Vyslanci z EÚ a USA odštartovali druhé kolo rokovaní o budúcnosti Bosny a Hercegoviny, napriek tomu, že väčšina miestnych lídrov si o predloženom balíku reforiem myslí, že je neakceptovateľný.

Švédsky minister zahraničia Carl Bildt Švédsko Švédsko sa zapojilo do európskej integrácie až v 90. rokoch a po intenzívnych vnútropolitických diskusiách.viac na www.EuropskaUnia.sk »je predsedníckou krajinou EÚ) a  štátny tajomník ministerstva zahraničia Spojených štátov James Steinberg iniciovali rozhovory s bosnianskymi lídrami začiatkom októbra. Cieľom je nájsť cestu von zo situácie, ktorá ohrozuje stabilitu krajiny a širšieho regiónu.

V pondelok predložili lídrom multietnickej krajiny balík komplexnej reformy, vrátane opatrení, ktoré majú ukončiť štatút Bosny ako medzinárodného protektorátu a priniesť ústavné zmeny, ktoré urýchlia integráciu do Európskej únie.

Etnické skupiny v Bosne (bosnianski Chorváti, bosnianski moslimovia a bosnianski Srbi) bojovali v rokoch 1992-1995 vo vojen, ktorá si vyžiadala 100 tisíc životov. Najhorší vojenský konflikt v Európe od konca II. svetovej vojny skončil podpisom Daytonskej mierovej dohody, ktorá vytvorila dve autonómne entity – moslimsko-chorvátsku federáciu a Republiku srbskú, ktoré dnes s spolu tvoria Bosnu a Hercegovinu.

Jej politici sú voči navrhovaným zmenám kritickí, najviac ich odmietajú bosnianski Srbi a ich líder Milorad Dodik.

Zahraniční vyslanci ale varujú, že bez dohody Bosna bude čeliť izolácii regióne, v ktorom sa ostatné krajiny pomaly ale iste približujú k EÚ.

„Posledná šanca“

„Toto nie je obvyklá situácia“, povedal komisár pre rozširovanie Olli Rehn Komisár pre rozširovanie (2004 - 2009)viac na www.EuropskaUnia.sk » „Toto je posledná šanca pre tuto generáciu bosnianskych politikova dostať Bosnu a Hercegovinu na európsku cestu.“

Rivalita medzi dvoma bosnianskymi entitami sa v uplynulých mesiacov prehĺbila a zablokovala prácu centrálnej vlády a prijímanie reforiem potrebných pre integráciu do EÚ a NATO.

Separatisticky naladení bosnianski Srbi sa pustili do otvorenej konfrontácie s vysokým predstaviteľom medzinárodného spoločenstva pre Bosnu, spochybnili jeho úrad a rozhodnutia a opakovane hrozia vypísaním referenda o odtrhnutí.

Kým Srbi sa sťažujú na „dramatické zmeny Daytonskej ústavy“, ako ich označil Dodik, bosnianski moslimovia a Chorváti, naopak, považujú navrhované reformy za nedostatočné.

„Dokument je absolútne neakceptovateľný“, povedal líder bosnianskych Chorvátov Drgan Covič. „Nemôžeme mať Bosnu a Hercegovinu rozdelenú na dve entity“, cituje ho denníku Dnevni Avaz.

Líder bosnianskych moslimov Haris Silajdžič tiež považuje návrh za neakceptovateľný. Jediný, kto sa o dokumente vyjadril ako o “dobrom štartovacom bode v pred“ bol líder najväčšej moslimskej strany SDA Sulejman Tihič.

EurActiv/Reuters