Pozadie

Slovensko sa vyznačuje výraznými regionálnymi rozdielmi (disparitami) medzi jednotlivými regiónmi. Veľká regionálna diferencovanosť je daná geograficky, historicky, kultúrne, ekonomickým rozvojom, etnickým zložením, vierovyznaním, dávnymi kultúrnymi a administratívnymi centrami. Je ovplyvnená externými kultúrnymi vplyvmi, zámernými zásahmi štátu do regiónov (najmä pred rokom 1989), mierou urbanizácie a industrializácie. Veľké rozdiely sú v geografii obyvateľstva napr. sever a východ Slovenska je typický vysokou populačnou dynamikou a naopak juh a juhozápad sú územia so na tom opačne. Veľké rozdiely sú tiež vo vzdelanostnej úrovni, v ekonomickej výkonnosti a tiež sociálnej oblasti.

K ich odstraňovaniu a zmierňovaniu sa využíva v súčasnosti najmä európske nástroje kohéznej politiky (štrukturálne fondy) a Európsky fond pre rozvoj vidieka. Ďalšími nástrojmi sú vládne granty a podpora zahraničným a domácim investorom pri nových investíciách do výroby, zvlášť v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou. 

Cieľom regionálnej politiky EÚ je znižovanie rozdielov medzi úrovňami rozvoja jednotlivých regiónov a zmierňovanie zaostávania menej rozvinutých regiónov podľa článkov 158 a 160 Zmluvy o Európskych spoločenstvách. Jedným zo základných princípov fungovania EÚ je princíp solidarity, v zmysle ktorého ekonomicky silnejší prispievajú slabším. Podobná situácia by sa mala preniesť z európskej na národnú úroveň.

Otázky

• Prírodné podmienky

Väčšina územia SR je súčasťou horského systému Karpát, menej ako tretinu jeho rozlohy Slovenska tvoria nížiny. Okrem Dunaja Slovensko nemá významnejší vodný tok, ktorý by mu umožňoval lodné spojenie s morom. Prírodné podmienky spolu s historickým vývojom územia ovplyvnili z veľkej miery smerovanie hlavných komunikačných osí, vznik a formovanie veľkých miest, či vznik tradičných a nových priemyselných odvetví.

• Vývoj regionálnej politiky po II. svetovej vojne
  

Česko-Slovensko bolo v rokoch 1948-1989 pravdepodobne krajinou s najrazantnejšou politikou vyrovnávania regionálnych rozdielov v regióne strednej a východnej Európy. „Predfebruárové“ východiskové problémy charakterizovali rozvinuté Čechy a zaostalé Slovensko. Hlavnou prioritou pre rozvoj štátu v 50. a 60. rokov bola industrializácia Slovenska (považovaná za hlavný nástroj vyrovnávania hospodárskeho rozvoja a životnej úrovne Slovenska s českými oblasťami) a na ňu nadväzujúca urbanizácia – rast miest. Regionálny vývoj bol do roku 1960 súčasťou jednotného štátneho plánu  ekonomického vývoja, od začiatku 60. rokov štátny plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja zahrňovali projekty regionálneho vývoja a k štátnemu plánu sa pričlenili aj plány vybraných mestských aglomerácií a prihraničných oblastí. V regionálnom pláne sa dôraz z hľadiska umiestňovania investičných zdrojov kládol na mestá strednej veľkosti (20 – 100 tisíc obyvateľov), ktoré predstavovali jadrá regiónov.

Dlhodobý koncept celoštátnej sídelnej siete rozdelil mestá a vidiecke strediskové obce obce do hierarchických kategórií. Každá kategória obce poskytovala svojmu zázemiu určité funkcie. Zvláštne poslanie v pláne rozvoja sídelnej siete plnila na Slovensku bytová výstavba družstevných a štátnych bytov z hľadiska distribúcie pracovných síl. Táto tzv. makrolokalizačná politika si vyžiadala po čase daň – vytváranie neprirodzenej, rigidnej ekonomickej štruktúry bázy miest , centier regiónov a nepriamo sa v mestách podpísala na štruktúrnych a ekologických problémoch.

