Koncom júna Európska komisia Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. viac na www.EuropskaUnia.sk »zverejnila návrh viacročného finančného rámca pre rozpočet EÚ na obdobie 2014 – 2020, v ktorom načrtla základné kontúry, do akých oblastí budú smerovať prostriedky EÚ po roku 2013.

Najdôležitejšími kapitolami sú Kohézna politika zameraná na zotieranie regionálnych rozdielov a Spoločná poľnohospodárska politika Spoločná poľnohospodárska politika je jedna zo supranacionálnych politických oblasti EÚ. Patrí k najdôležitejším politickým oblastiam EÚ a pohlcuje najväčšiu časť jeho rozpočtu.viac na www.EuropskaUnia.sk » Konkrétne návrhy ich fungovania počas budúceho programovacieho obdobia exekutíva zverejnila počas prvých dvoch októbrových týždňov.

Národné vlády v súčasnosti pripravujú svoje rokovacie pozície pre vyjednávania na európskej úrovni. Dohoda o novom finančnom výhľade je očakávaná do konca roka 2013.

O budúcnosti fondov a podporných programov EÚ počas rovnomenného odborného seminára v utorok v Žiline diskutovali Europoslanci Europoslanec je člen priamo voleného zákonodarného orgánu Európskej únie - Európskeho parlamentu. Europoslanci sú ekvivalentom poslancov národných parlamentov na európskej úrovni. viac na www.EuropskaUnia.sk »Sergej Kozlík a Miroslav Mikolášik, Katarína Kukučková Tomková zo Stáleho zastúpenia SR pri EÚ, Zuzana Hofericová z Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, Albert Németh z Ministerstva financií SR, Imrich Źigo, poslanec ŽSK a mestského zastupiteľstva mesta Martin a Michal Janovčík zo Slovenského centra produktivity.

Podujatie v rámci projektu „Európsky parlament prichádza k Vám“ realizovala Informačná kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku (IKEP). Európska komisia vo svojom júnovom návrhu stanovila výdavkový strop na úrovni 1 025 miliárd eur. V porovnaní so súčasným rámcom ide o nárast o 4,8 %. Voči tomu sa ohradili viaceré členské štáty, a podľa výsledkov prieskumu verejnej mienky, ktorý pre IKEP vypracovala spoločnosť TNS Slovakia, aj polovica opýtaných Slovákov si myslí, že EÚ by mala vplyvom súčasnej hospodárskej krízy rozpočet znížiť a šetriť.

Ako pri prezentovaní názoru občanov zdôraznil Pavol Pružinec z IKEP, takto sa vyjadrili najmä opýtaní z Bratislavského kraja. Podobne nesúhlasne sa dve tretiny respondentov ohradili voči tomu, aby 1 až 2 percentá daní šli priamo do európskeho rozpočtu miesto národného. Takto odpovedali najmä respondenti z vekovej skupiny 55 – 64 rokov. Opýtaní zároveň za kľúčové oblasti na ktoré by sa malo financovanie z rozpočtu EÚ zamerať, označili sociálnu politiku, vzdelávanie, poľnohospodárstvo a regionálnu politiku. Na štvrtú otázku, či by EP mal dostať viac právomocí pri prijímaní rozpočtu takmer polovica uviedla áno.

Podpredseda Žilinského samosprávneho kraja Jozef Štrba hovoril o pozícii kraja ako prijímateľa nenávratných finančných prostriedkov. V súčasnom období má nakontrahované prostriedky v objeme 66 miliónov eur. Kraj už zrealizoval sedem projektov zameraných na znižovanie energetickej náročnosti škôl a školských zariadení. Zapája sa aj do programov cezhraničnej spolupráce najmä s Poľskom a Českou republikou. Pokiaľ ide o mikroprojekty z Európskeho fondu regionálneho rozvoja podporili 90 projektov. Načrtol aj očakávania kraja od nadchádzajúceho obdobia 2014 - 2020. Ide napríklad o zvýšenie pôsobnosti VÚC v základných procesoch riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu či program zameraný na budovanie a modernizáciu verejnej infraštruktúry a verejných služieb porovnateľný s ROP s ťažiskom riadenia na regionálnej úrovni. „Sme bližšie k regiónu a poznáme jeho potreby, máme vybudované personálne kapacity a spoločne chceme smerovať ku kvalitnejšiemu životu v kraji.“

