Doteraz relatívne uhladený Cameron predviedol dva mesiace od nástupu do premiérskeho kresla v Británii svoje rétorické schopnosti v plnej sile práve v Turecku.

„Keď myslím na to, čo Turecko Krátky popis histórie vzťahov Turecka a Európskej Únie.viac na www.EuropskaUnia.sk »robí, aby ochránilo Európu ako spojenec v NATO a to, čo Turecko robí dnes v Afganistane po boku európskych spojencov, rozčuľuje ma, že vaše napredovanie k členstvu v EÚ môže byť marené takým spôsobom, akým je“, povedal Cameron počas oficiálnej návštevy obecenstvu zloženému z tureckých biznismenov.

„Podľa mňa je nesprávne povedať, že Turecko môže strážiť tábor, ale nemôže sedieť v stane“, vyhlásil premiér. Turecko má druhú najväčšiu armádu spomedzi členov NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk »

„ Zostanem vašom najsilnejším možný obhajcom pri snahe o členstvo v EÚ a vášho dôležitého mieste za stolom európskej diplomacie. To je niečo na čo mám veľmi silný názor.“

Podľa Camerona existujú tri typy argumentácie proti Turecku v EÚ. Jednak sú to protekcionisti, ktorí vidia vzostup Turecka ako hospodársku hrozbu, proti ktorej sa treba chrániť, potom sú to tí, tí čo vidia históriu cez prizmu stretu civilizácií a ktorí si mysli, že Turecko si musí vybrať medzi východom a západom a nakoniec ľudia zaťažení predsudkami, ktorí nechápu rozdiel medzi skutočným islamom a perverzitou extrémistov.

„Všetky tieto argumenty sú mylné. Británia bude stáť v popredí medzinárodného úsilia proti týmto argumentom“, zakončil Cameron.

Ako pripomína denník Guardian, britská podpora Turecku nie je nič nové a nebola cudzia ani labouristickým vládam, no tie si dávali pozor, aby minimálne vysokou mierou explicitnosti nenahnevali Francúzsko Francúzsko patrí medzi zakladajúce krajiny EÚ, jeho politickí predstavitelia zohrali rozhodujúcu úlohu v procese vytvárania európskej integrácie po druhej svetovej vojne.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Nemecko, ktoré vystupujú proti plnému členstvu Turecka.

Cameron však zašiel ďalej a dokonca prirovnal spôsob, akým EÚ zaobchádza s Tureckom k francúzskym vetám generála De Gaulla britskému členstvu v EÚ:

„Viete kto povedal: Je tu krajina, ktorá nie je európska ... je to krajine ktorá nemôže napriek tomu, čo tvrdí a čomu snáď aj verí, byť plný členom. Môže to znieť ako keď Európania hovoria o Turecku. Ale v skutočnosti to bol generál De Gaulle opisujúci Britániu pre tým ako vetoval naše pristúpenie k EÚ.“

Turecko začalo prístupové rokovania s Tureckom v roku 2005. V rozhodnutí sa uvádza, že ide o proces s otvoreným koncom. Z 35 oblastí politík, ktorým sa hovorí kapitoly, bola Ankara schopná zatiaľ otvoriť len 13. Osem negociačných kapitol je úplne blokovaných, kvôli neochote Turecka otvoriť svoje prístavy a letiská doprave z Cypru.

Okrem ohnivej obrany vstupu Turecka do EÚ, ktorá ale v prípade britských konzervatívcov ide ruka v ruke s odporom proti prehlbovaniu politickej integrácie v rámci EÚ, Cameron počas svojej návštevy otvoril aj ďalšie témy. Predovšetkým pobádal Ankaru, aby pracovala na zlepšení vzťahov s Izraelom, ktoré sú na bode mrazu po incidente s flotilou smerujúcou do Pásma Gazy a k vplývaniu na Irán, aby sa podrobil medzinárodnému dohľadu nad svojím jadrovým programom.

V rovnakom čase ako Cameron uisťoval o britskej podpore pre integračné ambície Turecka, sa nemecký minister zahraničia Guido Westerwelle v rozhovore pre nemecký denník Bil vyjadril proti. Podľa jeho slov, ak by sa o otázke členstva malo rozhodnúť teraz, Turecko by nebolo schopné vstúpiť do EÚ a únia by ho nedokázala prijať. Zároveň však nemecký šéf diplomacie zdôraznil, že je veľký záujem o to, aby sa Turecko orientovalo smerom k Európe a to nie len z hospodárskych dôvodov.