Od 70-tych rokov (obdobie normalizačného procesu) sa na Slovensku postupovalo podľa projektu urbanizácie Slovenska prostredníctvom 13 mestských regiónov – metropolitných (3 – bratislavský, banskobystrický, košický), veľkomestských (4 – nitriansky, trnavský, žilinský a prešovský) a základných (6 – trenčiansky, dolnonitriansky, turčiansky, podtatranský, zemplínsky a novohradský). Centrá týchto regiónov sa pospájali tzv. urbanizačnými osami. V 80-tych rokoch sa v záujme zvyšovania životnej úrovne začali spracovávať plány regionálneho rozvoja, ktorých vykonávanie však zastavila zmena režimu.

(spracované podľa Korec, P., 2005: Regionálny rozvoj Slovenska v rokoch 1989 – 2004)

• Územné a správne členenie Slovenska
  

Územné a správne členenie Slovenska prešlo za posledných 100 rokov viacerými zmenami. Mali sme župy, krajinské zriadenie, veľžupy, kraje i veľké okresy.

Významný medzník pre vznik modernej miestnej samosprávy bol Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a Zákon č. 517/1990  Zb. o územnom a správnom usporiadaní SR, v ktorom sa definovalo postavenie obcí ako samosprávnych celkov, čo platí dodnes. V tom čase zanikli na Slovensku regionálne orgány a posilnila sa sieť 36 „veľkookresov“, na ktorých úrovni sa vykonávala štátna správa a samosprávy tvorili istý druh poradného orgán u a zároveň vykonávali niektoré prenesené kompetencie štátu na miestnej úrovni.

Regionálne – krajské orgány sa obnovili o 6 rokov Zákonom č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní SR, ktorý republiku rozdelil na 8 krajov a 79 okresov. Tento zákon sa stal veľmi kontroverzným najmä vo vnímaní vtedajšou opozíciou a politikmi z radov maďarskej menšiny. V členení podľa týchto celkov sa vykonávala miestna štátna správa až do roku 2001, keď zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) ustanovil 8 samosprávnych krajov (VÚC) ako druhú úroveň, tentoraz regionálnej samosprávy. Na tieto samosprávne celky a na obce postupne v rokoch 2002 – 2004 prešla podstatná časť pôsobnosti miestnej štátnej správy zákonom č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky. Pokusy o reorganizáciu 8 krajov na model 12 žúp, alebo iný model v rámci reformy verejnej správy nakoniec nezískal politickú podporu strán vládnej koalície 1998 - 2002 a ani opozície.

Počet, sídla a vlastné mená samosprávnych krajov a krajov ako celkov miestnej štátnej správy sú navzájom totožné (symetrické usporiadanie). V zásade sú zhodné aj ich hranice, s tou odchýlkou, že vojenské obvody sú súčasťami území krajov.

V prvých regionálnych voľbách (december 2001) úspech žali strany  vtedajšej opozície (HZDS, SMER) a až v 6 krajoch sa predsedami stali ich kandidáti, prípadne nominanti ich koalícií. V rokoch 2002 - 2005 sa budovali regionálne štruktúry, najmä úrady samosprávnych krajov. Kraje preberali od štátu majetok a kompetencie, primárne v oblasti regionálneho rozvoja, zdravotníctva, stredného školstva, cestnej infraštruktúry II. a III. triedy.

Druhé regionálne voľby (november-december 2005) sa nestretli u voličov s výrazným záujmom, najnižšiu volebnú účasť zaznamenali Trenčania  (12,30%),  menej ako 15% mali však aj v Trnavskom a Bratislavskom kraji. Najväčší záujem bol o župné voľby v Nitrianskom kraji (27,67%). V regionálnych zastupiteľstvách vznikali rôzne koalično-opozičné zoskupenia, ale všeobecne možno povedať, že víťazmi čo do počtu poslancov sa stali pravicové strany (SMK-MKP, SDKÚ, KDH), čo sa týka postov predsedov samosprávnych krajov, tak najviac získal SMER-SD a HZDS-ĽS, z ôsmich županov dvaja obhájili svoje posty.

