Štúdia dáva do kontrastu mýty súvisiace s integráciou a realitu, tak ako ju zachytáva obraz o ich živote z 11 miest v siedmych krajinách EÚ - Rotterdam, Antwerpy, Berlín, Hamburg, Kodaň, Leicester, Waltham Forest, Londýn, Marseille, Paríž a Štokholm.

Prvým mýtom je, že moslimom vyhovuje život v segregovaných častiach miest, kde sú obklopení ľuďmi s podobným socio-kultúrnym backgroundom. Predovšetkým moslimskí rodičia sa obávajú negatívneho vplyvu, aký bude mať segregácia na vyhliadky ich detí do budúcnosti  a možnosť vybrať si, kde žijú. Väčšina z moslimov, ktorí žijú v krajinách Európskej únie by dala prednosť bývaniu v zmiešaných susedstvách, vyplýva z štúdie OSI.  

Väčšina európskych moslimov sa pozitívne identifikuje s mestom a krajinou, v ktorej žijú. Pocit lokálnej príslušnosti je zväčša silnejší ako identifikácia sa národnou identitou. Aj tí, ktorí sa cítia byť súčasťou miestneho spoločenstva sa len málo cíti byť tak aj vnímaných vonkajšou spoločnosťou.

V drvivej väčšine prípadov zdieľajú príslušníci moslimských komunít v európskych veľkomestách rovnaké obavy ako zvyšok ich populácie – dobré vzdelávanie, bývanie, čisté ulice a znepokojuje ich zločinnosť.

Pravdou nie je ani predpoklad, že moslimovia neparticipujú na politickom a občianskom  živote. Z výsledkov výskumu vyplýva, že až 70 % tých, ktorí majú oprávnenie voliť tak aj robí – či už ide o miestne alebo národné voľby. Predovšetkým mladí ľudia v rámci moslimskej populácie majú silný pocit, že svojou participáciu môžu ovplyvniť veci minimálne na lokálnej úrovni.

Neplatí ani, že by hlasy moslimských voličov získavali prevažne strany založené na etnickej alebo náboženskej identite. Naopak, čoraz viac moslimov dokonca kandiduje za politické strany stredného prúdu, hoci často čelia oveľa prísnejšiemu drobnohľadu a preverovaniu.

Moslimovia stále často pociťujú diskrimináciu – pri hľadaní zamestnania alebo pri výbere miesta, kde budú žiť. Spokojní sú ale napríklad s poskytovaním zdravotníckych služieb v skúmaných krajinách, pretože sa tu menej často stretávajú s netoleranciou. Veľmi bežné je ale iné správanie policajných zložiek. V oveľa menšej miere nahlasujú prípady zločinov z nenávisti ako v prípade nemoslimskej populácie.  

Väčšina respondentov má pocit, že lokálne média informujú o ich komunite vyváženejšie ako národné médiá. Sú náchylní veriť tomu, že mediálny obraz o moslimoch v Európe prispieva k posilňovaniu predsudkov.

Ako konštatuje štúdia, samotná Európska únia definuje integráciu ako obojsmerný  proces, ktorý od oboch strán vyžaduje zmeny. Štúdia formuluje konkrétne odporúčania pre tri úrovne – lokálnu, národnú aj úroveň EÚ.