V rozhovore pre tlačový odbor Európseho parlamentu Brammertz opäť zdôraznil spojenie medzi spoluprácou s haagskym tribunálom pre bývalú Juhosláviu a perspektívou členstva v EÚ pre balkánskej krajiny.

Pred vstupom musia nádejní členovia preukázať, že urobili dosť pre to, aby priviedli páchateľov vojnových zločinov z 90. rokov pred spravodlivosť.  

Belgický prokurátor, ktorý začiatku roku 2008 v úrade nahradil Švajčiarku Carlu del Ponte, na chválil ICTY za odvedenú prácu. „Myslím si, že je jasné, že s 161 obvinenými osobami zohral tribunál kľúčovú úlohu pri vyšetrovaní zločinov spáchaných v regióne.“

Tribunál, ktorý vznikol rozhodnutím Bezpečnostnej rady OSN 25. mája 1993 prešiel podľa Brammertza dlhú cestu. „V počiatočnej fáze sa boril s niekoľkými organizačnými a logistickými problémami. Ak sa nakoniec pozrieme na počet uzavretých prípadov, bol nepochybne úspešný.“

Pri 161 obvinených osobách, vyniesol  súd rozsudok v 121 prípadoch. Medzi najsledovanejšie kauzy patrili prípad bývalého bosniasnko-srbského lídra Radovana Karadžiča, ktorého chytili v júli 2008, bývalého srbského prezidenta Slobodana Miloševiča, zadržaného 31. marca 2001 a chorvátskeho generála Anteho Gotovinu zadržaného v decembri 2005.

Žalobca hovoril aj o poslednom vývoji spolupráce. V Srbsku napríklad boli žiadosti súdu o prístup dokumentom a archívom podľa jeho slov vybavované „promptne a efektívne“.

Pochválil aj rozhodnutie chorvátskej premiérky Jadranky Kosorovej z októbra minulého roku vytvoriť medzi-inštitucionálnu jednotku pre vystopovanie chýbajúcich dokumentov súvisiacich s vojenskou operáciou Búrka v roku 1995.

Dvaja dôležití vojnoví zločinci Ratko Mladič a Goran Hadžič sú však stále na úteku. Zadržanie oboch zostáva pre tribunál aj pre srbské európskej nádeje prioritou. Medzičasom sa ale tribunál blíži ku koncu svojho pôsobenia, čo sa očakáva v horizonte 2-3 rokov a už teraz znížil počet svojich zamestnancov o 60 %.

Aj v prípade, že ICTY bude musieť skončiť činnosť pred tým, ako sa nájde Mladič a Hadžič, stále budú existovať súdne mechanizmy, ktoré ich umožnia súdiť. „Pre najhorší prípad pracuje Bezpečnostná rada na tzv. zostatkovom mechanizme - inštitúcii, ktorá bude vytvorená po ukončení činnosti tribunálu a ktorá sa bude zaoberať poslednými žiadosťami o ochranu svedkov.“

„Tento mechanizmus bude mať aj súdny komponent – akýsi „spiaci tribunál“, ktorý môže byť aktivovaný ak dôjde k zatknutiu niektorého zo zostávajúcich hľadaných ľudí po dlhšej dobe“, vysvetlil Brammertz.