Bojan Sarkic je bývalým diplomatom Čiernej Hory. Pôsobil v Rusku a Veľkej Británii a krajinu reprezentoval aj v štuktúrach NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Európskej únii.

„Či už ide o Chorvátsko, Čiernu Horu, Macedónsko Macedónsko je jednou z bývalých juhoslovanských republík. V minulosti sa muselo komplikovane vyrovnávať s menšinovými problémami, konflikt v neďalekom Kosove zhoršil vzťahy najmä s miestnou albánskou komunitou. Situáciu v krajine upokojovala policajná misia EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk » Srbsko Po rozpade bývalej Juhoslávie vznikol štát Srbsko a Čierna hora, v roku 2006 si však Čierna zvolila cestu nezávislosti a osamostatnila sa, čím vzniklo Srbsko ako samostatný štát. viac na www.EuropskaUnia.sk » Albánsko Albánsko patrí medzi ekonomicky menej vyspelé krajiny Európy. Poľnohospodátstvo tvorí dôležitú časť národného hospodárstva, je to značne agrárna krajinu. viac na www.EuropskaUnia.sk » Bosnu a Hercegovinu alebo Kosovo Bývalá srbská provincia, ktorá vyhlásila samostatnosť 17. februára 2008. Názory na jej osamostatnenie sa líšia.viac na www.EuropskaUnia.sk » všetky zmienené krajiny sa snažia pripojiť k európskej rodine (presne v tomto poradí). Chorvátsko Chorvátsko je jednou z bývalých juhoslovanských republík, vojnou poškodená ekonomika sa však rýchlo zotavuje aj vďaka príjmom z turistického ruchu a zahraničným investíciám.viac na www.EuropskaUnia.sk »určite urobilo úžasný skok. Podpíše prístupovú zmluvu, veľmi pravdepodobne druhý decembrový týždeň, a stane sa plnohodnotným členom od 1. júla 2013. To by malo byť veľké povzbudenie pre všetkých ostatných.

Macedónsko, alebo oficiálne Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, má najdlhšiu „skúsenosť“ ako kandidátska krajina. Niekoľko rokov sa zasekla ako v procese EÚ, tak aj v NATO, najmä kvôli sporu o jeho názov. Dve strany, grécka a macedónska vláda, nevedia nájsť spoločné riešenie a správajú sa v tejto záležitosti často úplne iracionálne.

Skopje trpí dôsledkami určite viac. A časy sú momentálne ťažké ako pre Macedónsko tak aj pre Grécko Grécko vstúpilo do EÚ po zložitom vývoji - po druhej svetovej vojne nasledovala občianska vojna (1944-49), reštaurácia monarchie, vojenská diktatúra (1967-74) a až potom vytvorenie parlamentnej demokracie.viac na www.EuropskaUnia.sk » Bolo by pozitívne, keby EÚ už konečne určila dátum začatia prístupových rokovaní s Macedónskom, čím by sa spor o názov musel vyriešiť ešte predtým než Macedónsko podpíše svoju prístupovú zmluvu, a to sa nedá očakávať skôr ako o päť až desať rokov.

Čierna Hora Čierna hora je posledný štát, ktorý pribudol na mape Európy. V referende v máji 2006 si Čiernohorci vybrali nezávislosť od Srbska a 3. júna bol vyhlásený suverénny štát Čierna hora.viac na www.EuropskaUnia.sk » kandidátska krajina, preletela cez predvstupový proces. Malá a zvládnuteľná so stabilnou politickou situáciou, Čierna Hora očakáva dátum pre svoje predvstupové rozhovory. Či ho v decembri dostane, nezávisí iba na jej reformách, boji s korupciou, rodinkárstvom, neefektívnym a politicky ovplyvňovaným súdnym systémom, a na posilnení jej slabých administratívnych kapacít, ale aj na politických ideách v rámci bruselskej administratívy ohľadom všeobecnej regionálnej politiky.

Čierna Hora sa snaží o rýchlejšiu integráciu do NATO (pravdepodobne v roku 2013). Pokiaľ ide o vstup do EÚ, mohla by sa zabaliť do spoločného EÚ balíčka spolu s Macedónskom a Srbskom.

Tohtoročné výročné správy Európskej komisie o krajinách juhovýchodnej Európy budú „pripravené“ trochu skôr ako tomu bolo po minulé roky. Odhalia ich v októbri a nie novembri, a dúfajme, že poskytnú náhľad do plánov EÚ v tomto regióne.

