Snaha Kosova o medzinárodné uznanie nie je zďaleka na konci. Na regionálnej, európskej ale ani globálnej úrovni sa Kosovu nepodarilo zabezpečiť si také široké medzinárodné uznanie, aby mohlo svoju štátnosť považovať za samozrejmosť.

Na Balkáne uznalo kosovskú nezávislosť Chorvátsko Chorvátsko je jednou z bývalých juhoslovanských republík, vojnou poškodená ekonomika sa však rýchlo zotavuje aj vďaka príjmom z turistického ruchu a zahraničným investíciám.viac na www.EuropskaUnia.sk » Slovinsko Slovinsko bolo prvou z častí Juhoslávie, ktorá začiatkom 90. rokov vyhlásila samostatnosť. Na rozdiel od iných krajín regiónu sa mu podarilo osamostatniť pomerne pokojne.viac na www.EuropskaUnia.sk » Albánsko Albánsko patrí medzi ekonomicky menej vyspelé krajiny Európy. Poľnohospodátstvo tvorí dôležitú časť národného hospodárstva, je to značne agrárna krajinu. viac na www.EuropskaUnia.sk » Čierna Hora Čierna hora je posledný štát, ktorý pribudol na mape Európy. V referende v máji 2006 si Čiernohorci vybrali nezávislosť od Srbska a 3. júna bol vyhlásený suverénny štát Čierna hora.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Bulharsko Bulharsko muselo tesne pred koncom predvstupového procesu čeliť hrozbe odloženia vstupu do EÚ o rok v prípade, že nestihne implementovať požadované reformy.viac na www.EuropskaUnia.sk » Srbsko Po rozpade bývalej Juhoslávie vznikol štát Srbsko a Čierna hora, v roku 2006 si však Čierna zvolila cestu nezávislosti a osamostatnila sa, čím vzniklo Srbsko ako samostatný štát. viac na www.EuropskaUnia.sk » Bosna a Hercegovina Bosna a Hercegovina sa skladá z Federácie Bosna a Hercegovina a Republiky Srbskej. V krajine sa prekrýva vplyv západo- a východoeurópskej kultúry, spolu s moslimskou kultúrou.viac na www.EuropskaUnia.sk » Grécko Grécko vstúpilo do EÚ po zložitom vývoji - po druhej svetovej vojne nasledovala občianska vojna (1944-49), reštaurácia monarchie, vojenská diktatúra (1967-74) a až potom vytvorenie parlamentnej demokracie.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Rumunsko Rumunsko musí po vstupe do EÚ 1. januára 2007 splniť podmienky v oblasti reformy súdnictva, boja proti korupcii a organizovanému zločinu, v opačnom prípade mu hrozia sankcie, vrátanie zadržania finančnej pomoci EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk »tak stále odmietajú urobiť.

Okrem posledných dvoch menovaných nezávislé Kosovo Bývalá srbská provincia, ktorá vyhlásila samostatnosť 17. februára 2008. Názory na jej osamostatnenie sa líšia.viac na www.EuropskaUnia.sk »nie z členských krajín po chuti ani Slovensku, Cypru a Španielsku, ktoré v tejto chvíli predsedá EÚ.  

Z mimoeurópskych krajín sú významnejšími odporcami existencie Kosova ako samostatného štátu všetky krajiny BRIC – (Brazília, Rusko Všeobecné informácie o Ruskej federácii.viac na www.EuropskaUnia.sk » India India je po Číne druhou najľudnatejšou krajinou Zeme so siedmou najväčšou rozlohou. Hoci patrí medzi chudobné krajiny s nízkym HDP na občana, rýchly ekonomický rast sľubuje rastúcu hospodársku silu.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Čína Čína je dôležitým obchodným partnerom Únie, aj keď EÚ má s ňou trvalo negatívne saldo obchodu. Európsko-čínske ekonomické vzťahy nie sú bezproblémovéviac na www.EuropskaUnia.sk ».

V decembri 2008 Medzinárodný súdny dvor prijal srbský podnet a súhlasil, že sa bude zaoberať legalitou jednostranného vyhlásenia nezávislosti. Kým príde rozsudok, môže to trvať roky.

Nenaplnili sa nádeje tých, ktorí dúfali, že Srbsko uvoľní svoj postoj po podaní prihlášky do EÚ, k čomu došlo 22. decembra.

Srbský minister zahraničia Vuk Jeremič v rozhovore pre New York Times to povedal veľmi jasne: ..”toto miesto, Kosovo, je náš Jeruzalem, nemôžete sa k tomu stavať nijak inak než ako keby to bol náš Jeruzalem.” Zdá sa, že na odhodlaní skrotiť Kosovo sa pre Srbov ani prihláškou do EÚ nič nezmenilo. 

Vzťahy s krajinami, ktoré Kosovo uznali sa môžu dokonca vyostriť. Po tom, čo sa vláda v Čiernej Hore (ešte pres štyrmi rokmi, tiež tvorila so Srbskom jeden štát) rozhodla nadviazať s Kosovom diplomatické styky, Srbsko 18. januára povolalo naspäť svojho veľvyslanca.

“Nadviazanie diplomatických vzťahov medzi vládov Čiernej Hory a Prištinou ohrozuje regionálnu stabilitu a sťažuje zachovávanie najlepších možných vzťahov medzi susediacimi krajinami”, cituje Jeremiča Emportal.

Napätie medzi Belehradom a Prištinou negatívne pôsobí aj na bilaterálne vzťahy medzi Srbskom a Chorvátskom, tesne pred inauguráciou novozvoleného prezidenta Iva Josipoviča.

Podľa srbskej hlavy štátu Borisa Tadiča musí sa musí Josipovič jasne rozhodnúť, pretože nemieni navštíviť jeho inauguráciu pokiaľ by mal byť prítomný aj kosovský prezident Fatmir Sejdiu. Podľa Tadiča by sa to rovnalo tichému uznanou Kosova.

Tento stav vzťahov bude ale pravdepodobne pokračovať aj po inaugurácii, keďže Srbsko od 1. januára predsedá Rade CEFTA (Central European Free Trade Agreement). Ak nenájdu tieto dve krajiny spoločnú reč, môže to ovplyvniť aj fungovanie tohto orgánu v hospodársky kritickom čase. Podľa odhadov Kosovskej centrálnej banky, priame zahraničné investície v Kosove klesli  22 % v roku 2009. 

Európska nejednotnosť voči Kosovu značne sťaží hľadanie pracovného kompromisu, nehovoriac o dôsledkoch mrazivých vzťahov Belehrad-Priština pre spoluprácu v celom regióne.