Na stredovekom zámku Hluboká, ktorý do vyvlastnenia v roku 1947 patril rodine českého ministra zahraničia Karla Schwarzenberga, sa stretli na neformálnom zasadnutí šéfovia diplomacií EÚ so svojimi náprotivkami z krajín Západného Balkánu, ktoré ašpirujú na členstvo.

Srbsko Po rozpade bývalej Juhoslávie vznikol štát Srbsko a Čierna hora, v roku 2006 si však Čierna zvolila cestu nezávislosti a osamostatnila sa, čím vzniklo Srbsko ako samostatný štát. viac na www.EuropskaUnia.sk »priznalo, že na ceste do EÚ sa vyskytli zdržania. „Táto cesta bude dlhá, s najväčšou pravdepodobnosťou nám to bude trvať viac času,“ povedal srbský minister zahraničia Vuk Jeremič svojim kolegom. „Myslím si však, že je dôležité, aby sme udržali pocit, že nie sme z toho vynechaní,“ dodal.

Belehrad má ale stále v pláne formálne požiadať o členstvo.

Spoločné vyhlásenie, ktoré ministri zverejnili po rokovaniach, potvrdilo ponuku členstva z dlhodobého hľadiska a zdôraznilo, že hospodárska kríza vytvára potrebu užšej spolupráce v regióne.

Minulotýždňové vyslovenie nedôvery českej vláde Mirka Topolánka spochybnilo ratifikáciu Lisabonskej zmluvy, ktorá má pripraviť rozhodovací proces v EÚ na ďalšie rozšírenie. Zmluva mala byť pôvodne ratifikovaná vo všetkých 27 členských štátoch pred tým, než mala vstúpiť do platnosti 1. januára 2009. Za najväčšiu prekážku sa v tomto procese až do pádu českej vlády považovalo opakované referendum v Írsku.

• Zameranie na Chorvátsko

Diplomati tvrdia, že Chorvátsko Chorvátsko je jednou z bývalých juhoslovanských republík, vojnou poškodená ekonomika sa však rýchlo zotavuje aj vďaka príjmom z turistického ruchu a zahraničným investíciám.viac na www.EuropskaUnia.sk »nepotrebuje Lisabon na to, aby sa mohlo stať 28. členskou krajinou, inštitucionálna reforma je ale určite potrebná pred prijatím Srbska či Turecka.

„Nebude žiadne rozširovanie ak nebude Lisabonská zmluva,“ zopakoval francúzsku pozíciu minister zahraničia Bernard Kouchner. Podobne to vidí aj nemecká kancelárka Angela Merkelová: „Každý to vie, tak prečo to nepovedať?“

Progres Chorvátska na ceste k členstvu sa zastavil na bilaterálnom spore so Slovinskom, ktorý sa týka hraníc. Slovinsku, ktoré má len maličkú časť pobrežia, ide najmä o prístup k medzinárodným vodám.

Európska komisia Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. viac na www.EuropskaUnia.sk »ponúkla mediáciu sporu a minulý týždeň obom stranám predostrela návrh kompromisu, ktorého detaily neboli zverejnené. Slovinský minister zahraničia Samuel Zbogar uviedol, že verí, že sa na základe tohto návrhu veci dajú do pohybu.

Chorvátsky minister Gordan Jandrokovič komentoval situáciu slovami: „Stále rokujeme, uvidíme, ako sa veci vyvinú.“ České Predsedníctvo Úlohou predsedníckej krajiny je predovšetkým organizovať prácu Rady v jej jednotlivých konfiguráciách a reprezentovať Úniu navonok. Poradie predsedníctiev bolo naposledy určené Rozhodnutím Rady z 1. januára 2007. podľa neho by Slovensko malo prebrať túto funkciu v druhej polovici roku 2016.viac na www.EuropskaUnia.sk »odložilo prístupové rokovania so Záhrebom na 24. apríla a stále dúfa, že rokovania by mohli byť ukončené do konca tohto roka.

„Čas ale uteká,“ povedal český vicepremiér Alexander Vondra. „Nemôžeme čakať večne.“

Zástancovia rozširovania EÚ tvrdia, že ide o najúspešnejší nástroj na podporu blahobytu a bezpečnosti v Európe a dvere EÚ musia preto zostať otvorené.

„Ak by sme im zabuchli dvere (...) malo by to zničujúce následky pre región,“ vyhlásil minister zahraničia Carl Bildt.

• Lisabon bude ratifikovaný do júna, myslí si Topolánek

Český premiér Mirek Topolánek očakáva, že horná komora českého parlamentu - Senát - schváli Lisabonskú zmluvu do júna, aj napriek posledným udalostiam na tamojšej politickej scéne.

Keď sa ho v Českej televízii pýtali, či si myslí, či bude ratifikovaná pred európskymi voľbami, odpovedal, že áno.

„Požiadam o schválenie Lisabonskej zmluvy s čo najmenším počtom šrámov a čo najmenším počtom deliacich rovín vnútri ODS,“ povedal Topolánek.

Pozície

Estónsky minister zahraničia Urmas Paet, ako aj iní ministri, povedal, že ekonomická situácia rovnako komplikuje ďalšie rozširovanie: „Pre Kandidátske krajiny Status kandidátskej krajiny udeľuje Európska rada na základe stanoviska Európskej komisie krajine po tom, čo podá oficiálnu žiadosť o členstvo v Európskej únii. Status kandidátskej krajiny však automaticky nevedie k získaniu členstva v Úniviac na www.EuropskaUnia.sk »a ďalšie krajiny západného Balkánu, je toto momentálne veľký problém.“

Keď sa Karla Schwarzenberga pýtali, či neratifikovanie Lisabonu v ČR ohrozí ďalšie rozširovanie, český minister odpovedal: „Samozrejme že môže. Je v našom najvyššom politickom záujme ratifikovať ju tak skoro, ako je to len možné.“