Pozadie

Rozšírenie Európskej únie o Ukrajinu dnes nie je na programe dňa. Napriek tomu má tento scenár podporovateľov medzi politikmi v strednej a východnej Európe a samozrejme aj na Ukrajine. Schopnosť EÚ absorbovať veľké krajiny ako je Turecko Krátky popis histórie vzťahov Turecka a Európskej Únie.viac na www.EuropskaUnia.sk »alebo Ukrajina Ukrajina je postkomunistická krajina, ktorá sa odčlenila od Sovietskeho zväzu v roku 1991.viac na www.EuropskaUnia.sk »je v krátkodobom horizonte značne limitovaná.

Kyjev v súčasnosti vyjednáva s EÚ asociačnú dohodu, ktorá by mala v princípe otvoriť európsky trh Ukrajine a naopak, stále však do menšej miery ako Turecko, ktoré má s EÚ colnú úniu.

Akčný plán členstva v NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk »Kyjevu na summite aliancie v Bukurešti v apríli 2008 unikol, podobne ako Gruzínsku. Podľa niektorých analytikov to otvorilo cestu ruskej invázii do Gruzínska v lete tohto istého roku.

Otázky

Mnohí ukrajinskí politici by radi videli ako ich krajina vstupuje do EÚ hlavným vchodom. Realita ale je, že na konci procesu zbližovania bude skôr vstup Ukrajiny bočným vchodom, ktorému bude predchádzať pobyt v niekoľkých „čakárňach“, zhodujú sa odborníci v Bruseli a Kyjeve, s ktorými hovoril EurActiv.

Ľudia z Európskej komisie pod podmienkou anonymity uviedli, že sa v snahe pristúpiť k Ukrajine viac „vizionársky“ musia držať na uzde kvôli nesúhlasu niektorých kľúčových členských krajín vrátane Nemecka.

Podľa Grigorija Nemyriu, podpredsedu ukrajinskej vlády zodpovedného za európsku integráciu, v jednom zo scenárov sa na Ukrajine spomína rok 2020 ako možný dátum pre vstup do únie. Povedal to v rozhovore pre EurActiv. V Kyjeve ale prevláda realizmus, tvrdí Nemyria a sústrediť sa chcú viac na kvalitu prístupového procesu a nie na jeho tempo.

Hospodárska a finančná kríza vážne udreli na nereformovanú ekonomiku Ukrajiny, najmä na veľký metalurgický sektor zo sovietskej éry. Akékoľvek reformy budú preto bolestné a budú si vyžadovať čas.

Ukrajina ale potrebuje incentívy aj v strednodobom horizonte. Jedným z takýchto krokov by bolo zrušenie vízovej povinnosti pre ukrajinských občanov pri cestovaní do schengenského priestoru. Takáto perspektíva sa aktuálne črtá väčšine krajín na západnom Balkáne.

Bezvízové cestovanie samozrejme neznamená otvorenie pracovného trhu, no niektoré krajiny EÚ sa boja nárastu ilegálnej práce. Na druhej strane sa niektorí ľudia na Ukrajine obávajú vzniku novej bariéry medzi Ukrajinou a Ruskom, ktorá dnes neexistuje.

Pre Ukrajinu je dôležité, aby boli víza do EÚ minulosťou ešte pred európskymi futbalovými majstrovstvami 2012, ktoré krajina hostí spolu s Poľskom.

Jasnejšie líderstvo, ktoré krajina nutne potrebuje, by mohlo prísť po prezidentských voľbách naplánovaných na 12. januára 2010. Odborníci tvrdia, že najakútnejšia je ústavná reforma, ktorá by zaistila konvergenciu medzi politickými inštitúciami štátu.

