Krátka správa:

Ostáva len pár dní , ako bude Európska komisia Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. viac na www.EuropskaUnia.sk »26. septembra rozhodovať, či by mali byť Rumunsko Rumunsko musí po vstupe do EÚ 1. januára 2007 splniť podmienky v oblasti reformy súdnictva, boja proti korupcii a organizovanému zločinu, v opačnom prípade mu hrozia sankcie, vrátanie zadržania finančnej pomoci EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Bulharsko Bulharsko muselo tesne pred koncom predvstupového procesu čeliť hrozbe odloženia vstupu do EÚ o rok v prípade, že nestihne implementovať požadované reformy.viac na www.EuropskaUnia.sk »do Únie prijaté v roku 2007 alebo 2008. 18. septembra 2006 EurActiv.sk informoval o štúdii v článku "Štúdia: Strach z bulharskej migrácie za prácou je „nepodložený“" o prieskume renomovaného Galopovho inštitútu ohľadne mobility Bulharov za prácou do štátov EÚ. Podľa nej sa nepreukázalo, že Bulhari budú maasívne migrovať za prácou. Bukurešť sa pripojila k tejto politike svojho suseda. "Mnohí Rumuni sú príliš naviazaní na svoje domovy, aby ich navždy opustili, a nezaplavia západné pracovné trhy po tom, čo sa krajina stane členom Európskej únie", hovorí v interview pre Reuters, rumunský minister práce. Minister označil za prehnané obavy v niektorých krajinách EÚ, že Rumuni budú vo veľkom počte emigrovať za prácou.

 "Rumuni sú silne naviazaní na svoje rodiny, väzby medzi rodičmi a deťmi trvajú celý život," povedal Barbu. Ako dodal, je nepravdepodobné, že Rumuni budú nasledovať príklad státisícov Poliakov, ktorí opustili svoju krajinu po tom, čo sa v roku 2004 stala členom EÚ. Rumunsko by sa v prípade prijatia stalo po Poľsku druhou najväčšou novou členskou krajinou a niektorí obyvatelia západnej Európy majú obavy, či ich trhy dokážu zvládnuť ďalšiu vlnu migrácie.

Rumunov by však mala doma udržať nižšia nezamestnanosť, s piatimi percentami len tretinová v porovnaní s Poľskom, silnejšie rodinné väzby a vyhliadky na rýchly hospodársky rozvoj čiernomorského štátu, povedal Barbu. Alebo aspoň zaistiť, že väčšina sa po krátkom pobyte v zahraničí vráti domov, dodal. "Nejdú do zahraničia, aby sa tam usadili. Odídu, zarobia peniaze a vrátia sa domov... Asi 90 % Rumunov pracujúcich v zahraničí sa vracia do vlasti," uviedol minister. Barbu odhaduje, že v prvých rokoch po vstupe do EÚ z Rumunska odíde len približne 300.000 ľudí, takže ďalší odliv kvalifikovanej pracovnej sily nie je zdrojom veľkých obáv. "Tí, ktorí chceli odísť, už odišli," povedal minister.

Rumunsko, je podunajská krajina s viac ako 22,3 miliónmi obyvateľov (odhad k júlu 2005), a jeho menší južný sused Bulharsko sa kvôli pomalému tempu reforiem nedostali do prvej vlny rozširovania EÚ na východ v roku 2004. HDP na hlavu predstavoval v roku 2004 7.700 USD na hlavu a je asi tretinový v porovnaní s úrovňami v EÚ. Priemerné platy sú okolo 200 eur mesačne, čo je len zlomok v porovnaní zo Západom. Nízke platy a sklamanie s tempom demokratizačných reforiem vyhnali mnohých Rumunov do zahraničia, čo vyvolalo nedostatok kvalifikovaných zamestnancov v stavebníctve a zdravotníctve. Od pádu komunizmu v roku 1989 z Rumunska odišli asi dva milióny ľudí. Prieskumy ukazujú, že medzi tými, ktorí zostávajú, takmer 90 percent je nespokojných s kvalitou svojich životov. Kvôli príbuznosti jazykov väčšina migrantov odcestovala do Španielska a Talianska. Peniaze, ktoré posielajú domov, sú dôležitým zdrojom pre ekonomiku krajiny.