Napriek tomu, že EÚ sa snaží o elimináciu svojich vnútorných hraníc, pomáha zároveň konsolidovať a zabezpečiť 5 tisíc kilometrov hraníc na západnom Balkáne.

V Bruselu včera prezentoval Maarten B. Engwirda z Európskeho dvora audítorov výročnú správu o efektívnosti projektov Európskej komisie v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí na západnom Balkáne.

Na otázku EurActiv, ako môže vysvetliť paradox investovania peňazí do hraníc, ktoré sa po vstupe do EÚ stanú irelevantné, Engwirda povedal, že je to potrebné kvôli boju proti kriminalite v regióne.

„Je to potrebné v tejto chvíli, pretože je tu riziko obchodovania s ľuďmi, obchodu s drogami, atď. Hranice by mali byť bezpečné, je to jeden z hlavných cieľov Komisie. Ak sa pozriete do budúcnosti môžete si povedať, že ak všetky krajiny vstúpia do EÚ, hranice už nebudú. To však môže chvíľu trvať a pre túto chvíľu je mimoriande dôležité, aby boli tieto hranice bezpečné“, povedal.

Člen Európskeho dvora audítorov tiež dodal, že jediné ich odporúčanie pokiaľ ide o programy manažmentu hraníc je, aby tie, ktoré sa Komisie rozhodne financovať, neboli súčasťou národných projektov jednotlivých krajín, ktorých sa to týka, ale skôr súčasťou regionálnych programov.   

„Jednoducho v pokladniciach EÚ nie je dosť peňazí na to, aby financovala všetky hraničné prechody.“

Správa Európskeho dvora audítorov obsahuje zoznam všetkých projektov v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí pre každú krajinu a hodnotí či sú „uspokojivé" alebo "neuspokojivé". Najväčší počet „neuspokojivých“ projektov bol v Albánsku (7 z 8). Nasleduje Bosna a Hercegovina Bosna a Hercegovina sa skladá z Federácie Bosna a Hercegovina a Republiky Srbskej. V krajine sa prekrýva vplyv západo- a východoeurópskej kultúry, spolu s moslimskou kultúrou.viac na www.EuropskaUnia.sk »so štyrmi projektmi z desiatich.

Vo väčšine prípadov vypláva hodnotenie projektu ako "neuspokojivý" z toho, že je neudržateľný, a teda, že po odstrihnutí externého financovania jednoducho nemá efekt.