovateľné pre všetky dotknuté strany."

Pripomína, že posudky Medzinárodného súdneho dvora majú poradný charakter. "Posudok nebude mať priamy dopad na stanovisko Slovenskej republiky k jednostranne vyhlásenej nezávislosti Kosova. Základom nášho prístupu v tejto otázke zostáva platná rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN č. 1244/1999. Riešenie statusu Kosova by malo byť výsledkom dohody strán, resp. rozhodnutím Bezpečnostnej rady OSN."

"Pozícia Slovenskej republiky sa opiera o vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky z 28. marca 2007. Slovenská republika vychádza z toho, že princíp územnej celistvosti štátu je základným princípom medzinárodného práva, na základe ktorého je medzinárodné spoločenstvo budované a na základe ktorého funguje."

"Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky očakáva, že posudok Medzinárodného súdneho dvora bude impulzom k obnoveniu dialógu Belehradu a Prištiny a pomôže vytvoriť podmienky pre všestranne prijateľné doriešenie otázky statusu Kosova. Slovenská republika, ako členský štát Európskej únie a NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk »sa bude naďalej aktívne zasadzovať o posilnenie stability a rozvoj na západnom Balkáne v súlade s európskou perspektívou regiónu, ako aj o mierové riešenie všetkých otvorených otázok a sporov vo svete."

Srbský prezident Boris Tadič sa nechal počuť, že Srbsko bude otvorené všetkým diskusiám, a bude informovať svojich občanov o tom, čo Srbsko plánuje robiť v snahe o udržania Kosova ďalej.

Šéf srbskej diplomacie Vuk Jeremič uviedol, že napriek názoru MSD Srbsko Kosovo nikdy neuzná a mieni pokračovať v pokojnom diplomatickom boji.

Europoslankyňa za EĽS Doris Pack, ktorá sa dlhodobo Balkánom zaoberá, uviedla, že rozsudok je výsledkom politiky niekdajšieho srbského prezidenta Slobodana Miloševiča. Srbsko, ktoré sa najviac snažilo o tento posudok, by malo podľa nej teraz Kosovo uznať, podobne ako všetky štáty EÚ, vrátane Slovenska.