Po úspešnom hlasovaní v Európskom parlamente a slávnostnom podpísaní prístupovej zmluvy 8. decembra na najbližšom summite Európskej rady, sa schvaľovanie presunie do členských štátov, ktoré musia pristúpenie Chorvátska do EÚ odhlasovať vo svojich národných parlamentoch. Predpokladá sa, že Chorvátsko Chorvátsko je jednou z bývalých juhoslovanských republík, vojnou poškodená ekonomika sa však rýchlo zotavuje aj vďaka príjmom z turistického ruchu a zahraničným investíciám.viac na www.EuropskaUnia.sk »zorganizuje o svojom vstupe ešte referendum.

Slovenská vláda vyjadrila súhlas s uzatvorením zmluvy o pristúpení 30. novembra. Teraz sa čaká na súhlas Národnej Rady SR a na ratifikáciu zo strany prezidenta Ivana Gašparoviča.

Za pomoc pri vstupe krajiny do EÚ udelili chorvátske štátne vyznamenanie slovenskému ministrovi zahraničných vecí Mikulášovi Dzurindovi.

Reformy musia pokračovať

Chorvátsko už uzatvorilo všetky prístupové kapitoly. To však neznamená, že nemá pokračovať v reformách, tvrdia Europoslanci Europoslanec je člen priamo voleného zákonodarného orgánu Európskej únie - Európskeho parlamentu. Europoslanci sú ekvivalentom poslancov národných parlamentov na európskej úrovni. viac na www.EuropskaUnia.sk »

Krajina má ešte stále nedostatky, a to predovšetkým v oblasti súdnictva, boja proti korupcii a organizovanému zločinu. Priestor na zlepšenie vidí Európsky parlament Európsky parlament je jediný priamo volený orgán Európskej únie. 785 poslancov je volených každých 5 rokov voličmi vo všetkých členských štátoch Európskej únie.viac na www.EuropskaUnia.sk »aj v ekonomickej oblasti. Chorvátsko by malo pokračovať v štrukturálnych reformách a podporiť oživenie svojej ekonomiky. Zabúdať by nemalo ani na fiškálnu konsolidáciu spolu so zvýšením konkurencieschopnosti svojej ekonomiky.

Zvýšené úsilie by mala krajina vyvinúť aj pri stíhaní bývalých vojnových zločincov, čo jej odporúča aj Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu.

Pozície

Poľský štátny tajomník pre zahraničné veci Mikolaj Dowgielewicz zablahoželal v menej poľského predsedníctva Chorvátsku k jeho úspechu. Zároveň dodal, že táto chvíľa je významnou udalosťou aj pre susedov Chorvátska.

Dowgielewicz zároveň ocenil, že sa chorvátska premiérka Jadranka Kosorová zúčastní stretnutia Európskej Rady ako pozorovateľ, aby mohla začať ihneď po podpísaní prístupovej zmluvy.

Spravodajca Európskeho parlamentu pre Chorvátsko, Hannes Swoboda (Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov, S&D, Rakúsko Neskorý vstup do EÚ bol výsledkom špecifického postavenia krajiny počas druhej svetovej vojny. Na základe dohody veľmocí, ktoré Rakúsko okupovali v rokoch 1945-55, bolo nezávislé Rakúsko vyhlásené za "trvalo neutrálne". viac na www.EuropskaUnia.sk » povedal, že Chorvátsko urobila počas rokovaní veľký kus práce. Zdôraznil predovšetkým boj proti korupcii, čoho dôkazom má byť aj to, že pred súd pre podozrenie z korupcie sa postavil aj bývalý chorvátsky premiér Ivo Sander.

Joseph Daul, europoslanec a predseda Európskej ľudovej strany (EĽS) privítal výsledok hlasovania: „Teším sa na podpis Zmluvy o pristúpení a aj tomu, že sa Chorvátsko stane pristupujúcim štátom Európskej Únie s právom vyjadriť v európskych inštitúciach svoj názor,“ povedal Daul.

Hovorkyňa pre zahraničnú politiku a europoslankyňa za stranu Zelených Franziska Brantnerová tvrdí, že Parlament dnešným hlasovaním zúročil všetok pokrok, ktorý Chorvátsku dosiahlo vo svojom justičnom systéme. „Proces reforiem však nie je u konca a Chorvátsko by malo pokračovať v reformnom smere. To obzvlášť platí pre oblasti ako reforma súdnictva, anti-korupčné reformy, ochrana menšín a stíhanie vojnových zločinov,“ povedala.

„EP kritizoval aj tvrdý zákrok voči poslednému sprievodu gayov v Splite, a to napriek snahe ESĽ umlčať túto kritiku,“ povedala Brantnerová. Súčasne dodala, že „EP musí naďalej monitorovať situáciu, aby sa zabezpečilo, že Chorvátsko implementuje všetky reformy a Európska komisia by mala mať nad týmto dozor.“

„Zelení veria tomu, že EP by mal mať právo vyhodnotiť šesťmesačné monitorovacie správy o pokroku Chorvátska,“ zdôraznila Brantnerová.

Skupina europoslancov, ktorí sa zaoberajú západným Balkánom, medzi nimi aj slovenský europoslanec Eduard Kukan (EĽS, SDKÚ-DS) vydali 1. decembra spoločné stanovisko. V ňom tvrdia, že v „čase krízy je prínosom pozerať sa dopredu s jasnou mysľou.“ Podpísať prístupovú zmluvu s Chorvátskom a potom zastaviť prístupový proces, by bolo podľa nich „nerozumné“ a poškodilo by to „kredibilitu Únie a ohrozilo stabilitu v Juhovýchodnej Európe.“

Europoslanci podporujú aj stratégiu rozširovania Európskej komisie na roky 2011 a 2012, ktorá počíta s podpisom prístupovej zmluvy s Chorvátskom, začatím rozhovorou s Čiernou Horou a Macedónskom, udelením statusu kandidátskej krajiny pre Srbsko Po rozpade bývalej Juhoslávie vznikol štát Srbsko a Čierna hora, v roku 2006 si však Čierna zvolila cestu nezávislosti a osamostatnila sa, čím vzniklo Srbsko ako samostatný štát. viac na www.EuropskaUnia.sk »a pristúpením na dialóg s Kosovom ohľadom vízovej politiky.

„Vždy sme podporovali prijatie Chorvátska, ktoré podľa môjho názoru posilní Európsku úniu,“ povedal k tejto príležitosti Eduard Kukan, ktorý je zároveň predsedom delegácie Európskeho parlamentu pre Juhovýchodnú Európu.

"Chorvátsko je dnes odlišné v porovnaní s krajinou, ktorá požiadala o vstup do Európskej únie pred desiatimi rokmi. Integračný proces prispel k jeho transformácii do pevnej a vyspelej demokracie založenej na európskych hodnotách,“ tvrdí Kukan, pričom zdôraznil, že Chorvátsko nesmie poľaviť v reformnom úsilí.

„Chcem zároveň podporiť  aj ostatné krajiny tohto regiónu v tom, aby úspech Záhrebu vnímali ako katalyzátor svojich vlastných integračných snáh a úsilí. Proces rozšírenia v tejto časti Európy by mal pokračovať,“ dodal Kukan.

"S uskutočňovaním reforiem, predovšetkým v kľúčových oblastiach demokratického právneho štátu, treba v plnom rozsahu pokračovať. Chorvátsko je republikou založenou na hodnotách, ktoré sú spoločné aj pre ostatné členské štáty Európskej únie," povedal na pôde Európskeho parlamentu europoslanec Miroslav Mikolášik (EĽS, KDH).