Analýza je zameraná na prínos krajín regiónu západného Balkánu EÚ, z politického, ekonomického, bezpečnostného i kultúrno-spoločenského hľadiska. Hlavný dôraz je kladený na prínos krajín regiónu v oblasti jednotného trhu, spravodlivosti, vnútorných záležitostí a prínos spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Hoci je možné krajiny západného Balkánu, v porovnaní s krajinami strednej Európy, ktoré do Únie vstupovali v roku 2004 z viacerých hľadísk považovať za rôznorodejšie, práca sa snaží svojím obsahom pokryť všetky krajiny regiónu. Dôraz sa pri tom kladie na Srbsko Po rozpade bývalej Juhoslávie vznikol štát Srbsko a Čierna hora, v roku 2006 si však Čierna zvolila cestu nezávislosti a osamostatnila sa, čím vzniklo Srbsko ako samostatný štát. viac na www.EuropskaUnia.sk » Práve Srbsko je totiž dlhodobo prioritnou krajinou Slovenskej rozvojovej pomoci (ODA) na západnom Balkáne Únie, ale môže slúžiť ako špecifický príklad, keďže závery vyplývajúce zo štúdie tohto konkrétneho prípadu možno aplikovať v obdobnej miere aj na ostatné krajiny Balkánu.

Z hľadiska štruktúry je práca rozdelená do viacerých častí. V úvodnej časti autori mapujú aktuálny stav priblíženia krajín západného Balkánu k EÚ, a sekundárne aj k NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk » pričom si všímajú aj nástroje aplikované EÚ za účelom priblíženia krajín regiónu členstvu v Únii. Jadrom práce je prínos krajín západného Balkánu a špeciálne Srbska k jednotnému trhu EÚ, oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí, spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike Únie, a v neposlednom rade, v kultúrno-spoločenskej oblasti. V záverečnej časti podávajú autori sériu odporúčaní zameraných na vlády krajín západného Balkánu, ako aj na inštitúcie EÚ, smerujúce k intenzifikácii vzájomných vzťahov a zvýšenia atraktívnosti regiónu v súvislosti s ďalším rozširovaním EÚ.

tejto stránke