K 1. januáru 2004 sa viacerými zákonmi uskutočnili rozsiahle zmeny usporiadania a organizácie miestnej štátnej správy. Dôvodom bol presun viac ako 400 kompetencií zo štátnej správy na obce a vyššie územné celky a zámer zvýšiť efektívnosť a kvalitu riadenia v štátnej správe. Zákonom č. 515/2003 Z.z. o krajských úradoch a obvodných úradoch sa integrovaná miestna štátna správa zrušila, úplne zanikli okresné úrady a ustanovili sa krajské úrady a obvodné úrady v rezortnej pôsobnosti ministerstva vnútra. Súčasne sa viacerými zákonmi zriadili v rezortnej pôsobnosti ostatných ministerstiev samostatné orgány špecializovanej miestnej štátnej správy so špecifickými názvami a špecifickými územnými obvodmi pôsobnosti.

Podľa klasifikačného systému štatistických územných jednotiek zavedených Eurostatom sa vyčlenili tri regionálne a dve lokálne úrovne. Celé územie SR je definované ako jednotka NUTS 1, regióny NUTS 2 sú tvorené dvoma až tromi jednotkami NUTS 3. Jednotkami NUTS 3 sú kraje. Lokálnymi úrovňami sú LAU 1, ktorú tvoria okresy a LAU 2, ktorú tvoria obce. (niekedy sa používa aj NUTS 4 a NUTS 5). Slovensko malo k 31. decembru 2004 2920 obcí, z toho bolo 137 miest.

Tab: Platná územná systemizácia SR

Zdroj: Eurostat a ŠÚ SR

• Súčasná situácia v regiónoch

Najnovšie štatistické zverejnenia potvrdzujú na Slovensku naďalej pretrvávajúci fenomén bohatého, resp. bohatšieho Západu a chudobného Východu. V rámci západného Slovenska sa často spomína aj „zlatý“ trojuholník Bratislava – Nitra – Trnava. To zodpovedá aj podobe aktuálneho celoeurópskeho rozvojového konceptu nazvaného  "Red Octopus" (Červená chobotnica).

Pre štruktúru osídlenia Slovenska je charakteristická vysoká miera rozdrobenosti (viac ako 2900), z ktorých malé (do 1000 obyvateľov) tvoria 67 % a žije v nich 16 % obyvateľstva. Celkovo vo vidieckych sídlach žije 44 % obyvateľov. Na druhej strane sú tu centrá osídlenia, ktoré plnia úlohu pólov rastu. Ide o väčšie stredné a veľké mestá (nad 50 tisíc obyv.), kde býva skoro 25% obyvateľov Slovenska. Tieto centrá podporujú väzby medzi jednotlivými regiónmi a zabezpečujú prenášanie rastových efektov medzi nimi.

Špecifikom SR je priaznivá poloha pre začlenenie sa do prirodzených cezhraničných aglomerácií. V juhozápadnej časti SR ide o oblasť Viedeň – Bratislava - Györ, na severe je to Sliezsko – Ostravsko – Žilina – Martin, na východe Košice – Prešov s nadväznosťou na východ Ukrajiny a severovýchod Maďarska.

Tab: Úroveň HDP v regiónoch SR v roku 2004

Zdroj: Eurostat, 2007

Najväčšími urbanizovanými oblasťami sú hlavné mesto SR (bratislavsko-trnavská aglomerácia), Košice (235 006, r. 2004) a Prešov (košicko-prešovská aglomerácia) na východe a Horné Považie. Významné mestá v sídelnej štruktúre predstavuje zvyšných 6 krajských miest (Banská Bystrica, Nitra, Trnava, Trenčín, Prešov a Žilina) a mestá Martin a Poprad.

• Národná rada Slovenskej republiky

V rámci národného parlamentu pracujú výbory ako iniciatívne a kontrolné orgány národnej rady. Ich hlavnou úlohou je podrobne prerokovať návrh zákona, ktorý im národná rada pridelila.

Výbory majú právo zákonodárnej iniciatívy (oprávnene predkladať návrhy zákonov), na svoje schôdze môžu pozývať členov vlády, vedúcich iných orgánov štátnej správy a generálneho prokurátora a vyžadovať od nich správy, vysvetlenia a potrebné podklady.

