Víťazný sociálny demokrat, ktorý v predvolebnej kampani zdôrazňoval rešpektovanie práva a integráciu do EÚ, ponúkol zmiernenie napätia medzi týmito dvoma bývalými juhoslovanskými republikami. T interview pre taliansky denník tvrdí, že ak Srbi splnia požiadavky jeho krajiny, „nie je dôvod pokračovať (v žalobe)“.

Chorvátsko Chorvátsko je jednou z bývalých juhoslovanských republík, vojnou poškodená ekonomika sa však rýchlo zotavuje aj vďaka príjmom z turistického ruchu a zahraničným investíciám.viac na www.EuropskaUnia.sk »žaluje Srbsko Po rozpade bývalej Juhoslávie vznikol štát Srbsko a Čierna hora, v roku 2006 si však Čierna zvolila cestu nezávislosti a osamostatnila sa, čím vzniklo Srbsko ako samostatný štát. viac na www.EuropskaUnia.sk »v Haagu od 2. júla 1999 za údajné porušenie Konvencie o genocíde, ktorého sa mala dopustiť armáda Juhoslovanskej federácie proti etnickým Chorvátom. Medzinárodný súdny tribunál rozhodol proti predbežným námietkam Srbska 18. novembra 2008.

Belehrad dlhodobo žiada, aby Záhreb žalobu stiahol a otázky súvisiace s občianskou vojnou na Balkáne riešil mimo tribunálu. „Srbsko si v predchádzajúcich rokoch myslelo, a stále v to verí, že je vždy lepšie, ak sa konflikty vychádzajúce z vojen v 90. rokoch riešia mimosúdnou cestou, mierovými prostriedkami. No ak tak má postupovať Srbsko, sú potrební aj partneri na druhej strane.“

Chorvátsko však bolo v otázke žaloby neústupné, a tak podalo Srbsko 4. januára 2010 na Záhreb vlastnú žalobu na Medzinárodnom trestnom tribunáli. Zameralo sa na operáciu chorvátskych ozbrojených síl počas Operácie búrka – 4.-8. augusta 1995 násilne vysídlili Srbov sídliacich v chorvátskom regióne Krajina.

Ústretové kroky

Srbský prezident Tadič rýchlo reagoval na pozitívny signál nového chorvátskeho lídra. Gratuloval Josipovičovi k zvoleniu a vyhlásil, že Chorváti a Srbi zdieľajú budúcnosť v EÚ. Obe krajiny „hrajú rozhodujúcu úlohu v procese transformácie Západného Balkánu na oblasť dlhodobej stability a udržateľného rozvoja“.

Pokiaľ ide o žalobu, potvrdil predchádzajúcu pozíciu, že „neexistuje kolektívna vina a každý zločinec  meno a priezvisko. Zločinci musia byť za svoje zločiny potrestaní kvôli obetiam a ich rodinám, a kvôli zmiereniu na Balkáne.“

Tadič a jeho Demokratická strana chce v parlamente presadiť oficiálnu deklaráciu o masakre v Srebrenici v júli 1995. Konkrétne znenie textu však vyvolalo ostré politické diskusie.

Schválenie deklarácie by bolo ústretovým krokom voči Chorvátom, ale aj Holandsku, ktoré vetuje kandidatúru Srbska do EÚ. Práve holandské jednotky boli dislokované v Srebrenici a mali zabrániť etnickému násiliu.

Pozadie

Chorvátsko by sa malo stať ďalším členom EÚ z Balkánu. Predvstupové rokovania Predvstupové rokovania sú kľúčové pri hodnotení pripravenosti kandidátskych krajín na vstup do Únie. Každá krajina je posudzovaná na základe osobitných meradiel z pohľadu súladu s prístupovými kritériami. viac na www.EuropskaUnia.sk »majú byť uzavreté už tohto roku, vstup je plánovaný na 2012.

V 90. rokoch si muselo Chorvátsko vybojovať nezávislosť od Juhoslovanskej federácie. Podľa pozorovateľov boli počas občianskych vojen na Balkáne často porušované ľudské práva.