„Región západného Balkánu je top prioritou pre vonkajšiu politiku EÚ“, zopakoval opäť komisár EÚ pre rozširovanie Štefan Füle.

Stretnutie v hlavnom meste Bosny a Hercegoviny malo zo strany EÚ demonštrovať, že členské štáty nie sú ovládané únavou z rozširovania a ani kríza eurozóny nespomalí rozširovanie EÚ.

Trojhodinová konferencia síce bola prítomnými označená za najväčšie zhromaždenie ministrov EÚ a balkánskych ašpirantov na členstvo za posledné desaťročie, žiadne konkrétne rozhodnutia alebo výstupy z nej niekto neočakával a ani neprišli. Mnohí diplomati sa zhodli, že hlavným cieľom bolo vytvoriť dobrú politickú atmosféru a zopakovať už minulosti formulované záväzky.

„Neviem Vám dať dátum, kedy môžete prísť do Madridu bez toho, aby ste museli vystáť radu na španielskom konzuláte, ale bude to veľmi skoro a ja si myslí, že to bude tento rok“, povedal španielsky šéf diplomacie Miguel Angel Moratinos na margo sľúbeného zrušenia víz pre Bosnu a Hercegovinu a Albánsko.

Srbsko Po rozpade bývalej Juhoslávie vznikol štát Srbsko a Čierna hora, v roku 2006 si však Čierna zvolila cestu nezávislosti a osamostatnila sa, čím vzniklo Srbsko ako samostatný štát. viac na www.EuropskaUnia.sk » Čierna Hora Čierna hora je posledný štát, ktorý pribudol na mape Európy. V referende v máji 2006 si Čiernohorci vybrali nezávislosť od Srbska a 3. júna bol vyhlásený suverénny štát Čierna hora.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Macedónsko už pri cestovaní do EÚ fungujú v bezvízovom režime.

Summitu sa napokon prostredníctvom zložitých protokolárnych nuáns podarilo vyhnúť sa osudu predchádzajúcich regionálnych stretnutí, kedy sa kosovskí a srbskí predstavitelia vyhrážali neúčasťou. Účastníci napríklad neboli označení štátnymi symbolmi krajín odkiaľ pochádzajú, ale len svojimi menami (formát v EÚ známy ako Gymnich).

Niektorí z očkávaných top delegátov – americká ministerka zahraničia Hillary Clinton, francúzsky minister zahrančia Bernard Kouchner, či nemecký šéf diplomacie Guido Westerwelle, ktorí do Sarajeva poslali náhrady.

„Ľudia tu (v regióne západného Balkánu) už EÚ neveria. EÚ má problém s dôveryhodnosťou“, povedal nemenovaný oficiálny predstaviteľ, ktorého cituje agentúra Reuters. „Ľudia tu hľadajú niečo hmatateľné, niečo konkrétne.“

Valentin Inzko, vyslanec medzinárodného spoločenstva v Bosne a Hercegovine sa nedávno vyjadril, že možný dátum vstupu pre bližšie nešpecifikovanú skupinu balkánskych krajín by mohol byť rok 2018, 100 rokov po konci prvej svetovej vojny, ktorú odštartoval atentát v Sarajeve.

Pozície

Sarajevská deklarácia, ktorá je výsledkom včerajšieho summitu, napísaná španielskym predsedníctvom v spolupráci s Európskou komisiou, opakuje záväzok EÚ integrovať región a ponúknuť mu európsku perspektívu. Zdôrazňuje oblasti, v ktorých očakáva od krajín ďalšie úsilie, pričom ale hovorí, že by mali byť dosiahnuté v celom regióne, nie len individuálnymi krajinami.

Deklarácia navrhuje „spoločný plán pre vymanenie sa z krízy založenom na stratégii EÚ 2020“. Trvá na tom, že regionálna spolupráca sa musí zlepšiť. Zostávajúce problémy medzi krajinami musia byť vyriešené „v súlade s európskou kultúrou integrácie: vnútorného procesu zmirenia so svojimi susedmi v každej krajine“.

Španielsky minister zahraničia Miguel Ángel Moratinos nazval sarajevskú konferenciu „historickým dňom“, kedy Európska únia a západný Balkán dosiahli „novú dohodu“ pre budúcnosť a plnú integráciu regiónu do EÚ.

„Hoci si pamätáme niektoré dramatické momenty, verím, že by sme mali byť veľmi spokojní so spôsobom, ktorým sa hýbeme napred.“

„Mnoho toho ešte treba urobiť, ale ak sa pozrieme späť na dramatické a tragické udalosti, ktoré sa v tejto oblasti odohrali, verím, že pokrok, ktorý sme dosiahli je dôvodom na spokojnosť“.

Ako informuje turecký denník Zaman, hlavný turecký vyjadnávač s EÚ a štátny tajomník Egemen Bagis otvoril na balkánskom summite otázku izraelského útoku proti civilným lodiam v medzinárodných vodách.

Eduard Kukan (EĽS, SDKÚ-DS), predseda delegácie Európskeho parlamentu pre vzťahy so západným Balkánom víta vyhlásenie o podpore integrácie krajín západného Balkánu do Európskej únie. Ocenil, že sa delegácie z Kosova a Srbska stretli za jedným rokovacím stolom.

„Podobné stretnutia by sa mali opakovať tiež v blízkej budúcnosti a mali by mať ambiciózne agendy“, vyhlásil

Predseda delegácie Európskeho parlamentu ocenil rýchlenie tempa mnohých nevyhnutných reforiem prijatých  v rámci procesu liberalizácie víz. Taktiež nedávne príklady regionálnej spolupráce - ako napríklad dohoda medzi Slovinskom a Chorvátskom týkajúca sa spoločnej hranice naznačujú, že veci sa vyvíjajú správnym smerom, dodáva europoslanec Kukan.

Riešenie „únavy z roširovania“ v EÚ vidí v odstraňovaní zostávajúcich problémov a pokračovaní v reformách v krajinách ašpirujúcich na členstvo.