Stav diskusie na európskej úrovni o budúcnosti fondov načrtol poslanec Európskeho parlamentu Sergej Kozlík (ALDE, ĽS-HZDS). Za hlavnú výhodu členstva Slovenska v Európskej únii označil jednotných trh, ktorý je najväčším na svete, hoci členské štáty ešte stále nevedia využiť jeho plnú kapacitu. Napriek súčasným problémom je podľa neho výhodná aj jednotná mena a Schengen. Poukázal, že európsky rozpočet predstavuje len 2 % verejných zdrojov EÚ, ktoré slúžia ako doplnkové zdroje na tvorbu pridanej hodnoty. Z jeho pohľadu nie sú dôležité objemy zdrojov, ale mechanizmy prerozdeľovania. Kľúčové pre Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »sú Kohézna a Spoločná poľnohospodárska politika. Spochybnil vyhlásenia, že Slovensko je čistý prijímateľ, lebo na druhej strane inými kanálmi Únia krajinu o zdroje možno ukracuje. Či už pre rozpad poľnohospodárskej výroby a následný slabý rozvoj vidieka a vysokú nezamestnanosť na dedinách. Dotkol sa aj dlhovej krízy v eurozóne. „Situácia bude veľmi ťažká, možno o týždeň sa dozvieme, že Slovensko odpísalo 700 miliónov eur dlhu v Grécku... Do miliardy eur tam máme z penzijných fondov a 500 miliónov tam majú slovenské banky. Ak príde k 60 % odpisu dlhov, tak z 1,5 miliardy prídeme o okolo 700 miliónov eur. Tak z čoho budeme dávať financie? A to nás možno ešte nevezmú do klubu veriteľov, pretože sme sa nepodieľali na prvej pôžičkovej schéme.“

Poslanec Európskeho parlamentu Miroslav Mikolášik (EPP, KDH), ktorý sa prihovoril cez videopríspevok, vyzdvihol najmä úlohu eurofondov pri skvalitňovaní infraštruktúry, pretože prostredníctvom nej do regiónov plynuli zahraničné investície, čo prispelo k hospodárskemu rozvoju. Politika súdržnosti sa však podľa neho osvedčila aj počas krízy pri reakcii na súvisiace sociálne výzvy. Uvítal, že sa Slovensko v čerpaní prostriedkov postupne zlepšuje. Zdôraznil, že účinná politika súdržnosti si vyžaduje adekvátne zdroje. Podľa návrhu Komisie by malo ísť o viac ako 370 miliárd eur. Poukázal aj na potrebu prepojenia s cieľmi stratégie Európa 2020 a spomenul tiež nové nástroje prepojenia infraštruktúry „Connecting Europe“, integrovaný nástroj pre vzdelávanie a odbornú prípravu mladých a Horizont 2020 so zameraním na investície do výskumu a vývoja. Za významné považuje aj posilnenie cezhraničnej spolupráce. „Teší ma, že aj Slovensko sa aktívne snaží takúto spoluprácu nadväzovať o čom svedčí aj napríklad nová iniciatíva Žilinského samosprávneho celku TRITIA.“

O podobe politiky súdržnosti a stave rokovaní hovorila Katarína Kukučková Tomková zo Stáleho zastúpenia SR pri EÚ. Návrh Komisie obsahuje tri kategórie regiónov – málo rozvinuté regióny, prechodné regióny a rozvinutejšie regióny. Novinkou sú prechodné regióny, ktorých priemer HDP sa pohybuje v rozmedzí 75 – 90 % európskeho priemeru. Poukázala, že politika súdržnosti smeruje k modernizácii, aby bola politikou, ktorá podporuje dosahovanie európskych cieľov. Návrh Komisie zdôrazňuje nevyhnutnosť prepojenia politiky so stratégiou Európa 2020, tematickú koncentráciu, dôraz na dosahovanie výsledkov a kondicionalitu získavania finančných zdrojov. Podľa optimistického časového scenára by dohoda na novom rámci mala byť dosiahnutá do konca roku 2012 a legislatíva k politike súdržnosti  by mala byť prijatá v roku 2013 a implementovaná od januára 2014. „Zdôrazňujem, že ide o optimistický časový scenár, pri negociáciách legislatívy 2007 – 2013 nám trvalo dosiahnutie dohody dva a pol roka a myslím si, že situácia, všeobecná, ekonomická, finančná bola úplne iná ako dnes. Takže je veľmi nepravdepodobné, že sa nám to podarí skôr.“

