Pozadie

Zdravá populácia je v dnešnej Európe predpokladom trvalo udržateľného rastu, a preto je zdravotníctvo v pozornosti Európskej únie. Na Slovensku prebieha  od roku 1998 reforma zdravotníctva, zdravotnú infraštruktúru a zdravotníctvo ako také radia pravidelne medzi svoje priority exekutívy SR.

Slovenská republika plánuje hlavné priority postaviť na:

• reštrukturalizácii systému zdravotnej starostlivosti
• informatizácii zdravotníctva
• rozvoji ľudských zdrojov v zdravotníctve
• podpore a ochrana zdravia

Otázky

• Programové obdobie 2004 – 2006

Budovanie a rozvoj zdravotníckej infraštruktúry spadal pod Operačný program Základná infraštruktúra, v rámci priority č. 3 "Lokálna infraštruktúra" a opatrenia „Budovanie a rozvoj občianskej infraštruktúry v regiónoch".

V tomto balíku sa nachádzali aktivity, ako bola rekonštrukcia a prístavba, či nadstavba zdravotníckych zariadení vrátane výmeny striech, rekonštrukcia alebo výmena ústredného kúrenia (zmena palivovej základne na plyn tam, kde je to vhodné) a modernizácia doplnkových služieb v rámci zdravotníckeho komplexu (napr. vzduchotechnika). Oprávnení žiadatelia pre prostriedky zo štrukturálnych fondov boli zdravotnícke inštitúcie a ich zriaďovatelia - obce, mestá, VÚC a ministerstvo peniaze z eurofondov. Na roky 2004 - 2006 mali k dispozícii takmer 26 miliónov eur (necelú miliardu korún). 

Niekoľko menších projektov zameraných na informatizáciu zdravotníctva (jednak individuálnych projektov i národných) bolo realizovaných v rámci opatrenia OP Základná infraštruktúra 3.2. „Budovanie a rozvoj informačnej spoločnosti pre verejný sektor“. Tu boli pripravené dva národné projekty, kde je žiadateľom MZ SR: Informačný systém pre Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Informačný systém pre záchrannú zdravotnú službu a informačné systémy pre 11 nemocníc.

Z ostatných operačných programov poskytol priestor pre získanie finančných prostriedkov pre sektor zdravotníctva aj Operačný program Ľudské zdroje napr. na vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov a Operačný program Priemysel a služby financoval projekty zamerané na podporu kúpeľníctva prostredníctvom investícií do cestovného ruchu.

Dopyt po prostriedkoch bol enormný

Financovanie zdravotníctva zo štrukturálnych fondov v rokoch 2004 - 2006 bolo zamerané na niekoľko typov aktivít pre žiadateľov hlavne z verejného sektora. Primárne boli podporované v rámci podopatrenia "3.1.2 Budovanie a rozvoj zdravotníckej infraštruktúry" z Operačného programu Základná infraštruktúra. Projekty mohli byť a boli zamerané na investície do infraštruktúry zdravotníckych zariadení, t.j. najmä na celkovú rekonštrukciu budov, zateplenie fasád, výmenu okien, atď. pričom cieľom bolo najmä znížiť náklady na prevádzku budov a takto ušetrené prostriedky investovať do ďalšieho rozvoja príslušného zdravotníckeho zariadenia s ambíciou zefektívniť a skvalitniť poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

Počet uspokojených žiadateľov bol v porovnaní s ich celkovým počtom relatívne nízky. Podarilo sa zrekonštruovať niekoľko nemocníc regionálneho a národného významu, čo však zďaleka nepostačuje na uspokojenie potrieb zdravotníctva. Výzva na predkladanie projektov pre podopatrenie 3.1.2 bola zverejnená 19. januára 2004 a počas programového obdobia prebiehali 4 kolá náborov projektov. Posledné kolo sa uzavrelo v decembri 2005. Uchádzať o projekt sa smeli len subjekty spadajúce územne pod Cieľ 1, teda zo všetkých krajov okrem Bratislavského.