Členmi výborov môžu byť výlučne poslanci národnej rady. V priemere má jeden výbor 12 členov, pričom poslanci sú zaradení najviac do dvoch výborov. Zloženie výborov odráža zastúpenie strán v parlamente. Pre otázky regionálnej politiky a rozvoja sú najviac relevantné Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor NR SR pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

Výbor svoju činnosť zameriava najmä na rozšírenie a skvalitnenie činnosti územnej samosprávy (obce, vyššie územné celky), štátnej správy na všetkých úrovniach riadenia štátu i verejnoprávnych ustanovení a na regionálny rozvoj. V súčasnosti mu predsedá Tibor Cabaj  za klubu ĽS – HZDS. Vo výbore sedia viacerí bývalí a súčasní predstavitelia miestnej či regionálnej samosprávy, napríklad starostami a primátormi boli alebo sú Ivan Šaško (SNS), Alexander Slafkovský (SDKÚ – DS). Rudolf Bauer (KDH) bol županom Košického samosprávneho kraj v rokoch 2001 - 2005.

Výbor NR SR pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody

Do jeho pôsobnosti patrí poľnohospodárstvo, oblasť lesného a vodného hospodárstva, oblasť geodézie, kartografie a katastra, rozvoj vidieka, životného prostredia a ochrany prírody. Svoju legislatívnu činnosť zameriava predovšetkým na zosúlaďovanie nášho právneho poriadku s právom Európskej únie a tiež na legislatívne, inštitucionálne a administratívne dobudovanie kapacít na transfer finančných zdrojov z eurofondov. Podporuje trvalo udržateľný, ekonomicky a regionálne vyvážený rozvoj pôdohospodárstva, vrátane doriešenia vlastníckych vzťahov k pôde a rozvoja trhu s pôdou. Ďalej tiež úsilie o zvelaďovanie životného prostredia, ochranu zložiek životného prostredia a racionálne využívanie zdrojov, vrátane ochrany prírody a tvorby krajiny. Predsedom výboru je Ján Slabý, poslanec za SNS.

• Vláda: Rada vlády SR pre regionálnu politiku

Od začiatkov nového prístupového procesu samostatného Slovenska po roku 1993 sa na úrovni vlády vytvorila postupne pozícia podpredsedu vlády pre európsku integráciu a záležitostí EÚ.

V roku 1999 pod vedením vtedajšieho vicepremiéra Pála Csákyho bola ustanovená pre koordinačné funkcie ohľadne predvstupových fondov a regionálnej politiky a rozvoja ako samostatný poradný orgán vlády Radu vlády. Jej štatút sa posledne modifikoval 24. marca 2004 a odvtedy sa volá "Rada vlády Slovenskej republiky pre regionálnu politiku a dohľad nad štrukturálnymi operáciami".

Rada je koordinačný, poradný a iniciatívny orgán vlády SR  pre otázky týkajúce sa regionálnej politiky, predvstupovej pomoci z programu PHARE, ISPA a SAPARD, využívania štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu a Iniciatív Spoločenstva INTERREG III a EQUAL. Zabečuje dohľad nad programovaním, implementáciou, monitorovaním a hodnotením pomoci z fondov EÚ.  V prípade zistenia nedostatkov navrhuje ministerstvám a vláde SR prijatie príslušných opatrení.

Medzi jej hlavné úlohy patrí dohľad na činnosť všetkých zainteresovaných ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy a ďalších organizácií a inštitúcií v oblasti regionálnej politiky, predvstupovej pomoci a štrukturálnych operácií. Štrukturálnymi operáciami sa pre účely tohto štatútu rozumejú činnosti spojené s využívaním štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu a Iniciatívy Spoločenstva a v spolupráci s relevantnými orgánmi a inštitúciami sa podieľa na príprave obdobia 2007-2013 a na príprave politiky súdržnosti na uvedené obdobie.

Rade toho času predsedá Dušan Čaplovič, podpredseda vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny a minister výstavby a regionálneho rozvoja SR Marian Janušek je jej podpredseda. Členmi sú všetci ekonomickí ministri. Medzi prizývaných na zasadnutia patria okrem ďalších ministrov napr. aj predsedovia alebo zástupcovia samosprávnych krajov, ZMOS, SOPK a SPPK. 

