Krátka správa

Časy, kedy Francúzsko Francúzsko patrí medzi zakladajúce krajiny EÚ, jeho politickí predstavitelia zohrali rozhodujúcu úlohu v procese vytvárania európskej integrácie po druhej svetovej vojne.viac na www.EuropskaUnia.sk »verilo, že federálna Európa je nevyhnutná pre integrovanejšiu Úniu sú preč, povedal francúzsky minister pre európske záležitosti Jean-Pierre Jouyet v rozhovore pre denník Financial Times.

Francúzsko bude podporovať ďalšie rozširovanie Európskej únie. Vláda Nicolasa Sarkozyho prekonala podozrievavý prístup k rozširovaniu z minulých rokov. Dnes už vidí, že väčšia EÚ znamená silnejší hlas vo svete, myslí si Sakozyho minister. Jouyet je považovaný za jedného z najschopnejších ministrov, ktorého Sarkozy „ukradol“ z radov stredo-ľavých strán.

Pri zachovaní rezervovanosti pre Turecko, vyslovil Jouyet podporu rozširovaniu Únie o krajiny Balkánu, pričom Srbsko Po rozpade bývalej Juhoslávie vznikol štát Srbsko a Čierna hora, v roku 2006 si však Čierna zvolila cestu nezávislosti a osamostatnila sa, čím vzniklo Srbsko ako samostatný štát. viac na www.EuropskaUnia.sk »označil za "pól stability" pre región. Cieľom Francúzskeho predsedníctva, v druhej polovici tohto roku, bude popri avizovaných prioritách – obrana a bezpečnosť, energetika a životné prostredie - „dostať Európu znovu do pohybu“.

Na margo Veľkej Británie minister uviedol, že v prípade, že nebude schopná ratifikovať Lisabonskú zmluvu, nemôže naďalej očakávať, že si vyjedná výhodnejšiu formu členstva a zároveň zostane v centre rozhodovania. Podľa Jouyetových slov sa už nebude môcť ani utiekať k špeciálnemu spojenectvu so Spojenými štátmi, pretože dnes sú už aj Nemecko Nemecko je stále najvyšším prispievateľom so spoločného rozpočtu EÚ, čo mu spolu s ľudnatosťou dáva veľkú váhu v európskej politike.viac na www.EuropskaUnia.sk »aj Francúzsko nadšenými spojencami Washingtonu.

Svetové média medzitým píšu skôr o tzv. „Carla efekte“, ktorým vysvetľujú náhly pokles popularity prezidenta Sarkozyho. Najmä starší ľudia majú podľa prieskumov verejnej mienky pocit, že hlava štátu sa viac venuje svojmu ľúbostnému životu, než potrebám krajiny.