Neformálne stretnutie Sigurdardóttirovej a Barrosa sa uskutočnilo za zatvorenými dverami. Nenasledovala po ňom ani tlačová konferencia, čo je pri schôdzkach tohto typu bežná bruselská prax.

Podľa islandského analytika, s ktorým hovoril EurActiv, nemá Sigurdardóttirová príliš veľa skúseností z medzinárodnej politiky, kedže jej agendou boli vždy skôr sociálne otázky. Ani jej mandát nestojí na pevných nohách. Je na čele prvej ľavicovej vlády od vzniku Islandskej republiky 17. júna 1944. Jej koaličný partner – zelení - sú nejednotní, pokiaľ ide o európsku integráciu i dohodu o náhrade zahraničných vkladov skrachovanej islandskej banky Icesave.

Z Gallupovho prieskumu verejnej mienky publikovaného 2. februára vyplýva, že 67 % obyvateľov Islandu je proti odškodneniu. Oproti predchádzajúcemu prieskumu je to nárast o päť percentuálnych bodov.

Zdá sa, že väčšina Islanďanov bude v referende hlasovať proti odškodneniu. Británia a Holandsko, o ktorých peniaze ide predovšetkým, ale podmieňujú podporu členstva Islandu v EÚ vrátením vkladov.

Island Počas studenej vojny bol Island strategickým vojenským oporným bodom pre Spojené štáty. Krajina nemá vlastné ozbrojené sily. Pre ekonomiku je stále dôležitý rybolov, krajina je známa aj širokým využívaním geotermálnej energie. viac na www.EuropskaUnia.sk »bude mať pravdepodobne problémy získať i pôžičku do Medzinárodného menového fondu (IMF) vo výške 1,8 miliárd eur. Na druhej strane ale môže rátať s pomocou Nórska. Podľa agentúry Isria vyhlásil nórsky minister financií Sigbjørn Johnsen, že jeho krajina „bude ctiť svoje záväzky k Islandu prostredníctvom dostupných pôžičiek“.   

V prípade, že by v marcovom referende Islanďania povedali nie, bude musieť byť podľa experta buď vyjednaná nová dohoda o vkladoch Icesave, alebo Island čakajú nové politické turbulencie.