Krátka správa

Miroslav Lajčák predniesol reč pod názvom: "Príliš dlho príliš málo a príliš neskoro" pred Výborom Európskeho parlamentu pre zahraničné veci. Rozprával o politickej kríze, ktorá okrem iného bráni v dohode o policajnej reforme.

„Nefunkčnosť krajiny vyplýva z nedostatku spoločného konsenzu medzi troma národmi tvoriacimi Bosnu a Herzegovinu o minulosti, prítomnosti a budúcnosti krajiny.“

O fungovaní a organizácii krajiny existujú tri rôzne predstavy, pričom dve z nich si odporujú, informoval poslancov Lajčák.  

• Lojalita bosnianskych Srbov k štátu je podmienená akceptáciou Republiky srbskej, ako stálej súčasti ústavnej architektúry.
• Chorváti sú nespokojní, pretože si myslia, že dvoj-celkové usporiadanie Bosny a Herzegoviny im prisúdilo štatút menšiny.
• Bosnianski moslimovia chcú nové ústavné usporiadanie, ktoré zabezpečí efektívnu centrálnu vládu.

Problém podľa Lajčáka spočíva v tom, že politickí lídri sa ani v náznakoch nesnažia nájsť najmenší spoločný menovateľ, ale tvrdo presazujú svoju víziu.

Súčasný ekonomický rast Bosny a Herzegoviny je len povicou z toho, čo je podľa Svetovej banky potrebné na to, aby sa krajina vymanila z chudoby. Pripravené opatrenia na prilákanie investícií je však podľa vysokého predstaviteľa tažké implementovať práve kvôli politickým rozporom.

Z úspešných iniciatív úradu vysokého predstaviteľa Lajčák v reči spomenul vypracovenie komplexnej stratégie pre postihovanie vojnových zločinov.

Lajčák zdôraznil, že problémy by sa mali riešiť v kontexte procesu európskej integrácie. Vysvetľoval europoslancom, v čom spočívali jeho októbrové reformné iniciatívy, ktoré vzbudili veľký odpor najmä u bosnianskych Srbov. Ich cieľom bolo zabrániť, aby príslušníci jednej entity mohli blokovať prácu vlády len tým, že sa nezúčastnia na jej zasadnutí. „Všetko čo musia urobiť, je prísť do práce“, vyhlásil Lajčák. Vyzval tiež federálny parlament k zmene rokovacieho poriadku, tak, aby bolo zhromaždenie efektívnejšie, a to do 1. decembra.  

Jedou z dôležitých legislatív, o ktorej sa v dôsledku toho, že vláda sa nestretla už celé týždne nejedná, je dohoda s EÚ o zjednodušení vydávania víz.

„V žiadnej inej krajine sme nezapojili všetky nástroje Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky (špeciálny predstaviteľ, vojenská misia EUFOR Althea, policajná misia, monitorovacia misia, delegácia Komise) a napriek tomu Bosna a Herzegovina nenastúpila na európsku cestu.“

"Ak sme sa niečo z nedávnej histórie Bosny a Herzegoviny naučili tak to, že musíme konať rýchlo a rozhodne, inak sa problémy vymknú zpod kontroly", vyhlásil na záver slovenský diplomat.