Krátka správa

Najväčší nesúhlas s reformami Vysokého predstaviteľa medzinárodného spoločenstva a Špeciálneho predstaviteľa EÚ Miroslava Lajčáka dávajú najavo bosnianski Srbi. Ich líder Milorad Dodik, premiér Republiky srbskej vyhlásil, že je pripravený rezignovať „na protest proti takémuto nedemokratickému správaniu.“

Reagoval tak na zamýšľané zmeny v zákone o Rade ministrov Bosny a Herzegoviny a zmenách v rokovacom poriadku v oboch komorách parlamentu. Zmeny sa napríklad dotýkajú aj kvóra pri rokovaniach vlády, kde by po novom malo platiť, že vláda je uznášaniaschopná pokiaľ je prítomná aspoň polovica jej členov. Zmyslom reforiem je odstrániť praktiky blokovania prijímania rozhodnutí zo strany jednotlivých etník tvoriacich Bosnu a Herzegovinu.

Podľa Milorada Dodika sú reformy v rozpore s Daytonskou dohodou, ktorej súčasťou je aj ústava Bosny a Herzegoviny. Ak vraj Lajčák nezmení svoje návrhy opustia inštitúcie všetci zástupcovia Dodikovej strany. Bosnianski moslimovia a Chorváti naopak navrhované reformy vítajú.

Úrad vysokého predstaviteľa komentoval takéto hrozby vyhlásením, že „je čas, aby si politici začali plniť svoju úlohu a dokončili reformy k prospechu občanov Bosny a Herzegoviny, namiesto histerických reakcií.“

Plnú podporu vyjadrili Lajčákovi Spojené štáty. Charles English, veľvyslanec USA Všeobecné informácie o krajine a vzťahoch s EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk »v Sarajeve vyzval predstaviteľov Republiky srbskej, aby prestali vydávať zavádzajúce vyhlásenia o reformných zámeroch Vysokého predstaviteľa. Podľa Englisha bude každý krok smerom k opusteniu štátnych inštitúcií považovaný za „provokáciu.“

Lajčák najnovšie čelí aj tvrdej kritike z Belehradu. Ako prvý sa k jeho pôsobeniu vyjadroval srbský premiér Vojislav Koštunica a následne aj prezident Boris Tadič. Upodozrievajú ho z toho, že chce zlikvidovať Republiku srbskú a požadujú, aby svoje centralizačné iniciatívy prehodnotil.

Policajná reforma sa už stala neodmysliteľným bodom sporov v Bosne. V nedeľu sa politickí lídri v Bosne a Herzegovine dokázali dohodnúť na podpise deklarácie o odblokovaní policajnej reformy. Deklarácia sa mala niesť v duchu troch základných princípov, ktoré Únia stanovila – centralizácia polície, jej financovanie z jedného rozpočtu, bez vplyvu politiky a jej organizácia na základe efektívnosti, nie etnicity. Lajčák to zhodnotil ako pozitívny impulz, s ďalšími komentármi však ešte vyčkáva.

Reforma polície bola zo strany Európskej únie definovaná ako podmienka pre podpis Stabilizačnej a aasociačnej dohody a nastúpenia na cestu integrácie do EÚ.