• 1985 - zahájenie projektu. Prvým európskym mestom kultúry sa stali Atény (Grécko)
• 1999 - počas nemeckého predsedníctva sa Európske mesto kultúry premenovalo na Európske hlavné mesto kultúry
• 2007 - podanie projektu Košice Interface
• 2008 - Košice boli vybrané medzinárodnou porotou za Európske hlavné mesto kultúry na rok 2013
• 2013 - začiatok EHMK Košice

Európskym hlavným mestom kultúry sa na obdobie jedného roka stáva mesto, ktoré dopredu určí EÚ. V ňom sa potom v priebehu trvania konajú rôzne kultúrne slávnosti a udalosti podčiarkujúce európsky rozmer. Pre vybrané mesto ide o dobrú príležitosť prilákať investorov a návštevníkov. Vytvára sa tým zároveň pôda pre zvýšenie zamestnanosti a ekonomického rozvoja v regióne.

Vďaka vysokej publicite a prestíži sa zároveň mesto dostáva do centra medzinárodnej pozornosti.

Začiatky

Po prvý raz prišli s myšlienkou zavedenia Európskeho mesta kultúry bývalá grécka herečka a vtedajšia ministerka kultúry Melina Mercouri. Nepozdávalo sa jej, že kultúre sa v tom čase venovala oveľa menšia pozornosť ako ekonomickým, či politickým témam. Spolu so svojim francúzskym kolegom Jackom Langom preto prišla s nápadom zdôrazniť pomocou projektu Európskeho mesta kultúry (EMK) bohatosť a rozdielnosť jednotlivých európskych miest, no zároveň zdôrazniť ich spoločnú históriu a hodnoty. Prvým EMK sa v roku 1985 stali Atény. Nasledovali Florencia, Amsterdam, Berlín, či Paríž.

Počas nemeckého predsedníctva sa ale označenie EMK zmenilo na Európske hlavné mesto kultúry (EHMK) a tento názov nesie doteraz.

V súčasnosti už bolo za EHMK označených viac ako 40 európskych miest. Prvými východoeurópskymi mestami, ktorým sa ušiel tento titul, boli pritom poľský Krakov a Praha (Česká republika).

V súčasnosti sú hlavnými mestami kultúry pre rok 2011 estónske mestá Tallinn a fínske Turku. Slovensko bude mať svojho prvého zástupcu v roku 2013, kedy sa Európskym hlavným mestom kultúry stanú Košice, spolu s francúzskou Marseille.

Výberový proces

Od roku 2011 sa za EHMK vyberajú vždy dve mestá z dvoch rôznych členských štátov Európskej únie. Výberový proces pritom začína približne šesť rokov vopred, hoci už predtým sú známe krajiny, z ktorým bude toto mesto pochádzať. Neskôr panel nezávislých expertov zodpovedných za zhodnotenie podaných návrhov rozhodne o víťazoch. Následne sa začínajú prípravy.

Posledná najvýznamnejšia a najväčšia zmena konceptu súťaže Európske hlavné mesto kultúry sa uskutočnila s novou finančnou perspektívou EÚ (2007-2013). Program vtedy dostal nový legislatívny základ, ktorý okrem iného zmenil aj výberový proces. Rozhodlo sa tiež, že od roku 2009 bude každý rok nominovať svoje mesto jedna krajina zo súboru takzvaných starých členských krajín, teda EÚ-15, a jedna krajina spomedzi nových členských.

Rozhodnutie o tom, že slovenská metropola východu sa stala EHMK na rok 2013 padlo v septembri 2008. V Bratislave o tom vtedy na pôde ministerstva kultúry rozhodla trinásťčlenná medzinárodná porota na čele s Bobom Scottom. Celý výberový proces sa pritom začal vypísaním prvého tendra v januári 2007- teda presne šesť rokov pred začatím.