Medzi témami, ktoré rozlíšia kandidátov v prezidentských voľbách bude práve Európa, NATO a Rusko. Prierezové témy by mohli pomôcť kampani Viktora Janukoviča, bývalého premiéra, lídra Strany regiónov, ktorého podporujú najmä rusky hovoriaci obyvatelia východnej Ukrajiny. Jeho bývalý oponent a súčasný prezident Viktor Juščenko je silne prozápadný, v prieskumoch verejnej mienky však zaostáva. Ďalšia hrdinka oranžovej revolúcie Júlia Tymošenková má imidž prozápadnej političky, vo vzťahoch s Ruskom je ale vysoko pragmatická.

Okrem veľkej trojky je tu ešte Arsenij Jatsenjuk, bývalý minister zahraničia, ktorý má povesť liberálneho modernizátora, no iní ho zase opisujú ako pragmatika. Niektorí sú toho názoru, že Jatsenjuk by sa mohol stať novým premiérom. V súčasnosti vedie masívnu bilboardovú kampaň.

• Bezpečnostné aspekty, vzťahy s Ruskom

V prípade rozšírenia EÚ o krajiny východnej Európy sa kandidáti najprv snažili vstúpiť do NATO ako signál jasnej geopolitickej orientácie a demarkácie.

Ukrajina je ale iný prípad. Vzťahy s Ruskom zostanú pravdepodobne aj naďalej silné. Rusko Všeobecné informácie o Ruskej federácii.viac na www.EuropskaUnia.sk »považuje Ukrajinu za kolísku svojej civilizácie. Mnohé rodiny sú rusko-ukrajinské a mnohí Ukrajinci stále dávajú prednosť ruštine pred ukrajinčinou.

Verejná mienka podporuje vstup krajiny do EÚ, obáva sa ale vytváranie nových bariér vo vzťahoch s Ruskom. Zároveň nadpolovičná väčšina odmieta vstup krajiny do Severoatlantickej aliancie.

• Zamrznuté konflikty

Medzi Ukrajincami je ale rozšírená obava, že Moskva túži po Kryme, ktorý je domovom pre početnú skupinu etnických Rusov a tiež domovom ruskej námornej základne Sevastopoľ.

Zamrznutý konflikt v Podnestersku, na území Moldavska a na hraniciach s Ukrajinou predstavuje ďalší zdroj napätia. Podnestersko je síce oficiálne v Moldavsku, de facto ho ale kontroluje Rusko. S týmito nedoriešenými konfliktami je diskusia o hlbšej európskej integrácii nepravdepodobná. Sú si toho vedomí v Kyjeve aj v Bruseli.

Analytici ale zároveň upokojujú, že vzťahy Ukrajiny a Ruska by nemuseli nevyhnutne kolidovať kvôli približovaniu sa Kyjeva k EÚ. Rusko má totiž tiež svoju agendu pre užšie, lepšie a štruktúrované vzťahy s Európskou úniou, aj keď iného druhu, keďže Rusko o členstvo v únii neusiluje.

Pozície

„Prijímame konzistentné kroky, ktoré by mali smerovať k plnému členstvu. Globálna finančná kríza tento proces spomalila, no nezastavila. Vytvorili sme vládny antikrízový program s celou škálou opatrení na jej prekonanie a pokračovanie na ceste európskej integrácie“, povedal v rozhovore pre EurActiv Grigorij Nemyria.

Upozornil tiež na dôležitosť blížiacich sa volieb: „Je pravdou, že reformy nenapredujú tak rýchlo ako by sme očakávali, no dúfame, že prezidentské voľby, ktoré budú transparentné a v súlade s medzinárodnými demokratickými princípmi budú ďalším dôkazom, že Ukrajina plní politické kritériá kandidátskych krajín. Pripraví to cestu pre urýchlenie potrebných reforiem.“

Stanislas Chum z ukrajinského denníka Delo zameraného na biznis pre EurActiv povedal: „Zo strany EÚ aj zo strany vlády je tu nedostatok komunikácie tohto, čo od európskej integrácie očakávať. Ukrajinci, dokonca ani biznismeni nechápu dôsledky ekonomických zmien, ktoré prinesie Asociačná dohoda Všeobecne sú asociačné dohody medzinárodnoprávne zmluvy, v ktorých sa zmluvné parteri viažu na medzivládne alebo supranacionálne spoločenstva, bez toho, aby sa stali členmi. Pre pridruženého partnera z toho vyplývajú práva a povinnosti.viac na www.EuropskaUnia.sk » Nenavrhujem tu žiadnu propagandu podľa starého štýlu alebo len reklamu, či konferencie ale užšiu spoluprácu s médiami, ktorých obsahovo zaujímajú európske témy“.

