Rozhodnutie štrasburského súdu hovorí, že Bosna a Hercegovina porušila Európsky dohovor o ľudských právach Rady Európy v častiach kde sa hovorí o zákaze diskriminácie a slobodných voľbách.

Deje sa tak preto, že predstavitelia menšín (teda nie jedného z troch „štátotvorných národov“ Bosny a Hercegoviny) nemajú zastávať najvyššie štátne úrady.

Sťažovateľmi v tomto prípade boli Dervo Sejdič, ktorý má rómsky pôvod a bosniansky Žid Jakob Finci, ktorý je v súčasnosti veľvyslancom Bosny a Hercegoviny vo Švajčiarsku.  

Finci sa u ústrednej volebnej komisne na prelome rokov 2006 a 2007 informoval, či môže kandidovať do parlamentu alebo za prezidenta. Oficiálna odpoveď znela, že ho jeho židovský pôvod diskvalifikuje z volebnej súťaže o tieto posty.

Bosna a Hercegovina je slabo centralizovaný štát, ktorý sa skladá z dvoch častí - Federácie Bosny a Hercegoviny a Republiky Srbskej. Obe majú silnú mieru autonómie. Ústava štátu, ktorá je súčasťou Daytonskej mierovej dohody hovorí, že v krajine sú tri štátotvorné národy – Bosniaci, Srbi a Chorváti.

Menšiny, napríklad Rómov alebo Židov ústava  takto charakterizuje ako „ostatné“ národy. Podľa pravidiel sú kreslá v parlamente a úrad prezidenta každej z troch entít vyhradené pre príslušníkov štátotvorných národov. Cieľom tohto prístupu bolo zachovať etnicky vyvážené zloženie obsadenia týchto orgánov a predchádzať zvyšovaniu napätia.

Súd v Štrasburgu sa ale domnieva, že štátne „autority musia využiť všetky dostupné prostriedky na boj proti rasizmu, čím sa posilňuje demokratická vízia spoločnosti, v ktorej rôznorodosť nie je vnímaná ako hrozba, ale ako zdroj bohatstva.“

Rozsudok len potvrdil, že ústava etnicky rozdelenej krajiny potrebuje zmenu. O ústavnej reforme sa diskutuje už do roku 2005, zatiaľ bez zásadnejšej dohody. Návrh novej ústavy z októbra tohto roku, ktorý by odstránil aj problém diskriminácie na základe etnicity nesplnil predstavy. Republika Srbská ho považuje za príliš centralistický, naopak Bosniaci si myslia, že nezašiel dostatočne ďaleko  

Novelizácia ústavy je zároveň jedna z podmienok pre zrušenie Úradu vysokého predstaviteľa medzinárodného spoločenstva pre Bosnu a Hercegovinu.