Európska komisia Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. viac na www.EuropskaUnia.sk »29. júna zverejnila sedemročný rozpočtový výhľad na obdobie 2014 – 2020, pričom jeho strop stanovila na 1 025 miliárd eur. Oproti súčasnému rámcu ide o nárast o 4,8 %, napriek tomu, že viaceré členské krajiny volali po jeho znížení alebo zachovaní na súčasnej úrovni.

Exekutíva to odôvodnila tým, že treba kryť nové politické priority definované priamo národnými štátmi. Z viacročného finančného výhľadu sa potom odvíjajú ročné rozpočty EÚ, ktoré sa schvaľujú na ročnej báze. Viacročný finančný rámec pri schvaľovaní podlieha procedúre súhlasu, teda Európsky parlament Európsky parlament je jediný priamo volený orgán Európskej únie. 785 poslancov je volených každých 5 rokov voličmi vo všetkých členských štátoch Európskej únie.viac na www.EuropskaUnia.sk »ho môže len buď prijať, alebo odmietnuť v predloženej forme. Pri schvaľovaní ročných rozpočtov môžu Europoslanci Europoslanec je člen priamo voleného zákonodarného orgánu Európskej únie - Európskeho parlamentu. Europoslanci sú ekvivalentom poslancov národných parlamentov na európskej úrovni. viac na www.EuropskaUnia.sk »do obsahu návrhov aktívne vstupovať.

Súčasťou návrhu sú aj dva nové vlastné zdroje rozpočtu – európska DPH a daň z finančných transakcií. Členské štáty v súčasnosti formulujú svoje priority a východiská pre vyjednávania na európskej úrovni. Snahou je, aby k dohode o novom finančnom výhľade došlo do konca roka 2013.

O slovenských a európskych prioritách a ich financovaní v pondelok (17. októbra) v Banskej Bystrici diskutovali europoslanci Anna Záborská, Sergej Kozlík a Miroslav Mikolášik, predseda Výboru NR SR pre európske záležitosti Ivan Štefanec, poradca štátneho tajomníka Ministerstva financií SR Albert Németh, Jaroslav Náhlik z Odboru európskych politík Ministerstva zahraničných vecí SR a Marta Orviská z Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela.

Podujatie v rámci projektu „Európsky parlament prichádza k Vám“ realizovala Informačná kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku (IKEP). Podľa prieskumu verejnej mienky, ktorý pre IKEP pripravila spoločnosť TNS Slovakia, polovica opýtaných respondentov je za to, aby EÚ rozpočet pre súčasnú hospodársku krízu znížila a tak šetrila podobne ako členské štáty.

Ako zdôraznil Pavol Pružinec z IKEP, takto sa vyjadrili najmä opýtaní z Bratislavského kraja. Na otázku, či by súhlasili s tým, aby 1 až 2 percentá daní šli priamo do európskeho rozpočtu miesto národného reagovali negatívne až dve tretiny (69 %). Odpoveď nie uvádzali najmä respondenti z vekovej skupiny 55 – 64 rokov. Podľa opýtaných by sa Európska únia mala zamerať najmä na investície do sociálnej politiky, vzdelávania, poľnohospodárstva a regionálnej politiky. Na štvrtú otázku, či by EP mal dostať viac právomocí pri prijímaní rozpočtu takmer polovica uviedla áno.

Poslankyňa EP Anna Záborská (EPP, KDH) v prvom paneli poukázala na to, že Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »má len veľmi slabú skúsenosť s rozpočtovým rámcom, pretože podobne ako iné krajiny ho pri národnom rozpočte nevyužíva. Zároveň však uvítala takúto formu plánovania na európskej úrovni. Dotkla sa aj nového prístupu v rámci navrhovaného výhľadu a tým je podmienenosť – čiže transfery z európskeho rozpočtu budú možné len po splnení vopred stanovených požiadaviek. Zároveň počíta aj so sankciami za neplnenie podmienok. Na kritiku zvýšenia rozpočtu v porovnaní s predchádzajúcimi obdobím reagovala vysvetlením, že narozdiel od rozpočtu členských štátov, európsky rozpočet nesmie mať schodok a EÚ musí hospodáriť vyrovnane. „Tento rozpočet vzniká v čase krízy. V prvých rokoch rozpočtu sa nedá predpokladať, že by bol nejaký výrazný hospodársky rast, ale je to výhľad až do roku 2020 a nikto neočakáva, že kríza bude trvať až dovtedy. Na posledné roky teda musí rozpočet počítať aj s určitým rastom.“ Za najdôležitejšie oblasti pre Slovensko označila Spoločnú poľnohospodársku politiku či rozvoj regiónov.