Brian Bonner, šéfredaktor anglickej verzie Kyiv Post sa pre EurActiv vyjadril: 

„Ukrajinci sú pokiaľ ide o Európu realistickí a pragmatickí. Najprv chcú mať lepšiu vládu doma a právo slobodne cestovať. Pristúpenie k EÚ je vzdialená perspektíva a môže znamenať mnoho rôznych vecí. Okrem toho sa Rusko opäť vrátilo k siláckej politike a Putin desí ľudí tak, že sa začínajú orientovať na západ.“

Skupina bývalých lídrov zo strednej a východnej Európy vrátane štyroch slovenských signatárov (Martin Bútora, Pavol Demeš, Michal Kováč, Rastislav Káčer) v spoločnom liste vyzvala amerického prezidenta Baracka Obamu, aby nesledoval politiku appeasementu voči čoraz asertívnejšiemu Rusku.

„Rusko je späť ako revizionistická mocnosť, ktorá sleduje agendu 19. storočia s taktikou a metódami 21. storočia. Na globálnej úrovni sa Rusko stalo vo väčšine otázok mocnosťou „statusu quo“. Na regionálnej úrovni a zoči-voči našim národom stále viac koná ako revizionistická mocnosť. Nebezpečenstvo spočíva v tom, že Ruské plazivé zastrašovanie a podvratný vplyv v regióne by mohli po čase viesť až k de facto neutralizácii regiónu“, píšu v liste lídri.

EurActiv o tom hovoril so zástupcami troch kyjevských think tankov:

Oleksij Kolomiyets, prezident Centre for European and Transatlantic Studies, kyjevského think tanku tvrdí, že asociačný proces Ukrajiny a aj neskoršia hlbšia integrácia by mali byť vzájomne prospešné, založené na prístupe na trh. Ľudia podľa neho nie sú zmätení z voľby medzi EÚ a NATO. Kremeľ sa podľa neho bude snažiť blokovať euroatlantickú a európsku integráciu krajiny, nie však v Bruseli ale cez hlavné mestá EÚ. Mali by sme sa vyhnúť tomu, aby malo Rusko pocit, že má právo veta a že Európa sleduje stratégiu appeasementu, tvrdí Kolomiyets.

Oleksander Suschko, riaditeľ European Institute for Euro-Atlantic Cooperation, ďalšieho think tanku v Kyjeve zase hovorí, že Ukrajinci potrebujú silný signál, "že západná orientácia za to stojí“. Podporuje rýchlejšie odstránenie vízovej bariéry. Je podľa neho dôležité, aby sa Ukrajinci cítili ako Európania pokiaľ ide o hodnoty ako sloboda a vízia budúcnosti. To nemusí nevyhnutne znamenať skorú žiadosť o členstvo, soft power EÚ má vplyv už teraz, dodáva.

Michail Pagrisbinsky, riaditeľ think tanku Centre for Political Research and Conflictology, si zase myslí, že Ukrajina a Európa by si mali najprv získať dôveru Ruska, keďže Ukrajina „nemôže byť anti-ruská. Podporuje „špagetový scenár“ s viacerými sektorovými dohodami medzi úniou a Ukrajnou bez ambície vytvoriť všezahrňujúci inštitucionálny rámec. Podľa tohto alternatívneho scenára by Ukrajina nebola súčasťou spoločnej zahraničnej politiky, bezpečnostnej politiky, ale skôr „balansujúcim mostom medzi EÚ a Ruskom".