Víťazný projekt „Košice Interface“ členka projektového tímu Zuzana Lehotská opísala slovami, že ide o snahu transformácie mesta pomocou kultúry za cieľom vytvoriť priaznivé prostredie pre kultúru a kreativitu, cituje portál aktuálne.sk. Jej kolega Marek Kolárčik dodal, že: „Tento projekt je veľmi dobrou príležitosťou vybudovať kultúrne inštitúcie, zapojiť mladých umelcov a zachovať nárast kultúrneho života v meste. Mnoho mladých ľudí, absolventov našich škôl v Košiciach a na Slovensku tu ostalo vďaka tomuto projektu, v ktorom našli uplatnenie svojich schopností.“

Mesto si od udelenia titulu EHMK zároveň sľubuje investície vo výške minimálne 80 miliónov eur, z ktorých viac ako polovicu by mali tvoriť štrukturálne fondy.

Začiatok príprav

Podľa víťazného projektu Košice Interface 2013 schváleného medzinárodnou komisiou založilo mesto Košice neziskovú organizáciu za účelom prípravy, realizácie, monitoringu a hodnotenia projektu. Obvodný úrad Košice zaregistroval neziskovú organizáciu v decembri 2008 pod názvom Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013, n.o. (skrátený názov Košice 2013, n.o.). Jej účel bol vymedzený na tieto ciele:

• tvorba, rozvoj, ochrana, obnova a prezentácia duchovných a kultúrnych hodnôt,
• vzdelávanie, výchova a rozvoj telesnej kultúry,
• výskum, vývoj, vedecko-technické služby a informačné služby,
• tvorba a ochrana životného prostredia a ochrana zdravia obyvateľstva,
• služby na podporu regionálneho rozvoja a zamestnanosti.

Jej riaditeľom sa stal Ján Sudzina a umeleckou riaditeľkou sa stala divadelná kritička a prekladateľka a riaditeľka národnej kancelárie európskeho grantového programu Kultúra (2007-2013) - Kultúrny kontaktný bod Zora Jaurová.

Tá krátko po vyhlásení výsledkov v rozhovore pre EurActiv uviedla: „Košice sú do veľkej miery industriálnym mestom a ľudia sa do nich po niekoľko desaťročí sťahovali práve kvôli ťažkému priemyslu a takto vytvoreným pracovným miestam. Podobne ako mnohé postsocialistické mestá, aj ono je poznačené vnútorným členením na nejaké centrum a sídliská, ktoré slúžili doslova len na to, aby tam ľudia prespávali.“

Podľa nej je preto hlavnou víziou  „komplexná premena industriálneho mesta na mesto, ktoré sofistikovaným spôsobom zapája kultúru a kreatívny priemysel do života svojich občanov.Jednou z hlavných programových línií je napríklad decentralizácia kultúry v geografickom zmysle slova. Ako som spomenula, vo väčšine slovenským miest, a nielen slovenských, ak nejaká kultúra existuje, sústredí sa spravidla v centre mesta. Jadro je oblasťou, kam ľudia idú, ak si niečo pozrieť alebo sa kultúrne vyžiť. V okrajových častiach prakticky nič takéto neexistuje.“

Projekt si preto kladie za cieľ práve decentralizovanie kultúry a zapojenie aj marginalizovaných oblastí, vrátane košického sídliska Luník IX.

V Správnej rade Košice 2013, n.o. okrem iného sedia súčasný primátor mesta Richard Raši, architekt Juraj Koban, filmová a divadelná herečka Ľubica Blaškovičová, predseda predstavenstva VSE Norbert Schürmann, Monika Mihoková z T-Systems Slovakia, generálna riaditeľka sekcie umenia a štátneho jazyka na ministerstve kultúry Janka Motyčková, či bývalý riaditeľ German Marshall Fund na Slovensku a občiansky aktivista Pavol Demeš.

Trenice?