Návrh Komisie za vhodný základ do diskusie označil Ivan Štefanec, predseda Výboru NR SR pre európske záležitosti. Uvítal najmä to, že sa zachovalo sedemročné obdobie a neprešlo päťročné obdobie, o ktorom sa uvažovalo. Podľa jeho slov je to dôležité najmä pre napĺňanie cieľov stratégie Európa 2020. Zdôraznil potrebu intenzívnejších investícií do vzdelania, vedy a výskumu a podpory prorastových trendov. Slovensko by malo byť aj v nadchádzajúcom období čistým prijímateľom a preto chce získať viac prostriedkov na kohéziu. Za slovenské priority okrem konkurencieschopnosti a agendy 2020 označil aj infraštruktúru, energetiku a rómsku stratégiu. Zdôraznil zároveň potrebu dodržiavania pravidiel. „Aj v rámci prípravy rozpočtu by sme mali hovoriť o tom, že musíme oddeliť zodpovedných a nezodpovedných. Mali by sme aj v rozpočte vytvoriť fondy, do ktorých budú platiť tí, ktorí nedodržujú pravidlá a z ktorých budú motivovaní a odmeňovaní tí, ktorí sú zodpovední, slušní a pravidlá dodržujú. Keď budeme motivovať k zodpovednosti a keď budeme aj v rozpočte myslieť na dodržiavanie pravidiel, tak verím, že Európa bude stále lepším miestom pre život.“

Europoslanec Sergej Kozlík (ALDE, ĽS-HZDS) za najdôležitejšie, čo Európa má, označil vnútorný trh, ktorý napriek tomu, že je najväčším na svete, ešte stále nefunguje úplne dokonalo a preto sa treba zamerať na odstránenie prekážok pre využívanie jeho plnej kapacity. Poukázal, že európsky rozpočet predstavuje len 2 % verejných zdrojov EÚ. Podľa jeho slov teda nie je tým, ktorý hýbe EÚ, ale sú to práve národné štáty a ich politiky. Zdôraznil, že ako člen rozpočtového výboru si nemyslí, že by sa rozpočet mal zvyšovať, predovšetkým ho treba medzi inštitúciami vyrokovať, čím poukázal na zložitosť vyjednávaní. To, či v ňom bude viac alebo menej prostriedkov podľa neho ešte pre Slovensko neurčuje, či je preň výhodný alebo nevýhodný. Dôležitejšie sú z jeho pohľadu mechanizmy prerozdelenia. Poukázal na to, že Slovensko je najvidieckejšou krajinou v Európe a pritom vidiek trpí rastúcou nezamestnanosťou pre slabnúci agrosektor. Práve pre zhoršenú pozíciu poľnohospodárstva si preto podľa neho nemôžeme byť celkom istí, či sme čistí prijímatelia alebo poberatelia. „V dedinách je nezamestnanosť 20 %, pretože nám padá poľnohospodárstvo a pretože nebudujeme infraštruktúru dostatočne rýchlo, aby sme dotiahli kapitál a nové pracovné príležitosti.“

Na regióny sa vo svojom príspevku zameral poslanec EP Miroslav Mikolášik (EPP, KDH), ktorý vyzdvihol, že na zotieranie regionálnych rozdielov pôjde viac peňazí a že sa výhľad zameriava aj na zvyšovanie zamestnanosti a znižovanie chudoby. Z jeho pohľadu je potrebné reagovať aj na prílev ilegálnych imigrantov z Afriky, ktorým často chýba vzdelanie a nemajú ani jazykové znalosti a spája sa s nimi vyššia hrozba kriminality. „Európa by mala zostať priestorom práva, bezpečnosti, nízkej kriminality a múdrej migračnej, imigračnej a emigračnej politiky.“ Za ďalšiu významnú oblasť označil energetickú bezpečnosť a zachovanie energetického mixu. Poukázal aj na dva nové nástroje, ktoré sú súčasťou návrhu Komisie. Jedným z nich je Connecting Europe (Spájanie Európy) na prepojenie infraštruktúry a druhým je integrovaný nástroj zameriavajúci sa na vzdelávanie a odbornú prípravu mládeže.  

