Kruté dôsledky hospodárskej krízy na islandskú ekonomiku významne zvýšili záujem tohto vyspelého ostrovného štátu o vstup do EÚ. Island Počas studenej vojny bol Island strategickým vojenským oporným bodom pre Spojené štáty. Krajina nemá vlastné ozbrojené sily. Pre ekonomiku je stále dôležitý rybolov, krajina je známa aj širokým využívaním geotermálnej energie. viac na www.EuropskaUnia.sk »má už teraz s EÚ veľmi dobré vzťahy (je napríklad členom Európskeho hospodárskeho priestoru) a jeho žiadosť o členstvo v Únii formálne prijali ministri zahraničných vecí členských štátov 27. júla 2009. Prístupové rokovania formálne začnú v marci 2010.

Akonáhle rokovania začnú, zameria sa Francúzsko Francúzsko patrí medzi zakladajúce krajiny EÚ, jeho politickí predstavitelia zohrali rozhodujúcu úlohu v procese vytvárania európskej integrácie po druhej svetovej vojne.viac na www.EuropskaUnia.sk »prevažne na dve oblasti – rybolov a spoločnú poľnohospodársku politiku (SPP), povedal francúzsky odborník na Island Michel Sallé.

Podľa Sallého „Island nie je pripravený zmieriť sa s inváziou zahraničných rybárskych lodí k islandským brehom“. Francúzsky odborník dodal, že Reykjavík sa stavia negatívne aj k únijným kvótam pre rybárov. Rybárstvo totiž zabezpečuje 10-15 % islandského HDP a asi štvrtinu tamojšieho exportu. Na ochranu svojho rybárskeho sektoru ale bude dbať aj Francúzsko, pretože francúzskych rybárov hospodárska kríza zasiahla veľmi tvrdo.

Čo sa týka poľnohospodárstva, francúzsky odborník tvrdí, že 3000 islandských poľnohospodárov je k SPP naladené výrazne odmietavo. Odhadujú totiž, že pristúpene Islandu k SPP môže mať za následok zníženie tamojšej poľnohospodárskej produkcie o 10 až 50 %.

Roland Blum, politik stredo-pravej strany francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho (UMP), povedal, že pre islandských poľnohospodárov bude členstvo v EÚ výhodné, pretože mu Únia poskytne výraznú pomoc, ktorá by mala pomôcť k riešeniu zložitej situácie islandskej ekonomiky. Od roku 2013 bude mať niekoľko skupín islandských produktov vďaka príslušnosti k EÚ v rámci novej SPP výhodné podmienky.

Bavorská kresťansko-demokratická strana CSU, ktorá je v koalícii s najsilnejšou CDU Angely Merkel, je proti vstupu severského ostrovného štátu do Únie, a to napriek tomu, že Island so svojimi 320 tisícmi obyvateľov nie je väčšia než priemerné nemecké mesto. Niektorí lídri CSU varujú, že tento malý krachujúci štát by mohol byť nad súčasné možnosti EÚ. Pri svojej argumentácii tvrdia, že nie je povinnosťou Únie, aby pomáhala krajinám, ktoré sa ocitnú v problémoch, CSU je však so svojim skeptickým prístupom v Nemecku jediná. Na workshope organizovanom nemeckou redakciou EurActiv vysvetlil islandský veľvyslanec v Nemecku Ólafur Davíðsson, že Island chce do EÚ hlavne preto, aby mohol prijať euro. Napriek svojim hlbokým hospodárskym problémom bude island v EÚ čistým aj keď neveľkým platcom, dodal veľvyslanec.

Alexander Graf ,nemecký podpredseda liberálnje frakcie Európskeho parlamentu ALDE, pre EurActiv povedal, že neočakáva žiadne prekážky na ceste k rýchlemu vstupu Islandu do EÚ a zdôraznil, že Island už prijal 80 % acqui EÚ. Je ale samoozrejme nevyhnutné dohodnúť sa na kompromise v oblasti rybolovu a na členstvo ostrovného štátu sa dobre pripraviť. To podľa Graf Lambsdorfa potrvá ešte niekoľko rokov.