V tomto kontexte bude určite hlavnou otázkou Srbsko. Srbsko je najväčšou krajinou Západného Balkánu s pravdepodobne najlepšou administratívnou kapacitou po Chorvátsku, avšak s obrovským počtom nevyriešených otázok. Ak berieme do úvahy pokrok Srbska, najdôležitejšími otázkami sú určite Kosovo a spolupráca s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu.

Srbsko by podobne ako Macedónsko a Čierna Hora mohlo v dôsledku vydania Ratka Mladiča a Gorana Hadziča Haagskemu tribunálu získať status kandidátskej krajiny ako znak dobrej vôle zo strany EÚ. Srbsko pravdepodobne aj očakáva oznámenie dátumu začatia svojich prístupových rozhovorov s EÚ.

Avšak veľkou záťažou pre Srbsko je Kosovo. Pri „splácaní účtov“ za politiky, ktoré sa zaviedli v minulosti, sa administratíve prezidenta Borisa Tadiča nepodarilo nájsť strategickú cestu von z tejto zložitej situácie. Práve naopak, niektoré neohrabané diplomatické kroky v poslednom čase dokonca ohrozili jeho európsky proces.

Našťastie, v rámci srbskej politickej scény sú aj hlasy, ktoré tvrdia, že Srbsko by malo „nechať Kosovo odísť“. Srbsko bude potrebovať nejaký čas, aby prekonalo tento problém, ale takéto riešenie sa zdá byť nevyhnutným a istým. Ak by sa to stalo, Srbsko by na tom získalo najviac.

Vplyv Srbska na vnútorné záležitosti v Bosne a Hercegovine prostredníctvom srbského etnika v Republike Srpska taktiež zrejme politicky zaváži. EÚ by mala vynaložiť osobitné úsilie na posilnenie štátnych štruktúr Bosny a Hercegoviny, predovšetkým v oblastiach pod chorvátskym a srbským vplyvom (časť Hercegoviny a Republiky Srpska).

Stručne povedané, vyzerá to tak, že v decembri podpíše Chorvátsko prístupovú zmluvu a je realistické sa domnievať, že Macedónsko, Čierna Hora a Srbsko začnú svoje rokovania niekedy v roku 2012. To však neznamená, že táto skupina zostane „spolu až do konca procesu“. Je lepšie pre tieto krajiny a aj pre EÚ, aby sa držala „princípu regaty“ než spoločného pristúpenia. „Princíp regaty“ môže byť stimulom a „cukrom“ pre všetkých kandidátov.

Posledné tri krajiny juhovýchodnej Európy – Albánsko, Bosna a Hercegovina (BaH) a Kosovo – sú veľmi pozadu oproti ostatným.

BaH nanešťastie ešte stále trpí následkami dlhoročnej vojny a krviprelievania. Je vo veľkej miere „v intenzívnej starostlivosti“ s krehkými vzťahmi medzi svojimi etnikami. Rany minulosti často podráždia „miestni politickí hráči“, ktorí boli rôznym spôsobom zapojení do vytvorenia bosnianskej nočnej mory a deliacich čiar v rámci krajiny. Prítomnosť EÚ v BaH je každopádne nevyhnutná, vrátane Úradu vysokého predstaviteľa so všetkými jeho právomocami.

Albánsko sa stalo plnohodnotným členom NATO, zaostáva však v prístupovom procese s EÚ, hlavne z dôvodu vnútorných politických problémov, nezhôd a nefunkčnosti demokratických inštitúcii (parlamentu).

Kosovo ešte stále bojuje za svoje plné uznanie. Niektoré krajiny EÚ neuznali Kosovo, taktiež významní svetoví hráči ako Čína Čína je dôležitým obchodným partnerom Únie, aj keď EÚ má s ňou trvalo negatívne saldo obchodu. Európsko-čínske ekonomické vzťahy nie sú bezproblémovéviac na www.EuropskaUnia.sk »či Rusko Všeobecné informácie o Ruskej federácii.viac na www.EuropskaUnia.sk » atď. Nie je členom OSN, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a iných medzinárodných a mimovládnych organizácii (napr. FIFA). Kosovo zostáva ďalším bremenom, ktoré musí EÚ niesť.

EÚ však musí pokračovať v rozširovaní až kým nebude začlenená celá juhovýchodná Európa. Podľa môjho názoru, niektoré rany nebudú úplne vyliečené dokonca ani v deň pristúpenia. Napriek tomu, že horizont Bruselu zakrývajú ďalšie záležitosti, ako napríklad kríza v eurozóne, juhovýchodná Európa by mala zostať na vrchole európskej agendy.“