Poradca štátneho tajomníka Ministerstva financií SR Albert Németh v druhom odbornom paneli ako vedúci tímu odborných finančných vyjednávačov k viacročnému finančnému rámcu 2014 – 2020 načrtol rokovaciu pozíciu Slovenska. Cieľom je rovnovážny rozvoj založený na solidarite a zároveň udržateľný a reflektujúci podmienky životného prostredia a rovnosť príležitostí. Ambíciou v rámci Kohéznej politiky je získať minimálne taký istý objem peňazí ako v súčasnosti, čiže 11,4 miliardy eur. Výbornou správou pre Slovensko je podľa jeho slov, že miera spolufinancovania ostane zachovaná a teda na úrovni 85 % z európskeho rozpočtu. V Spoločnej poľnohospodárskej politike budú vyjednávači presadzovať najmä zotieranie rozdielov v priamych platbách, naopak protestovať budú voči limitovaniu dotácií pre veľké farmy, pretože Slovensko ich má najväčšie v EÚ. Viac peňazí chcú získať aj na odstavenie Jaslovských Bohuníc. „Rovnako je pre nás dôležité, aby sme sa orientovali na výsledky a nie na procesy. Bohužiaľ, momentálne je realizácia Kohéznej politiky orientovaná na súlad a niekedy sa stráca zmysel konkrétneho projektu. Treba v spolupráci s Európskou komisiou, Európskym parlamentom a ostatnými členskými štátmi nájsť také východisko, aby čerpanie bolo čo najefektívnejšie a zmysluplné.“

Jaroslav Náhlik, vedúci oddelenia ekonomickej politiky EÚ Ministerstva zahraničných vecí SR upozornil, že keby nebola kríza, nový rozpočtový rámec by bol najdiskutovanejšou témou v EÚ. Zopakoval dôležité európske priority vo forme posilnenia konkurencieschopnosti a investícií do vedy a výskumu. Kľúčovou oblasťou pre Slovensko je silná Kohézna politika, ktorá je hlavným investičným nástrojom pre budovanie infraštruktúry. Dôležitými spojencami sú najmä krajiny V4. Rozdiely súvisia s tzv. prechodnými regiónmi, ktoré Slovensko nemá, no zvyšok krajín áno. Ďalším dôležitým bodom je už spomenuté zachovanie, čo najvyššej možnej miery spolufinancovania. Nové členské štáty chcú zároveň spoločne dosiahnuť spravodlivejšie prerozdelenie priamych platieb zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Dôležitou oblasťou je aj kapitola výdavkov na slobodu, bezpečnosť, spravodlivosť a občianstvo. „Pokiaľ ide o administratívu, máme záujem, podobne ako väčšina krajín, o zvyšovanie efektívnosti výdavkov a z pohľadu vlastných zdrojov chceme zjednodušenie súčasného systému, odstránenie súčasného zdroja založenom na DPH a odstránenie výnimiek, aj keď pôjde o veľmi zložitý proces a zrejme sa nám nepodarí. Chceme sa zároveň aktívne zapojiť do diskusie o možných vlastných zdrojoch financovania.“

Zástupkyňa akademickej obce Marta Orviská z Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela upozornila na skepticizmus Slovákov voči zvyšovaniu rozpočtu EÚ aj v rámci európskeho prieskumu Eurobarometer Eurobarometer je séria prieskumov verejnej mienky, ktoré zadáva sekcia Analýz verejnej mienky Európskej komisie od roku 1973.viac na www.EuropskaUnia.sk » Rovnako poukázala na úzku prepojenosť návrhu európskeho rozpočtu s iniciatívami stratégie Európa 2020. Za nevyhnutnú oblasť podpory označila inovácie a vedu a výskum, lebo nepriamo vplývajú aj na rozvoj vidieka. Investície by mali smerovať najmä do rozvoja ľudského potenciálu prostredníctvom vzdelávania. Poukázala na kritiku Komisie, že Slovensko čerpá eurofondy pomaly najmä pre neefektívnu byrokraciu a podniky sa nezapájajú do inovačných projektov spolu s akademickou pôdou. „Slovensko by sa malo sústrediť na efektívne využívanie už tradičných zdrojov, ale adaptovať ich s dôrazom na alokáciu na klimatické zmeny, efektívnosť, rast a redukciu chudoby,“ vysvetlila. Z pohľadu príjmovej časti je podľa nej v budúcnosti treba riešiť aj daňové úniky a čiernu ekonomiku, čo je bolesťou najmä krajín skupiny PIIGS, ktoré majú dlhové problémy.