Podľa európskych diplomatov sa niektoré z členských štátov EÚ už viac nechcú vojensky angažovať v Bosne a Hercegovine. Únia tam stále od roku 2004 udržiava peacekeepingovú misiu EUFOR Althea o sile 6 300 vojakov ako aj špeciálnych expertov pre oblasť vlády zákona.

Minulý štvrtok, 22. apríla, sa v estónskom Talline ministri obrany Severoatlantickej aliancie dohodli, že Bosne a Hercegovine ponúknu Akčný plán členstva (Membership Action Plan, MAP). V žargóne Aliancie to znamená, že Akčný plán členstva slúži ako „čakáreň“ a prípravná fáza pre plné členstvo v dnes už 28-člennom vojenskom bloku. V praxi trvá toto štádium niekoľko rokov.

Pre východnú Európu členstvo v NATO predchádzalo členstvu v Európskej únii. Posledné krajiny, ktoré sa k NATO pridali, boli Chorvátsko Chorvátsko je jednou z bývalých juhoslovanských republík, vojnou poškodená ekonomika sa však rýchlo zotavuje aj vďaka príjmom z turistického ruchu a zahraničným investíciám.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Albánsko. Akčný plán členstva bol pred Bosnou naposledy udelený Čiernej Hore.

Aliancia stanovila pre členstvo Bosny konkrétne podmienky. Ako povedal hovorca NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk » Aliancia bude akceptovať prvý ročný reformný plán (ktoré sú súčasťou Akčného plánu členstva) až po tom, čo sa majetky súvisiace s obranou ako sú napríkald vojenské základne vrátia do vlastníctva a použitia tamojšieho rezortu obrany.

Hovorca ocenil „značný“ pokrok Bosny napríklad pri likvidácii prebytočných zbraní a munície ako aj a za jej príspevok k misii NATO v Afganistane.

Bosna a Hercegovina, v ktorej samotnej stále pôsobia peacekeepingové sily, totiž symbolicky vyslala  vlastnú jednotku ako príspevok k operácii ISAF.

Krajiny EÚ a NATO stále udržiavajú finančne náročnú misiu Althea, ktorej cieľom má byť zabezpečiť mier a poriadok v etnicky rozdelenej krajine.

Viacero krajín by chcelo svoju účasť na misii Althea ukončiť, hovorí nemenovaný diplomat zo západoeurópskej krajiny. Akékoľvek konenčné rozhodnutie bude záležať od priebehu a výsledku všeobecných volieb, ktoré Bosnu čakajú v októbri.

Podľa pozorovateľov sa povaha konfliktu medzi bosnianskymi moslimami, bosnianskymi Srbmi a Chorvátmi za posledných 15 rokov zmenila. Z otvorene násilného sa pretransformoval do praxe obštrukcií pri budovaní spoločnej budúcnosti a typickou je v krajine kvázi-feudálna oddanosť lokálnym skorumpovaným lídrom.

Blížiace sa voľby buď ukážu želanie obyvateľov, aby sa Bosna a Hercegovina stala „normálnou európskou krajinou“, alebo len ďalej zvýraznia negatívne trendy, tvrdia diplomati.