• Úrad vlády SR  - Sekcia európskej politiky a vedomostnej spoločnosti / Odbor regionálnej politiky

Hlavné úlohy odboru vyplývajú z postavenia odboru ako koordinátora v oblasti politiky rozvoja regiónov a  prípravy, implementácie, monitorovaní a vyhodnocovaní štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu, INTERREG a ďalších vybraných iniciatív Spoločenstva. Odbor regionálnej politiky vykonáva úlohu sekretariátu Rady vlády SR pre regionálnu politiku a dohľad nad štrukturálnymi operáciami.

• Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja

Pôsobnosť ministerstva je pre verejné práce, regionálny rozvoj, stavebnú výrobu a stavebné výrobky, stavebný poriadok a územné plánovanie okrem ekologických aspektov, tvorbu a uskutočňovanie bytovej politiky a poskytovanie štátnej prémie k stavebnému sporeniu. Územné plánovanie z hľadiska ekologických aspektov patrí do kompetencie ministerstva životného prostredia.

Je to relatívne mladý rezort, verejné práce boli po januári 1993 súčasťou ministerstva dopravy, regionálny rozvoj riadil štátny úrad. Predchodcom MVRR bolo ministerstvo výstavby a verejných prác, ktoré vzniklo počas tretej vlády Vladimíra Mečiara (HZDS) v roku 1994 a jeho prvým ministrom sa stal Ján Mráz za Združenie Robotníkov Slovenska (ZRS).

V 90-tych rokoch sa transformovali viaceré štátne inštitúcie a útvary, ktoré sa venovali otázkam regionálneho rozvoja. Krátko po novembri 1989 zanikli ústredné plánovacie komisie (akési ministerstvo plánovania). Pre plánovanie miest fungoval URBION, ktorý sa neskôr rozpadol a časť z neho sa začlenila pod Slovenskú agentúru životného prostredia, veľká časť jeho bývalých zamestnancov prešla do súkromného sektora a založila projekčné a poradenské spoločnosti.

V roku 1995 pre regionálny rozvoj vznikol centrálny úrad, ktorý sa stal ústredným orgánom štátnej správy. Mal za úlohu programovanie stratégie rozvoja  spoločnosti, vedy, techniky, čomu zodpovedal aj jeho názov - Úrad pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky SR. Inštitúciu viedol do 11.novembra 1998 politológ prof. Rastislav Tóth a po výmene vlády až do prijatia malej novely kompetenčného zákona (293/1999 Z. z.) bol jeho vedením poverený geograf Dr. Milan Rajčák. V malej novele parlament odsúhlasil zrušenie tohto úradu a kompetencie pre stratégie rozvoja vedy a techniky prešli na ministerstvo školstva a v oblasti regionálneho rozvoja boli delimitované na ministerstvo výstavby. 1. decembra 1999 sa regionálny rozvoj ocitol aj v názve  kompetentného ministerstva - Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR.

Ministri výstavby a regionálneho rozvoja SR

• Ing. Ján Mráz (ZRS) - od 13. decembra 1994 do 30. októbra 1998 (ministerstvo výstavby a verejných prác)
• doc. Ing. István Harna, CSc. (SMK) - od 30. októbra 1998 do 15. októbra 2002
• Ing. László Gyurovszky (SMK) - od 16. októbra 2002 do 4. júla 2006
• Ing. Marian Janušek (SNS) - od 4. júla 2006