Za Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR (MDVRR SR) vystúpila Zuzana Hofericová. Slovensko na základe doterajších skúseností bude podporovať pokračovanie zjednodušovania implementačného procesu politiky súdržnosti EÚ. Uvítala, že návrh Komisie zachováva najväčšie alokácie pre politiku súdržnosti a poľnohospodárstvo, teda pre prioritné oblasti Slovenska. Gestorom pre proces negociácie k návrhom legislatívnych a strategických dokumentov EÚ a SR pre politiku súdržnosti po roku 2013 bude v spolupráci s Ministerstvom financií práve MDVRR. Na výmenu skúsenosti a stanovísk budú slúžiť dve pracovné skupiny – Ministerská pracovná skupina pre politiku súdržnosti a pracovná skupina „Partnerstvo pre politiku súdržnosti“.

Rámcovú pozíciu k budúcemu finančnému výhľadu predstavil Albert Németh, poradca štátneho tajomníka Ministerstva financií SR a vedúci tímu odborných finančných vyjednávačov k viacročnému rámcu 2014 – 2020. Snahou je maximalizovať príjmy krajiny a minimalizovať výdavky do európskeho rozpočtu. V súčasnosti Slovensko do spoločného rozpočtu platí 4 – 4,5 miliardy eur. V budúcom období by to malo byť okolo 6,5 miliardy. Z Kohéznej politiky máme nárok čerpať 11,5 miliardy eur, vyjednávači sú trúfajú získať minimálne tú istú sumu. V súčasnosti to podľa jeho slov vyzerá tak, že z celej EÚ by sme mali mať najväčšiu intenzitu pomoci na jedného obyvateľa – vo výške viac ako 300 eur na jeden rok. Pokiaľ ide o priame platby zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky, snahou bude znižovanie rozdielov medzi starými a novými členskými štátmi a priblíženie sa k európskemu priemeru. Cieľom je aj udržať spolufinancovanie v prípade Kohéznej politiky na úrovni 85 % z európskych fondov. „Naším úsilím je, aby sme platili čo najmenej, získali čo najviac a za najlepších okolností. O tom sú finančné vyjednávania. Je to najväčšia hra a najväčší boj z pohľadu čísel v celej Európskej únii. Ale pre nás to bude len prvým krokom. Ďalším krokom je to, aby sme mohli využiť tie peniaze tak, aby to dávalo zmysel.“

O skúsenostiach samospráv s čerpaním Štrukturálnych fondov EÚ sa podelil Imrich Žigo, poslanec ŽSK a mestského zastupiteľstva mesta Martin. Predstavil niekoľko úspešných projektov mesta Vrútky – od rekonštrukcie školy, projektu integrácie Rómov až po revitalizáciu verejných priestranstiev. „Takéto investície bez zdrojov Európskej únie, by nebolo možné realizovať.“

Za konečných prijímateľov prostriedkov z európskych podporných programov a zároveň realizátorov koncentrovaných inovačných aktivít prehovoril Michal Janovčík zo Slovenského centra produktivity. Predstavil viacero projektov financovaných z európskych zdrojov - projekt Cezhraničnej poľsko-slovenskej inovačnej a technologickej siete, projekt Nízko nákladového logistického systému na báze mobilných robotických platforiem pre využitie v priemysle či projekt Konkurencieschopnosť slovenských výrobných podnikov prostredníctvom zvyšovania efektívnosti podnikových procesov a inovačnej výkonnosti. V budúcnosti sa z jeho pohľadu treba zamerať najmä na tvorbu podporných programov s jasne preukázateľnou udržateľnosťou, podporu najlepších myšlienok a projektov domácich inovátorov, aby sa mohli presadiť na globálnom trhu, podporu vytvárania podmienok pre trvalo udržateľný ekonomický rozvoj so zameraním na regionálnej iniciatívy. „Z hľadiska bežnej operatívnejšej činnosti treba znížiť byrokratickú a administratívnu náročnosť pri implementácii. Často sa stáva, že samotná implementácia po administratívnej stránke sa zdá byť dôležitejšia ako samotné výsledky projektu.“

Odborný seminár v Žiline „Budúcnosť fondov a podporných programov EÚ realizovala Informačná kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku v rámci projektu „Európsky parlament prichádza k Vám“.