MVRR zaevidovalo 126 návrhov projektov v celkovej sume presahujúcej 5,4 mld. Sk. 28 žiadostí bolo schválených v sume presahujúcej alokáciu samotného podopatrenia o 1 % (takmer 985 miliónov SK). K 20. októbru 2006 bolo uzatvorených 13 zmlúv o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Do projektového zásobníka (schválené projekty, pre ktoré už neboli k dispozícii finančné prostriedky v rámci výzvy) sa dostalo ďalších 35 projektov v sume takmer 2 mld. Sk. Najviac ich je z Prešovského a Nitrianskeho kraja. Zamietnutých bola presne polovica podaných žiadostí (63), hlavne pre formálne nedostatky a neoprávnenosť žiadateľa, či organizácie v jeho pôsobnosti. Ako problém sa prejavili aj nedoplatky na daniach, poistnom a odvodoch pri konkrétnych žiadateľoch.

Situácia v regiónoch

V regiónoch sú známe viaceré projekty:

• v Rimavskej Sobote prebieha komplexná rekonštrukcia interného pavilónu Nemocnice s poliklinikou, ktorá má viesť k zvýšenie kvality služieb.
• Nemocnica s poliklinikou v Michalovciach prostredníctvom europrojektu chce zefektívniť tepelné hospodárstvo a buduje novú kotolňu.
• V Liptovskom Mikuláši sa rekonštruuje a modernizuje pôvodný chirurgický pavilón, z ktorého bude psychiatrické oddelenie.
• V Žilinskom kraji sú ešte europrojekty pre zdravotníctvo na Orave v Tvrdošíne, kde sa buduje centrum pre poskytovanie komplexnej zdravotnej starostlivosti zodpovedajúcej štandardom EÚ a v Štaivničke v okrese Ružomberok sa na Liečebni pre dlhodobo chorých menia okná a rekonštruujú strechy.
• Nový projekt na zlepšenie podmienok poskytovania zdravotníckej starostlivosti sa spustil v Prešove a Národné rehabilitačné centrum Kováčová získa vďaka eurofondom nové okná a zateplenie obvodového plášťa budovy.

Problematické boli projekty fakultných nemocníc, ktoré sa mali transformovať na akciové spoločnosti.

Informácií nie je dosť

30. októbra 2006 sa uskutočnila z iniciatívy poslanca EP Miroslava Mikolášika a predsedu Žilinského samosprávneho kraja Juraja Blanára medzinárodná konferencia o využití prostriedkov zo ŠF EÚ v zdravotníctve. Mala za cieľ zvýšiť informovanosť a podporiť diskusiu o možnostiach a nástrojoch čerpania európskych štrukturálnych fondov v tejto oblasti.

Cieľom konferencie bolo zvýšiť informovanosť aktérov v zdravotníctve a dať podnet pre diskusiu o možnostiach a nástrojoch ŠF v starostlivosti o zdravie. Záštitu nad konferenciou mali poslanec EP Miroslav Mikolášik (EPP – ED) a predseda Žilinského samosprávneho kraja, Juraj Blanár (SMER – SD). Podporu konferencii prišiel vysloviť štátny tajomník MZ SR, Daniel Klačko. O praktické skúsenosti, názory a cenné poznatky s čerpaním eurofondov a riešením problematiky fondov EÚ v zdravotníctve sa prišli podeliť viacerí vplyvní poslanci Európskeho parlamentu (Ján Olbrycht (Poľsko), Georg Andrejevs (Lotyšsko), zástupcovia Európskej komisie z DG Regio (Peter Unger) a DG Sanco (Martin Dorazil), bývalý minister zdravotníctva Poľska Leszek Sikorski a ďalší poprední odborníci na oblasť reštrukturalizácie zdravotníctva. Medzi príspevkami nechýbal pohľad súkromného sektora, ktorý reprezentovala Európska federácia farmaceutického priemyslu (EFPIA), či dánske Európske tréningové centrum.

• 2007 – 2013: Samostatný operačný program
  

Operačný program je základný dokument pre čerpanie finančných prostriedkov z fondov EÚ v programovom období 2007 – 2013.  Zdravotníctvo sa stalo špecifickou prioritou Národného strategického referenčného rámca 2007 - 2013 SR (NSRR):  3.3 – Modernizácia zdravotníctva.

