Pozadie

Za súčasnej hospodárskej krízy stanovil Island Počas studenej vojny bol Island strategickým vojenským oporným bodom pre Spojené štáty. Krajina nemá vlastné ozbrojené sily. Pre ekonomiku je stále dôležitý rybolov, krajina je známa aj širokým využívaním geotermálnej energie. viac na www.EuropskaUnia.sk »ako jedno zo svojich hlavných kritérií stabilizovanie tamojšej ekonomiky pomocou vstupu krajiny do Európskej únie. Severská krajiny, ktorá má s EÚ úzke vzťahy aj vďaka svojmu členstvu v Európskom hospodárskom spoločenstve, si oficiálnu prihlášku o členstvo podalo 27. júla 2009.

Island je jednou z krajín, ktoré kríza tvrdo zasiahla. Najviac sa problémy ukázali v septembri 2008, kedy sa všetky tri najväčšie banky ostrova – Glitnir, Landsbanki a Kaupthing – dostali pod správu Islandského úradu pre finančný dohľad.

Členstvo v EÚ by podľa niektorých obnovilo kredibilitu krajiny v očiach jej veriteľov a prijatím eura by došlo k stabilizovaniu meny.

Krajina má 320 tisíc obyvateľov. V prípade členstva by bola populačne najmenším štátom Európskej únie.

Postoje

Dosiahnutie dohody s oboma členskými krajinami EÚ, Veľkou Britániou a Holandskom, je dôležitým krokom ako zabezpečiť plynulý tok finančnej pomoci do krajiny. Tá stále čelí problémom, ktoré na ostrove vznikli vplyvom finančnej krízy pred takmer dvoma rokmi.

Islandský prezident Olafur Grimsson však neočakávanie odmietol minulý týždeň  podpísať dodatkový zákon o splatení dlhu. Konal tak na základe verejnej mienky, ktorá je proti jeho zavedeniu. Podľa islandskej ústavy nasleduje po vetovaní zákona prezidentom referendum o prejednávanej otázke.

Zákonodarcovia sa tak vrátili minulý piatok (8. januára) späť do práce, tri týždne pred plánovaným termínom, aby navrhli znenie a dátum referenda.

„Mám plnú dôveru v islandských voličov a viem, že urobia správne rozhodnutie,“ povedala tamojšia premiérka Johanna Sigurdardottir.

Prezidentov krok mal politickú dohru a donútil predstaviteľov Islandu, aby požiadali severských veriteľov o pokračovanie v podpore. Pomoc susedských krajín je totiž súčasťou multilaterálneho programu finančnej pomoci vedenej Medzinárodným menovým fondom.

Fínsko Fínsko vstúpilo do EÚ pomerne neskoro - počas studenej vojny mu jeho pozícia "medzi dvoma blokmi" neumožňovala aktívne vstupovať do integračného procesu vo vtedajšej západnej Európe. viac na www.EuropskaUnia.sk » Nórsko Vzťahy Nórska s EÚ sú riadené predovšetkým Dohodou o Európskom hospodárskom priestore. Tá rozširuje legislatívu jednotného trhu EÚ na Nórsko, Island a Lichtensteinsko, s výnimkou sektoru poľnohospodárstva a rybolovu.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Dánsko v piatok zopakovali, že podmienkou na poskytnutie ďalšej pôžičky z ich strany je to, aby si Island plnil svoje medzinárodné záväzky.

Islandský minister financií Steingrimur Sigfusson po stretnutí v Kopenhagene so svojim dánskym kolegom prisľúbil, že Rejkjavík dodrží svoje záväzky.  

Vláda navrhla dátum referenda na 20. februára, najneskôr sa podľa nich uskutoční 6. marca.

Jeden prieskum verejnej mienky ukázal, že väčšina občanov by volila proti zákonu zatiaľ čo druhý prieskum ukázal pravý opak.

Britskí a holadskí občania stratili svoje vklady na vysokoúročivých účtoch Icesave keď islandské banky skolabovali v roku 2008 po rokoch agresívnej expanzie poháňanej dlhmi. Obe krajiny svojich občanov plne odškodnili a teraz žiadajú vrátenie plnej sumy od Islandu.

Keď voliči v referende odmietnu zákon, pristúpi sa k jeho skoršej verzii schválenej v auguste. Veľká Británia Veľká Británia je zakladajúcim členom NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk » členom G-8, stálym členom Bezpečnostnej rady OSN, členom EHS sa stala až v 70. rokoch.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Holandsko tieto podmienky zamietli, lebo po roku 2024 negarantuje žiadne ďalšie splácanie.

Je to fér?

Mnoho Islanďanov zákon odmieta s tým, že ich to nespravodlivo vo veľkom zaťaží a budú platiť za chyby tamojších bánk. Iní to zasa vnímajú ako jedinú cestu ako sa môže ekonomika krajiny dostať opäť do normálu, zaistiť si prístup na medzinárodné trhy a získať vstup do EÚ.

„Kývem sa v tomto chaose sem a tam,“ hovorí Gunnar Hansson, 38- ročný herec so ženou a dvoma deťmi. S príchodom finančnej krízy stratil všetky prostriedky, ktoré vložil do svojho dvojizbového bytu a splátky za pôžičky mu narastajú.

„Napriem všetkým tým diskusiám minulý rok si stále nie som istý či mám všetky potrebné informácie na to, aby som sa vedel rozhodnúť. Je to férová dohoda? Mohli by sme uzavrieť lepšiu? Na koľko na vyšplhá konečná suma? Mali by sme to vôbec splatiť?“

Premiérka Sigurdardottir prisľúbila, že vláda bude voličov „opatrne informovať a tým privedie záležitosť Icesave ku koncu.“

Ak sa nepodarí schváliť zákon, ktorí niektorí na Islande nazývajú Icesave zákon, mohlo by to predĺžiť ekonomickú krízu.

Veľká Británia sa vyjadrila, že v prípade neschválenia zákonu čelí krajina finančnej izolácii.