Bývalá srbská provincia s dvomi miliónmi obyvateľov zhltla od roku 1999 štyri miliardy eur zahraničnej pomoci.

V stredu (17. februára) oslávilo Kosovo Bývalá srbská provincia, ktorá vyhlásila samostatnosť 17. februára 2008. Názory na jej osamostatnenie sa líšia.viac na www.EuropskaUnia.sk »už druhé výročie vyhlásenia nezávislosti. Ekonomickej situácii tento krok ale veľmi nepomohol. Platby od donorov predstavujú 15 % kosovského HDP. Minister financií Ahmet Shala vyhlásil, že Kosovo požiada svojich darcov o dodatočné prostriedky na vykrytie tohtoročného schodku rozpočtu.

„Medzinárodná pomoc bude pokračovať, ale nebude stačiť na vyriešenie hospodárskych problémov a naštartovanie skutočného pokroku krajiny“, povedal Michael Giffoni, taliansky veľvyslanec v Prištine. Taliansko Taliansko patrí medzi zakladajúcich členov Európskej únie. Je členom skupiny G-8 a do eurozóny vstúpilo už pri jej vznikuviac na www.EuropskaUnia.sk »je jedným z najväčších prispievateľov. „Potrebujeme vystúpiť z bludného kruhu závislosti a vonkajšej pomoci“.

Hospodárstvo, ktorého hlavnou hybnou silou je vývoz kovov, nevie pre vládu vygenerovať dostatok príjmov a  pracovný trh nevie absorbovať ročne 30 000 mladých ľudí. Vývoz pokrýva len 10 % dovozu, čo vytvára tlak na verejné financie. Miera nezamestnanosti je 40 percent.

„Môj dom postavila v roku 1999 grécka organizácia, ale dnes je mojím jediným želaním nájsť pre mojich dvoch synov prácu“, hovorí 62 ročný Naxhie Rushiti z dediny Raskove neďaleko od Prištiny.

Mladá populácia

Takmer 65 % populácie Kosova je mladších ako 30 rokov ale mnohí z nich krajinu opúšťajú a namierené majú do západnej Európy. Stojí ich to od 2 do 3 tisíc eur, ktoré zaplatia prevádzačom.

Podpredseda vlády Hajredin Kuci pre agentúru Reuters uviedol, že Kosovo bude potrebovať zahraničných donorov ďalších 3 až 5 rokov. „Naším cieľom nie je dostávať zahraničnú pomoc na prežitie, ale na pomoc pre hospodársky rozvoj“.

K dnešnému dňu uznalo nezávislosť Kosova 65 krajín, vrátane Spojených štátov. Kvôli odporu Ruska, Číny a Srbska sa zatiaľ nestalo členom Organizácie spojených národov.

Pretrvávajúce napätie medzi kosovskými Albáncami a kosovskými Srbmi a vysoká kriminalita sú pre zahraničných investorov dostatočne odraďujúce.

„Bez silného právneho rámca hrozí Kosovu nebezpečenstvo, že sa zmení na konštantne chudobnú krajinu“, hovorí Marko Prelec, riaditeľ pre Balkán v think-tanku Interantional Crisis Group (ICG).

Napriek prítomnosti 10 tisícov vojakov NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk »a 2 tisícov policajtov, sudcov a prokurátorov z EÚ zostáva Kosovo „bezpečným miestom pre tranzit aktivít organizovaného zločinu“, píše sa v hodnotiacej správe Európskej komisie z roku 2009.

Vláda v Prištine stále nekontroluje 15 % územia na severe, kde žije polovice z približne 120 tisíc kosovských Srbov.

„Ak nemáte vládu zákona, verejné peniaze sa zneužívajú, nie je tu žiadna ekonomika a bez ekonomiky nemôžete bojovať proti zločinu. Tento kruh v Kosove stále pretrváva“, hovorí Engjellushe Morina, riaditeľka Kosovo Stability Initiative.

Kosovo verí, že jeho ekonomika by mohla vyrásť z jeho nerastného bohatstva – uhlia, olova, zinku a niklu a z energie jej rastúcej mladej populácie.

Tento rok by miestna ekonomika mala rásť o 4 %, čo je viac ako ostatné krajiny na Balkáne. Podľa expertov však Kosovo potrebuje oveľa väčší rast na to, aby spravilo niečo so svojou nezamestnanosťou a chudobou. Ročný príjem na jedného obyvateľa je 1750 eur. Priemer európskej dvadsaťsedmičky je 24 000 eur.

EurActiv/Reuters