Hlavná stránkaRozšírenieTurecko a bomba

Turecko a bomba

(EN)

(30.03.2012)

Mnohí sa obávajú, že jadrový Irán pivedie jeho susedov k snahe o získanie vlastnej atómovej zbraň. Turecka sa to však netýka, píše Sinan Ülgen.

Sinan Ülgen je bývalý turecký diplomat, riaditeľ istanbulského think-tanku Centrum pre ekonomické a zahranično-politické štúdiá (EDAM) a hosťujúci profesor na Carnegie Europe. Tento komentár napísal exkluzívne pre EurActiv.

„Turecko patrí spolu s Egyptom a Saudskou Arábiou medzi krajiny, v ktorých prichádza do úvahy vývoj jadrových zbraní v reakcii na situáciu v Iráne. Analytici poukazujú na vyjadrenia saudského princa Turkiho Al-Faisala z minulého decembra, ktoré sú podľa nich solídnym dôkazom tohto rizika. Princ Turki sa vyjadril jasne: nukleárne vyzbrojený Irán prinúti Saudskú Arábiu prehodnotiť svoje vlastné jadrové možnosti. Iránska bomba by mohla spustiť ničivý sled udalostí.

Analytici sa však mýlia, pokiaľ sa nazdávajú, že aj Turecko Krátky popis histórie vzťahov Turecka a Európskej Únie.viac na www.EuropskaUnia.sk »by sa  automaticky ponáhľalo zbrojiť. Pre Turecko je v hre oveľa viac.

Turecko-iránske vzťahy sú definované dlhou históriou rivality, prameniacej zo súťaže imperiálnych a náboženských ambícií. V snahe ujať sa vedenia islamského sveta, sunnitskí Osmani zastavili regionálne ambície šiitskych Peržanov. V nedávnej histórii pozeralo Turecko na Irán s opovrhnutím, kvôli jeho podpore islamistických extrémistov, ktorí sa snažia zvrhnúť tureckú sekulárnu republiku. Počas posledných desiatich rokov však vedúca turecká strana Spravodlivosti a rozvoja verejne prijala Islamskú republiku a hľadala spôsoby, ako zvýšiť diplomatickú a ekonomickú spoluprácu.

Iránsko-turecké diplomatické vzťahy sú postavené na rastúcej ekonomickej a bezpečnostnej spolupráci v boji proti spoločným hrozbám. V snahe posilniť tento vzťah navrhla Ankara v máji 2010 Brazílii výmenu jadrového paliva s Teheránom. Irán by tak obohatený urán skladoval mimo krajiny. Toto opatrenie by malo upevniť dôveru a zabrániť odkloneniu tohto citlivého materiálu pre zbrojný program.

Premiér Recep Tayyip Erdoğan dokonca podporil kontroverzný program jadrového obohacovania, no zároveň trval na tom, aby Irán spolupracoval s Medzinárodnou atómovou agentúrou (IAEA) .

Tureckí politici sú frustrovaní, že sa pre túto iniciatívu nepodarilo získať podporu zo západu. Je to tiež predzvesť zmien v politike Ankary. Postoj Turecka si západ vysvetľuje ako podkopávanie snáh medzinárodnej koalície vyvinúť tlak na Irán.  Turecko si uvedomilo, aký vplvy mala táto zle načasovaná diplomacia a začína prehodnocovať svoju pozíciu. Dôkazom jeho oddanosti Aliancii je súhlas Turecka s umiestnením radarového systému skorého varovania NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk »na svojom území.

Reakcia Iránu bola vážna. Hussein Ibrahimi, ktorý je predsedom iránskej parlamentnej komisie pre zahraničnú politiku a národnú bezpečnosť, sa v polovici decembra 2011 vyjadril, že pokiaľ bude ich jadrový program napadnutý, Irán zaútočí na radary na tureckej strane.