V máji tohto roku Správna rada organizácie ale rozhodla o odvolaní riaditeľky celého programu a  umeleckej šéfky Zory Jaurovej. Za nového riaditeľa bol zároveň zvolený Ján Sudzina. Funkcia riaditeľa a umeleckého riaditeľa sa tak oddelili. Podľa medializovaných informácií Jaurovej mnohí vyčítali to, že do projektu nezapájala všetky subjekty v meste a program bol príliš alternatívny.

Nový šéf projektu Sudzina neskôr pre denník Sme uviedol: „Z pozície riaditeľa s pôsobnosťou priamo v Košiciach budem mať možnosť viac komunikovať s kultúrnymi operátormi v meste a to pomôže ďalšiemu posunu. Pozerám sa na kultúru zo širšieho pohľadu, mám dobré kontakty a vzťahy aj s alternatívnou, aj s klasickou kultúrnou obcou. Najdôležitejšia vec je vyváženie, bola by škoda, ak by bola v roku 2013 prezentovaná len nejaká špecifická časť kultúry.“

Napätie medzi mestským zastupiteľstvom a organizáciou v Košiciach vyvolalo aj kontroverzné vystúpenie skupiny Pi*a z hoven v septembri 2010, pričom už vtedy niektorí vyzvali k odvolaniu Jaurovej. Tá to však napokon ustála. V rozhovore pre Sme vtedy uviedla: „Na celej kauze je absurdné, že vôbec nie je o umení. Je o politike a v podstate o veľmi malichernej politike. Blížia sa komunálne voľby. Debata o českej kapele P**a z hoven na zastupiteľstve vznikla po prezentácii polročnej činnosti neziskovej organizácie Košice 2013. Neboli nijaké otázky ani pripomienky, až kým jeden z poslancov účelovo nevytiahol úplne zanedbateľnú záležitosť. Ale na druhej strane to môže mať aj pozitívny efekt.“

Podľa Jaurovej je problémom aj to, že Košice 2013 niektorí chápu ako agentúru na organizáciu podujatí, pritom „cieľom projektu nie je organizovať kultúrne akcie a zabávať Košičanov, ale vytvárať podmienky na to, aby to mohli robiť tí, ktorí to vedia robiť dobre. Primárne projekt dopĺňa existujúcu kultúrnu infraštruktúru. Tunajšia vysoká škola generuje množstvo umelcov, ktorí často odchádzajú do Bratislavy alebo inde. V Košiciach sa nemajú kde realizovať.“

Po Jaurovej odvolaní nastúpil na post umeleckého riaditeľa akordeonista Peter Katina, ktorý ale vo funkcii vydržal len šesť týždňov. Následne na jeho miesto na konci septembra 2011 nastúpil kurátor Vladimír Beskid. Ten po svojom vymenovaní povedal: „Treba upokojiť situáciu a naštartovať tímovú prácu. Nejde tu o osobu umeleckého riaditeľa, ale o tím, ktorý to potiahne,“ cituje denník Korzár.

Zapojenie korporátnych partnerov

V júni 2010 podpísali v Kulturparku vtedajší primátor Košíc František Knapík a Prešova Pavol Hagyaru spolu s predsedom Košického samosprávneho kraja Zdenkom Trebuľom a vrcholnými predstavitelia firiem U.S.Steel Košice, VSE, T-Systems a NESS KDC Deklaráciu spoločnej vôle založiť záujmové združenie právnických osôb Koalícia 2013 plus. Ako uvádza stránka, „Cieľom združenia je podporiť efektívnu realizáciu projektu Košice - EHMK 2013 a hľadať záruky trvalého pôsobenia i zmysluplného využívania jeho prínosov aj po roku 2013.“ Ďalších členov združenia Koalícia 2013+ si môžete pozrieť tu.

