Nová správa Svetovej Banky, pod názvom „Rómovia v expandujúcej Európe: prelomenie kolobehu chudoby“ hodnotí hĺbku chudoby Rómov v strednej a východnej Európe a navrhuje rozsiahle inkluzívne, mnohostranné politické riešenia na zvládnutie rozvojových výziev v týchto krajinách.

Podľa odhadov žije v strednej a východnej Európe 6 miliónov Rómov, v celej Európe je to 7 -9 miliónov Rómov a ich počet neustále rastie. Správa, ako jedna z prvých vyčerpávajúcich socio-ekonomických štúdií o Rómoch, sleduje situáciu v Bulharsku, Maďarsku, Rumunsku, a Slovensku, približuje aj niektoré príklady zo SRJ Macedónska, Srbska, Čiernej Hory a Španielska. Otázky ako zamestnanosť, vzdelanosť, zdravotná starostlivosť, základné služby a sociálna pomoc sú tu analyzované ako priestor pre vytváranie politiky.

Najdôležitejšie zistenie tejto správy sa týka skutočnosti, že chudoba Rómov ostáva stále výrazne vysoká, dokonca i v pomerne bohatých krajinách, ktoré sa smerujú k členstvu v EÚ. Miera chudoby Rómov dosahuje niekedy úroveň 10 krát vyššiu, ako u chudoba majoritnej populácie. Napríklad takmer 80% Rómov v Bulharsku a Rumunsku má na prežitie menej ako 4,30 dolára na deň.

Autori správy zistili, že najchudobnejšie sú priestorovo izolované a marginalizované rómske komunity. Správa opisuje situáciu Rómov, ktorí živoria popri skládkach odpadu v okolí Belehradu, v preľudnených chatrčiach v okolí Starej Ľubovne na Slovensku, či len o niečo menej tolerovateľných podmienkach v mestských slumoch V Budapešti a v Sofii.

Vylúčenie z trhu práce je kľúčovým faktorom pri lámaní začarovaného kruhu chudoby Rómov a zlepšovania ich životných podmienok. Vysoká miera dlhodobej nezamestnanosti znamená aj to, že mnohí Rómovia sú bez práce takmer od začiatku 90-tych rokov. Napr. v Maďarsku došlo k poklesu zamestnanosti u Rómov v produktívnom veku z 80% v 70-tych rokoch na 26% v 90-tych rokoch. Na Slovensku dokonca podľa údajov o formálnej nezamestnanosti, miera nezamestnanosti dosahuje v Rómskych osadách bežne až 100%.

Nedostatočné vzdelanie vylučuje Rómov z možnosti zamestnať sa a takto limituje aj možnosti ich budúcej participácie v spoločnosti. Veľká časť Rómov nemá ukončené ani základné vzdelanie. Ostrým príkladom sú vzdelanostné rozdiely v Bulharsku: základné vzdelanie, často neukončené, má až 89% Rómov v protiklade k 33% v nerómskej časti populácie (údaje za rok 2000). Len malá časť Rómov pokračuje v štúdiu na stredných školách, mnohí z nich ich ho však nikdy nedokončia. Priemerný údaj za celý región vypovedá o skutočnosti, že na nejakej forme vysokoškolského vzdelania participuje menej ako 1% Rómov.

Osobitne závažný problém sa týka tendencie neadekvátneho umiestňovania rómskych detí do škôl určených pre mentálne a fyzicky znevýhodnených. Jazyková bariéra, izolácia rómskych komunít, segregácia v mainstreamových školách spôsobujú zaostávanie rómskych detí. Častý je aj prípad segregovaných škôl s nízkym štandardom a s obmedzenými zdrojmi, ktoré navštevujú výlučne Rómovia, prípadne segregovaných tried v štandardných školách.

Mnohí Rómovia zomierajú mladí - v priemere sa dožijú o 15 rokov menej ako je priemer pre populáciu. Zlé bývanie, nedostatočný prístup k pitnej vode, nedostatočná likvidácia odpadu, to všetko prispieva k nízkej úrovni zdravotného stavu a častejšiemu podliehaniu nákazlivým chorobám. Aj deti sú zraniteľnejšie: v Českej a v Slovenskej republike je detská úmrtnosť Rómov dvojnásobne vyššia ako u nerómskych detí, ako uvádza správa.

Spoľahlivé informácie o zdravotnom stave Rómov sú však len ťažko dostupné. V správe sa preto naliehavo žiada, aby sa realizoval lepší monitoring, zvlášť čo sa týka TBC, hepatitíd a HIV/AIDS.

Upozorňuje aj na skutočnosť, že odľahlé rómske komunity potrebujú lepší prístup k zdravotnej starostlivosti. Napriek tomu, že sa tento materiál zameriava v prvom rade na chudobu Rómov, odkrýva aj nádejný moment do budúcnosti, predovšetkým ak sa politické opatrenia budú orientovať na inklúziu a posilnenie samotných Rómov. Malá, hoci stále sa zväčšujúca, skupina skúsených rómskych lídrov tiež môže ovplyvniť formulovanie politiky. V niektorých krajinách Maďarsko Maďarsko je jednou z nových členských krajín, do Európskej únie vstúpilo rovnako ako Slovensko v máji 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk » boli Rómovia zvolení aj do parlamentu a menovaní do vládnych pozícií.

V rámci širokej palety projektov zameraných na Rómov, iniciovaných tak MVO ako aj jednotlivými vládami, vyčnieva niekoľko povzbudzujúcich príbehov: napríklad projekty rómskych asistentov učiteľov a zdravotných pracovníkov, ktorí pôsobia ako mediátori medzi Rómami a poskytovateľmi služieb; vzdelávacie programy, ktoré pripravujú deti na mainstreamové školy, ale aj iniciatívy financované zo sociálnych fondov či malých grantov, ktoré podporujú podnikanie Rómov. Úspešná intervencia zahŕňa Rómov do celého projektu, od jeho tvorby až po jeho implementáciu a hodnotenie.

V závere správy sa dočítame, že doterajšie úsilie o zlepšenie postavenia Rómov v postkomunistickej Európe bolo účelové a ťažko udržateľné. Svetová banka usiluje o to, aby začala nová etapa boja s chudobou, ktorá začlení predchádzajúce čiastkové úspešné projekty do hlavného politického prúdu, zameria sa na znižovanie nerovností Rómami a Nerómami, a celkovo zlepší podmienky Rómov ako aj Nerómov. Aby mohol tento inkluzívny prístup fungovať, bude potrebné, aby boli do tohto procesu od začiatku včlenení aj samotní Rómovia.

Prečítajte si celú Správu Svetovej banky