Toto varovanie prišlo v čase, kedy rastie rozpor medzi Ankarou a Teheránom v názore na režim Bašára Asada v Sýrii. Ankara teraz čelí situácii, že sa Irán stane štátom s jadrovou bombou, a tiež vážnemu narušeniu bilaterálnych vzťahov.

Z pohľadu Ankary by jadrový Irán podkopal stabilitu v regióne, čo je hlavná priorita tureckej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Turecko sa síce necíti Iránom priamo ohrozené, no ak by tento disponoval jadrovými zbraňami, určite by to narušilo rovnováhu síl a strategickú stabilitu. Aj keď je iránska hrozba desivá, samotný domino efekt nebude stačiť na to, aby sa Turecko rozhodlo rozbehnúť vlastný jadrový program.

Turecko nemá potrebnú infraštruktúru, aby mohlo vyprodukovať štiepny materiál pre jadrovú zbraň, takisto ako nemá relevantnú infraštruktúru pre ťažbu uránu, obohacovanie uránu a recyklovanie použitého jadrového paliva. Bez tejto životne dôležitej infraštruktúry Turecko nemôže štiepiť jadro pre atómové zbrane. Dizajn jadrových zbraní prvej generácie nie je zložitý a je pravdepodobné, že tureckí fyzici by boli technicky schopní ich vytvoriť, pokiaľ by dostali rozkaz od vedenia.

Politická vôľa pre proliferáciu v Turecku zrejme bude aj naďalej chýbať. Krajina má hviezdnu históriu podpory zadržiavania šírenia jadrových zbraní a podpísala každú relevantnú medzinárodnú a IAEA dohodu, ktorá mala tento cieľ. Navyše, Turecko je členom NATO a chce sa stať členom Európskej únie. Kroky Turecka smerom k zbrojeniu by viedli k hrozbe sankcií zo strany USA Všeobecné informácie o krajine a vzťahoch s EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk »

Ak by sa Turecko predsalen rozhodlo siahnuť po jadrovom programe, vážne by si tým skomplikovalo medzinárodné postavenie, podkopalo by svoje ekonomické vzkriesenie a poškodilo by si vzťahy so Spojenými štátmi a ich spojencami v NATO.

Iránska jadrová zbraň by zmenila rovnováhu síl a značne obmedzila tureckú slobodu konať v tejto oblasti. Turecko by sa v prípade potreby zastrašiť oponenta  muselo spoliehať na jadrovú politiku NATO. Je nepravdepodobné, že by Turecko zavrhlo svoju politiku „soft“ riešenia zahranično-politických problémov. Ak by čelilo jadrovej hrozbe, Ankara by naďalej posilňovala spojenie s tradičnými garantmi bezpečnosti.

Ankara nebude vyvíjať nezávislý jadrový program. Akékoľvek preteky v zbrojení na Blízkom Východe sa budú konať bez účasti Turecka. Snaha zabrániť šíreniu zbrojných  jadrových technológií v tomto regióne by mala byť založená na niečom inom. Západ by mal presvedčivejšie demonštrovať svoje odhodlanie zasiahnuť proti nukleárne ozbrojenému Iránu a zabrániť tak ďalším potenciálnym jadrovým plánom v regióne."

Reklama

Reklama

PARTNERI

fridrichlogo sfpalogo integracelogo
ivologo Spoločnosť pre strednú a východnú Európu Fórum pre medzinárodnú politiku FiF UK

Komentár

Vladimír Bartovic (31.10.2014)

Česká desaťročnica v EÚ

Česká desaťročnica v EÚ

Zostávať na okraji EÚ nie je z pohľadu záujmov Českej republiky obhájiteľné, píše riaditeľ Inštitútu pre európsku politiku - EUROPEUM.

© 2003-2014 I-Europa, s.r.o. Obsah tejto stránky je autorským dielom. Akékoľvek porušenie autorských práv zakladá občianskoprávnu a trestnoprávnu zodpovednosť protiprávne konajúcej osoby. Viac informácií je možné nájsť v sekcii Ochrana autorského práva. ISSN 1337-0235