Projekty

Kasárne/Kulturpark sú jedným z kľúčových projektov projektu Košice Interface. Cieľom je premena pôvodných vojenských kasární na kreatívnu štvrť. Kasárne sú komplexom budov z ešte 19.storočia a so silným industriálnym nádychom. Nachádzajú sa pritom len 5 minút od centra a v prostredí historického parku. Po čiastočne rekonštrukcii bol Kulturpark znovu otvorený verejnosti v roku 2009. Priestory majú byť využívané na rôzne kultúrne podujatia, vrátane výstav, divadelných predstavení, programov pre deti či koncertov. V médiách sa však objavili obavy, že opravy sa do začiatku roka 2013 nestihnú. Kulturpark má byť dokončený najskôr v lete toho roku.

SPOTS- komunitný projekt vznikol z nápadu premeniť budovy zastavanej a nevyužívanej infrašktruktúry, akými sú napríklad objekty výmenníkových staníc, na komunitné centra. Miestni ľudia by tak mali možnosť dostať sa do užšieho kontaktu s kultúrou. Tento rok v októbri bol v Košiciach otvorený už druhý výmenník. Celkovo sa má otvoriť sedem.

Košice A.I.R (Košice artist in residence) je medzinárodným umeleckým pobytovým programom, ktorý sa zameriava na umelcov z krajín V4 i celého sveta. Tí by mali v Košiciach pracovať, tvoriť, spolupracovať s miestnymi umelcami a zapájať verejnosť. Základom je vysielanie umelcov z Košíc do zahraničia.Do projektu sú zapojení medzinárodní partneri z V4, ale aj z Nemecka, Francúzska, Slovinska, Moldavska, či z Ukrajiny.

Košická Biela noc sa uskutočnila tento rok 6.októbra. Košice sa do projektu po prvý raz zapojili v roku 2010 vďaka tomu, že získali titul EHMK. Nápad prišiel z paríza. Cieľom je sprístupniť súčasné umenie v netradičných a v nezvyčajnom čase. Ako uvádza stránka n.o. Košice, Noc svetla a zvuku je stálou zárukou výnimočného zážitku a dobrodružstva pre veľkých a malých. Na vytýčenej trase ulíc, budov, kostolov a parkov v centre mesta sa návštevníci stretnú s jedinečnými interaktívnymi inštaláciami mladých a kreatívnych umelcov.

MS v ľadovom hokeji 2011 boli pre mesto kľúčovým medzinárodným podujatím pred rokom 2013. Cieľom počas komania majstrovstiev bola najmä prezentácia kultúry mesta a príprava kultúrneho diania.

Kunsthalle/ Plaváreň Pôvodný amfiteáter v meste predstavoval kedysi jeden z oporných bodov kultúry v meste. Konali sa tam rôzne kultúrne akcie, vrátane festivalov, či premietania filmov. Budova však vekom schátrala. Najnovšie sa však v rámci EHMK rozhodlo o jeho zastrešení a rekonštrukcii.

Plaváreň patrí v v meste medzi architektonistické skvosty. Vybudovaná bola na prelome 50. a 60. rokov, no napokon došlo k jej poškodeniu. Po rekonštrukcii sa z nej má stať výstavný priestor.

Postoje

Europoslankyňa Monika Smolková uviedla: „Ako Košičanka som samozrejme prijala oznámenie, že Košice budú Európskym hlavným mestom kultúry veľmi pozitívne. Celá príprava na túto udalosť prináša Košičanom a návštevníkom mesta veľa krásnych zážitkov pri jednotlivých podujatiach. Masívna účasť na akciách Koncert Dve v jednom, Leto v parku, Veľka poulicna šou pri príležitosti otvorenia MS v hokeji, či Biele noci svedčia o tom, že obyvatelia majú záujem o kultúrne podujatia.“

Dodala: „Oceňujem veľmi aktívne zapojenie aj Košického samosprávneho kraja. Program Terra incognita - vínna cesta, železná cesta a gotická cesta dávajú obyvateľom celého regiónu priestor spoznávať to, s čím sa denne stretávajú, ale kultúrne dedičstvo našich predkov málo poznajú a propagujú pre návštevníkov.“