Úlohy MVRR

V regionálnom rozvoji ministerstvo koordinuje činnosť orgánov štátnej správy, obcí a samosprávnych krajov zúčastnených na príprave a uskutočňovaní národného plánu, operačných programov, sektorových operačných programov a iniciatív Spoločenstva. Tiež monitoruje a analyzuje hospodársku situáciu a sociálnu situáciu v jednotlivých regiónoch Slovenskej republiky, vypracúva v spolupráci s partnermi návrh národného plánu, predkladá ho vláde na schválenie, vyhodnocuje jeho plnenie a ročne o ňom predkladá vláde správu. MVRR riadi prípravu, plnenie, monitorovanie a vyhodnocovanie operačných programov, sektorových operačných programov a iniciatív spoločenstva v pôsobnosti ministerstva, zabezpečuje výber projektov v rámci uskutočňovania operačných programov, sektorových operačných programov a iniciatív spoločenstva v pôsobnosti ministerstva a v spolupráci s orgánmi štátnej správy, s obcami a samosprávnymi krajmi zabezpečuje ich nezávislé expertné posudzovanie. Je zodpovedné za podklady pre činnosť monitorovacích výborov a Národného monitorovacieho výboru, zabezpečuje spoluprácu s orgánmi Európskej únie v oblasti hospodárskej a sociálnej súdržnosti a cezhraničnej spolupráce, koordinuje využívanie finančných prostriedkov z fondov Európskej únie v oblasti hospodárskej a sociálnej súdržnosti a cezhraničnej spolupráce. Je zriaďovateľom Agentúry na podporu regionálneho rozvoja (pôvodné sa uvažovalo o samostatnej národnej agentúre), menuje monitorovacie výbory a Národný monitorovací výbor. Od subjektov štátnej správy, obcí a samosprávnych krajov zbiera informácie potrebné na uskutočnenie pôsobnosti.

Organizačne sa člení na sekcie a špecializované organizačné útvary. Sekcie sa členia na odbory a odbor sa môže členiť na oddelenia. Pre otázky regionálneho rozvoja a eurofondov sú kompetentné Sekcia stratégie riadenia regiónov a Agentúra na regionálneho rozvoja.

• Inštitucionálna sieť v regiónoch

Samosprávne kraje

• Odbory regionálneho rozvoja pri úradoch samosprávnych krajov

V oblasti regionálneho rozvoja samosprávny kraj koordinuje aktivity na území kraja, spolupracujú s príslušnými ministerskými rezortmi (najmä MVRR, MP SR), s obcami a ďalšími subjektami. Pripravujú kraj na čerpanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ, riadia prípravu projektov zameraných na modernizáciu, rekonštrukciu zariadení a zvýšenie kvality poskytovaných služieb v rámci školskej, zdravotnej, sociálnej a kultúrnej infraštruktúry v kraji. Základným dokumentom regionálneho rozvoja v krajoch sú ich programy hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Často sú tieto odbory integrované aj s cestovným ruchom a územným plánovaním.

• Komisie zastupiteľstva samosprávneho kraja
  

Väčšina VÚC má ustanovenú pri svojom zastupiteľstve samostatnú komisiu, ktorá sa venuje otázkam regionálneho rozvoja na úrovni kraja. Vo viacerých krajoch majú ešte samostatne pôsobiacu komisiu pre cestovný ruch a cezhraničnú spoluprácu, ako aj územného plánovania a životného prostredia.Komisia má volených členov z radov poslancov a odborníkov z regiónu, ktorých navrhujú politické strany. V komisiách sa prerokovávajú dokumenty, ktoré nadobúdajú VZN

Mestské a obecné úrady – oddelenia a odbory s agendou regionálneho a miestneho rozvoja

Regionálne rozvojové agentúry (RRA)

Prvé RRA začali vznikať na Slovensku začiatkom 90. rokov ako združenia právnických osôb (za ich vznikom stála miestna samospráva, štátna správa a súkromný sektor) zamerané na poradenskú a projektovú činnosť v regiónoch. Sú to regionálne inštitúcie, ktorých cieľom je aktivizácia hospodárskeho a sociálneho rozvoja v miestach ich pôsobenia.V súčasnosti vytvárajú formálnu i neformálnu sieť, ktorú možno považovať za podpornú štruktúru pre rozvoj regiónov Slovenska. Majú rôznu právnu štruktúru – jednak sú to združenia právnických osôb, neziskové organizácie ale aj súkromné organizácie. Podobnú činnosť ako RRA vykonávajú aj rôzne občianske združenia, hlavne v poradenskej a projektovej oblasti.

