„Nesmieme zabúdať, že napriek odkladu, len to, že Európska rada diskutuje o našej kandidatúre znamená, že sme najbližšie k členstvu ako sme v histórii boli“, hovorí na margo rozhodnutia Európskej rady odložiť udelenie kandidátskeho štatútu Srbsku podmienene až na jarné obdobie srbský poslanec za momentálne najsilnejšiu Demokratickú stranu Konstantin Samofalov. Rozhovor poskytol nemeckému EurActiv-u.

„Aj keby sme neboli schopní vstúpiť, aj tak budeme robiť tieto politiky, pretože štandardy EÚ sú pre nás to najlepšie. A aj keby sme sa nemali stať členom budeme sa snažiť tému Kosova uzavrieť“, hovorí Srbský poslanec.

Srbsko Po rozpade bývalej Juhoslávie vznikol štát Srbsko a Čierna hora, v roku 2006 si však Čierna zvolila cestu nezávislosti a osamostatnila sa, čím vzniklo Srbsko ako samostatný štát. viac na www.EuropskaUnia.sk »podľa neho napriek komentárom Angely Merkelovej počas návštevy v Belehrade o spojitosti medzi doriešením praktických vzťahov s Kosovom a členstvom v EÚ a napriek menším odlišnostiam v názoroch považuje Nemecko Nemecko je stále najvyšším prispievateľom so spoločného rozpočtu EÚ, čo mu spolu s ľudnatosťou dáva veľkú váhu v európskej politike.viac na www.EuropskaUnia.sk »za veľký národ a bude sa s ním snažiť o najlepšie možné vzťahy.

Samofalov tvrdí, že po rokoch Miloševičovej vlády, kedy bol parlament zatlačovaný do úzadie sa dnes snaží nadviazať na tradíciu jednej z najstarších legislatívnych komôr v regióne. „Môžeme povedať, že parlament je svetlým bodom v našom politickom systéme. Prijal väčšinu potrebných zákonov v rámci prístupového procesu do EÚ.“

Z  aktivít za posledných 12 mesiacov vyzdvihol zákon o reštitúcii znárodneného majetku a nový volebný zákon, ktorý ukonči prax „čistých rezignácií“ – podpísaných rezignácií, ktorými disponuje šéf strany a prostredníctvom ktorých môže kedykoľvek zbaviť svojho poslanca mandátu. Srbský parlament chválil aj profesionalizáciu ozbrojených síl a zvýšenú účasť na misiách OSN a EÚ. Prelomovým bola aj pocta obetiam Srebrenice zo strany srbského parlamentu.

Podľa jeho slov sa Srbsko bude snažiť o stabilizáciu vzťahov s Kosovom prostredníctvom kompromisu, kde ani jedna strana nezíska všetko. „Dúfam, že sa nám podarí nájsť spôsob ako zabezpečiť pre Prištinu regionálne zastúpenie. Hľadáme riešenie, kde by sme si všetci z regiónu vedeli spolu sadnúť a diskutovať o spoločných záujmoch. Neuznáme však Kosovo Bývalá srbská provincia, ktorá vyhlásila samostatnosť 17. februára 2008. Názory na jej osamostatnenie sa líšia.viac na www.EuropskaUnia.sk »– explicitne ani implicitne.“

Srbsko podľa neho dúfa, že Únia po Chorvátsku nezavrie dvere ostatným. Pochvaľuje si spoluprácu s Chorvátmi, ktorí Srbom poskytli preklady všetkého, čo robili v prístupovom procese.

Šéf delegácie Európskeho parlamentu pre juhovýchodnú Európu Eduard Kukan (EĽS, SDKÚ-DS) si myslí, že na základe plnenia politických kritérií vyplývajúcich Kodanského summitu a plnej spolupráce s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu má Srbsko reálnu šancu získať štatút kandidátskej krajiny v priebehu budúceho roku.

„Istú rolu však bude zohrávať tiež to, ako sa Srbsko dokáže vysporiadať s implementáciou dohôd dosiahnutých počas dialógu vedenému pod záštitou Únie s Kosovom“. V súčasnosti podľa Kukana ale všetko nasvedčuje tomu, že tieto dohody budú implementované. „Osobne si preto myslím, že pokiaľ bude Srbsko pokračovať v tomto trende a nedôjde k zásadnému obratu v jeho politike kandidátsky štatút a skoré otvorenie prístupových rokovaní sú dosť reálne. Pokiaľ by sa tak stalo spolu s rozhodnutím o otvorení rokovaní s Čiernou Horou, bol by to po zakončení prístupového procesu Chorvátska dobrý signál ostaným krajinám regiónu, že proces integrácie je stále otvorený.“