Primátor Košíc Richard Raši: „Projekt Európske hlavné mesto kultúry je pre mesto Košice obrovskou výzvou. Titul je prestížny a po  naplnení jeho cieľa budeme môcť byť na Košice hrdí ešte viac ako doteraz. Projekt nám umožňuje vzpružiť kultúrny život Košíc, otvoriť nové obzory sprístupnením komerčných, ale aj alternatívnych druhov kultúry a je jedinečnou šancou dokázať, že východ Slovenska je liaheň talentov.“ Dodal však, že okrem oživenia centra mesta sa zameriava „aj na jeho sídliská a okrajové časti. Už dnes vďaka nemu fungujú dve komunitné centrá kultúry na sídliskách -  bývalé výmenníky, ktorých cieľom je sprítupniť umenie a kultúru obyvateľom sídlisk v Košiciach.“

Bývalá šéfka EHMK a hlavná konzultantka víťazného projektu Zora Jaurová uviedla: „Mnohí ľudia si stále myslia, že podstatou projektu je urobiť nejaký kultúrny program v danom meste na daný rok. V skutočnosti však ide o viac, ako len o to. Kultúrny program v danom roku je len špička ľadovca, ktorá by mala ukázať, že sa niečo deje. V skutočnosti však ide o dlhodobej transformácie mesta prostredníctvom kultúry. Takýto model sa osvedčil aj v minulosti. Kultúra slúži ako transformačný faktor, ktorý si vyžaduje rozvoj v mnohých oblastiach; buduje sa nová kultúrna infraštruktúra, veľakrát aj dopravná infraštruktúra, vytvárajú sa nové pracovné miesta, a vôbec, mení sa postoj verejnosti, ktorá je pozvaná podieľať sa na tvorbe kultúry.“

Slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič povedal: „Projekt bol znamenitý, je to výborná šanca pre mesto, pre kraj a samozrejme na to, aby sa ponúknutá príležitosť aj využila a realizovala, treba hľadať čo najširšiu podporu. A preto je veľmi dobré, že sa vytvorilo združenie Koalícia 2013 +, je veľmi dobré, že taký silný partner, akým je U. S. Steel Košice, do nej vstúpil. Myslím si totiž, že to môže prispieť k tomu, aby sa Košice dostali ešte viac na mapu Európy, aby boli turisticky ešte viac lákavejšie, aby sa skvalitnili životné podmienky nielen pre kultúrny, ale aj každodenný život jeho obyvateľov. Myslím si, že to prinesie obojstranne pozitívne výsledky. A to tak pre občanov, ako aj pre tých, ktorí sú v koalícii zastúpení a budú v nej pôsobiť."

Bývalý riaditeľ Generálneho riaditeľstva EK pre vzdelávanie a kultúru Vladimír Šucha uviedol: „Projektom je možné zmeniť fádne a konzervatívne prostredie na aktívne, vibrujúce, ktoré sa stane dlhodobým lákadlom pre tvorivých ľudí. Tí sú zas nositeľmi zmeny, pokroku a rozvoja, aj ekonomického. Preto ak je projekt EHMK dobre postavený a dobre zrealizovaný, má dlhodobý dopad na mesto a jeho priľahlý región, jeho imidž, ale aj ekonomický rast. Je to dlhodobý vplyv na rozvoj mesta a jeho priľahlého regiónu prostredníctvom kultúrneho projektu s výraznou európskou pridanou hodnotou.“

Výkonná riaditeľka Rómskeho mediálneho centra Kristína Magdolenová v rozhovore pre EurActiv uviedla: „Projekty EHMK sú postavené na tom, že dajú priestor na prezentáciu aj lokálnej kultúre, ktorá má tak šancu začleniť sa do kontextu európskej kultúry. Z tohto uhla pohľadu sa mi javilo ako potrebné, aj preto, že Rómovia a rómska kultúra je vnímaná na Slovensku tak ako je vnímaná, aby v projekte EHMK Košice 2013 dostali šancu umelci, ktorí majú európsky rozmer, ale ktorí sú na Slovensku málo známi.“