• Integrovaná sieť regionálnych rozvojových agentúr (IS RRA): združuje 34 agentúr podporovaných z prostriedkov  pracuje viac ako 100 zamestnancov interne a  vyše 180 externe
• Agentúry regionálneho rozvoja VÚC: sú to prevažne projektovo orientované inštitúcie zriadené jednotlivými samosprávnymi krajmi. Niektoré vyššie územné celky ich zriadili aj tematicky orientované.
• Regionálne združenia, agentúry alebo podobné štruktúry zriadené mestami a obcami
• Euroregionálne združenia: združenia právnických osôb špecializované na rozvoj cezhraničnej spolupráce v slovenskom prihraničí
• Súkromné agentúry a konzultačné spoločnosti zamerané na prípravu, spracovanie a implementáciu projektov regionálneho rozvoja

Pozície

Vláda SR sa v programovom vyhlásení chce v rámci regionálnej politiky zastaviť pokračujúci trend regionálnych disparít kombináciou centrálnych rozvojových impulzov a jednotlivých politík samosprávnych krajov, prehlbovať kompetencie samosprávnych krajov, ktoré by mali získať viac zodpovedností a zároveň aj patričné finančné zdroje pre výkon rozvojových politík na svojom území. Rovnako chce spracovať ucelenú víziu regionálneho rozvoja Slovenska na obdobie nasledujúcich dvadsať rokov a na ňu naviazať ciele „Národného strategického referenčného rámca (NSRR)“ a novelizovať zákon na podporu regionálneho rozvoja, kde sa upraví pôsobnosť orgánov štátnej správy, samosprávnych krajov a obcí, čím sa budú rešpektovať princípy kohézie a subsidiarity posilnením vplyvu regionálnych samospráv na umiestňovanie zdrojov EÚ. 

Marián Janušek, minister výstavby a regionálneho rozvoja potvrdil, že „vláda chce podporovať také programy, ktoré budú kľúčové pre rast výkonnosti ekonomiky, pokles nezamestnanosti, sociálnu a rodinnú stabilitu a odstraňovanie regionálnych rozdielov.“

7. marca 2007 sa na zasadnutí Združenia SK 8 predsedovia samosprávnych krajov vyjadrili, že očakávajú ďalšie pokračovanie odbornej diskusie smerujúcej k dôslednému naplneniu programového vyhlásenia vlády: pokračovanie decentralizácie, odstraňovanie duálneho riadenia, zefektívnenie činností krajských orgánov vo vzťahu k občanovi a znižovanie vynakladania verejných prostriedkov.

„Sme totiž presvedčení, že súčasná štruktúra všeobecnej a špecializovanej krajskej štátnej správy je vážnou prekážkou dynamického sociálno-ekonomického rozvoja krajov a odstraňovania regionálnych rozdielov.“
Znepokojujúci a pre nás nepochopiteľný je proces negociácie Národného strategického referenčného rámca pre obdobie rokov 2007 – 2013.  Upozorňujeme na nutnosť zdynamizovať proces zriadenia SORO na úrovni NUTS 3 pre implementáciu ROP na roky 2007 – 2013, vynegociovať objemy regionálnych alokácií a vyčleniť prostriedky z technickej pomoci ROP, ktoré budú slúžiť na inštitucionalizáciu a prevádzku implementačnej jednotky." Župania chcú, aby princíp partnerstva dohodnutý s predsedom vlády bol akceptovaný aj členmi vlády SR, zvlášť MVaRR ako centrálnej koordinačnej jednotky v procese realizácie Národného strategického realizačného rámca.

Monika Flašíková-Beňová, poslankyňa EP za SMER-SD 1. marca 2007 v diskusnej relácii súkromnje trelvízie JOJ uviedla, že Janušek zlyhal pokiaľ ide o čerpanie peňazí zo štrukturálnych fondov Európskej únie. "Kladie všetky možné zábrany na to, aby tie peniaze do regiónov došli", povedala Beňová.

Marián Janušek si myslí, že vyjadrenia o blokovaní financií, ktoré majú prúdiť z Európskej únie prostredníctvom štrukturálnych fondov do slovenských regiónov, sú holým nezmyslom. Poslankyňa Flašíková-Beňová ako neomylný expert na štrukturálne fondy ešte ani raz nenavštívila ministerstvo, aby mala reálny obraz o skutočnom rozpracovaní úloh v prospech zaostalých regiónov Slovenska, zdôraznil Janušek. 

