Kľúčom k dosiahnutiu vzájomne prijateľného riešenia 10-ročného konfliktu je realistickejší postoj verejnosti, konštatuje správa medzinárodného think-tanku so sídlom v Bruseli.

Srbsko Po rozpade bývalej Juhoslávie vznikol štát Srbsko a Čierna hora, v roku 2006 si však Čierna zvolila cestu nezávislosti a osamostatnila sa, čím vzniklo Srbsko ako samostatný štát. viac na www.EuropskaUnia.sk »naďalej opakuje, že nikdy neuzná jednostranné vyhlásenie nezávislosti. Belehrad by si ale podľa ICG nemal strkať hlavu do piesku, keďže si nevyhnutne potrebuje mať  s Prištinou užšie vzťahy. Iba tak pomôže zabezpečiť v Kosove vládu zákona, kde žije srbská menšina.

Marco Prelec, riaditeľ balkánskeho projektu ICG tvrdí, že zanedbávanie potreby konať so sebou nesie riziko zmrazenia konfliktu na ďalších pár rokov a to, že konflikt bude v rukách nacionalistov  nástrojom na maskovanie domácej korupcie a zlyhaní vlády.

Vzájomné podozrievanie a nekompatibilné agendy sú podľa bruselského think-tanku najväčšie prekážky prehlbovania vzťahov medzi Belehradom a Prištinou.  

Srbsko už oficiálne podalo prihlášku za člena EÚ a Brusel od neho minimálne očakáva, že prestane blokovať účasť Kosova v regionálnych inštitúciách. Nemecký minister zahraničia Guido Westerwelle minulý týždeň v Belehrade uviedol, že cesta do EÚ pre Srbsko vedie cestou zmierenia s Kosovom.

Podobne uvažujú aj autori správy ICG. „Ak ide Srbsku naozaj o zmysluplný pokrok, bude musieť vyložiť karty na stôl a akceptovať Kosovo Bývalá srbská provincia, ktorá vyhlásila samostatnosť 17. februára 2008. Názory na jej osamostatnenie sa líšia.viac na www.EuropskaUnia.sk »ako rovného partnera. Priština musí na druhej strane dôkladne zvážiť, čo môže Belehrad ponúknuť“, Hovorí Prelec.

Jedným z najkontroverznejších návrhov načrtnutých v správe je možnosť výmeny územia medzi etnickými Srbmi v severnom Kosove a albánskou časťou údolia Preševo v Srbsku. Takáto možnosť ale aktuálne nefiguruje v agende inštitúcií EÚ alebo členských štátov.

ICG sa domnieva, že väčšia autonómia pre sever krajiny a autonómny štatút pre srbskú ortodoxnú cirkev, ako to predpokladal aj Ahtisaariho plán, výmenou za uznanie Kosova, by malo byť akceptovateľným riešením pre obe strany.

Podľa Sabine Freizer z európskeho programu ICG je riešenie patu medzi Belehradom a Prištinou sa najpravdepodobnejšie bez priameho vonkajšieho sprostredovania.

„Najlepšou politikou pre priateľov Kosova je uľahčiť možnosť oboch strán začať otvorený a úprimný dialóg bez donútenia a bez nanútenej alebo oklieštenej agendy z vonku“, uzatvára správa.

Podľa ICG nič iné ako srbský súhlas s nezávislosťou Kosova prostredníctvom nejakej formy medzinárodných vzťahov alebo eventuálne formálneho uznania neprinúti ostatné krajiny EÚ a Bezpečnostnej rady OSN (najmä Španielsko Španielsko má najväčšie príjmy z cestovného ruchu spomedzi všetkých európskych krajín.viac na www.EuropskaUnia.sk » Grécko Grécko vstúpilo do EÚ po zložitom vývoji - po druhej svetovej vojne nasledovala občianska vojna (1944-49), reštaurácia monarchie, vojenská diktatúra (1967-74) a až potom vytvorenie parlamentnej demokracie.viac na www.EuropskaUnia.sk » Ruské a Čínu,) ktorí Kosovo odteraz neuznali k prehodnoteniu názoru.

Nemecký šéf diplomacie Westerwelle v Belehrade okrem iného povedal, že „Nezávislosť Kosova je realita“ a že „Mapa juhovýchodnej Európy sa už meniť nebude“.

Očakáva sa, že sa začne pracovať na novej rezolúcii OSN. Srbský prezident Boris Tadič cez víkend vyhlásil, že srbskí predstavitelia budú v Bruseli rokovať o návrhu rezolúcie, ktorá by bola prijateľná pre Srbsko aj veľké mocnosti“. Zopakoval ale, že červenou čiarou, za ktorú Belehrad nepôjde je uznanie Kosova.  Rezolúcia bude pravdepodobne hovoriť o nových rokovaniach bez toho, aby spomínala štatút Kosova.