Robert Fico, predseda vlády 15. marca 2007 na brífingu s županmi uviedol: „Existuje dohoda medzi mnou a predsedami vyšších územných celkov v tom, že spoločne uznávame, že vyššie územné celky musia zohrávať podstatne aktívnejšiu úlohu v tomto procese, ako si predstavuje ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja, ktoré je vedené nominantom Slovenskej národnej strany. Ja dúfam, že sa v tomto duchu dohodneme, pretože ide o jedinečné peniaze, ktoré prichádzajú na územie Slovenskej republiky a pokiaľ nebudú do tohto procesu vyššie územné celky aktívnejšie zapojené, mohli by sme vytvoriť určité riziká, pokiaľ ide o mieru čerpania rozvojových prostriedkov, ktoré sú alokované do tohto fondu.“

Vladimír Bajan za županov vyjadril spokojnosť, že premiér ctí princíp partnerstva i fakt, že ho treba naozaj dôsledne rešpektovať  a dodáva: „Sme presvedčení, že spôsob, ktorý momentálne presadzuje ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja môže uškodiť záujmom Slovenska a nemôže byť na prospech len jednej koaličnej strany. Budeme o tom ešte ďalej hovoriť, verím, že príslušný rezort, ktorý je centrálnym koordinačným orgánom si uvedomí, že momentálne nereprezentuje len politickú stranu SNS, ale jednoducho reprezentuje záujmy Slovenska pri negociácii s Európskou komisiou, o to je ten problém vážnejší.”

SNS v svojom volebnom programe 2006 uvádza, že „zabezpečí objektívnu a vyváženú koordináciu regionálneho rozvoja medzi hlavnými zložkami riadenia od garančného MVRR cez VÚC až po obec a občana, ktorý je hlavnou zložkou verejného záujmu. Cieľom SNS v oblasti dostupnosti regiónov je rozvoj a modernizácia infraštruktúry.”

SMER – SD v svojom programovom vyhlásení vníma obrovské regionálne rozdiely na pomerne malom území Slovenskej republiky ako prirodzený výsledok pravicovej politiky založenej len na pravidlách čistého trhu. Zanedbanie dopravnej infraštruktúry, znížená mobilita pracovnej sily, neexistencia akejkoľvek stratégie rozvoja Slovenska a absencia medziregionálnej solidarity doviedli niektoré časti Slovenskej republiky k zaostalosti, chudobe, odchodu ľudí za prácou do iných oblastí Slovenska a zahraničia a k starnutiu miestneho obyvateľstva v zlých životných podmienkach. Ako osobitne problematické kraje Banskobystrický, Košický a Prešovský.

ĽS – HZDS v svojom programovom dokumente zdôrazňuje vytváranie „programov, ktoré budú napomáhať štruktúrnej adaptácii regiónov.“ Ako strana chcú sa zasadiť o odstránenie výhradnej orientácie podpornej politiky zo zdrojov EÚ na odvetvové priority a zabezpečiť vzájomnú previazanosť inovačných procesov s rozvojom vysokých škôl, výskumom, rozvojom ľudských zdrojov v konkrétnych centrách regionálneho rozvoja, obmedzí subjektivizmus v schvaľovaní a prideľovaní projektov.

KDH v regionálnom rozvoji po voľbách chcelo podporovať lepšie využitie potenciálu a zvyšovania inovačnej kapacity regiónov, rozvoj infraštruktúry. V oblasti územnej samosprávy podporuje zmenu súčasného usporiadania 8 vyšších územných celkov na model 12 žúp a v rámci reformy verejnej správy podporuje proces municipalizácie so zachovaním špecifického postavenia obcí.

SMK okrem infraštruktúry chcelo vyčleniť samostatné zdroje na podporu mikroregionálnych a lokálnych projektov, v rámci ktorých sa naskytne možnosť financovať investície v oblastiach miestnych komunikácií, verejných priestranstiev a rozvoja infraštruktúry cestovného ruchu. Program zahŕňal
obsahuje aj revitalizáciu mestských častí. SMK chcelo zvýšiť a zefektívniť podporu rozvojových agentúr, euroregionálnych združení a mikroregionálnych iniciatív v tých regiónoch, kde je zjavné zaostávanie v hospodárskej a sociálnej úrovni. Podľa SMK je nevyhnutné „rozvíjať vidiecku ekonomiku využívajúc miestne danosti a zdroje."