V pôvodných návrhoch NSRR sa nepočítalo so samostatným programom. Viaceré aktivity boli skoncentrované aj vzhľadom na kompetencie pod Regionálny operačný program. O vzniku samostatného programu uvažovala až po predložení prvej verzie NSRR Dzuridnova vláda (s alokáciou 200 mil. eur). 1. Ficov návrh NSRR z augusta 2006 sa vrátil k podobe navrhovanej odborníkmi a zostavovateľmi NSRR a OP Zdravotníctvo na roky 2007 - 2013 (ďalej len OPZ) zo zoznamu vyškrtol. Definitívny zvrat nastal 8. októbra, keď minister Ivan Valentovič uspel na vláde s návrhom OPZ a vláda mu aj navýšila alokáciu o 50 mil. eur.

6. decembra 2006 bol schválený vo vláde SR.  Operačný program Zdravotníctvo na roky 2007 – 2013 bude financovaný z prostriedkov ERDF a vláda rozhodla, že na nasledujúce obdobie sa naň vyčlení 250 miliónov eur (asi 9 mld. korún / kurz 1 euro = 36 Sk). V porovnaní so skráteným programovým obdobím je to ročne asi o miliardu korún ročne viac.

Komplikácie nastali následne pri negociáciách s EK, keď prechádzal sériou technických rokovaní a konzultácií. Komisia nerozumela podľa predloženého NSRR dôvod pre samostatný program, ako uviedol pre EurActiv.sk minister Valentovič po návrate z Bruselu, kde bol začiatkom apríla obhajovať OPZ pred Danutou Hübnerovou spolu s ministrom výstavby Janušekom.

Posledná verzia programu počíta s troma prioritnými osami:

Prioritná os 1: Modernizácia zdravotníckeho systému
Prioritná os 2: Podpora zdravia a predchádzanie zdravotným rizikám
Prioritná os 3: Technická pomoc

Modernizácia zdravotníckeho systému

Cieľom je na základe analýzy siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti (PZS) zabezpečiť reštrukturalizáciu a modernizáciu optimalizovanej siete ústavnej zdravotnej starostlivosti (terciárnej a sekundárnej), a to prostredníctvom likvidácie starých a prípadne výstavbou nových kapacít, rekonštrukciou a modernizáciou zdravotníckej infraštruktúry prevádzkových súborov a stavebných objektov nemocníc, s komplexným vývojovo kvalitatívne najnovším sofistikovaným, technicko - prevádzkovým, zdravotníckym diagnostickým, operačným, technologickým a iným prístrojovým vybavením, (vrátane odpovedajúceho softwaru a hardwaru). Súčasťou predmetných investičných prác a dodávok je i zabezpečenie odborného zaškolenia pracovníkov.

Oblasť podpory

• Podporiť komplexné zmeny poskytovateľov s cieľom zvýšenia produktivity.
• Podporiť len tie komplexné zmeny poskytovateľov, ktoré sú v súlade s budúcim dopytom po službách.
• Podporiť len také komplexné zmeny, ktoré sú ekonomicky udržateľné a nevyvolajú zvýšenie nárokov na rozpočet verejných financií.

Podporené budú ucelené investičné projekty, pri ktorých žiadateľ prostredníctvom komplexných reštrukturalizačných plánov preukáže realizáciu takého portfólia aktivít, ktoré bude minimálne v strednodobom horizonte (nasledujúcich 5 rokov) vytvárať predpoklady na dosiahnutie cieľa prioritnej osi. Na vyhodnotenie portfólia aktivít bude vypracovaná hodnotiaca metodika. Podmienkou podpory bude preukázanie ekonomickej udržateľnosti poskytovateľa prostredníctvom predloženia strednodobého ekonomického plánu vypracovaného na nasledovných 5 rokov. Podporené budú tie projekty, ktoré budú meniť štruktúru a/alebo kvalitu zdravotníckych služieb v súlade s Referenčnou modelovou databázou zdravotníckych služieb (RMDZS), ktorá bude obsahovať údaje o potrebnej geografickej (regionálnej) štruktúre a kapacite zdravotníckych služieb.

Aktivity:

- rekonštrukcia a modernizácia, budovanie nových kapacít zdravotníckej infraštruktúry s komplexným technicko - prevádzkovým, zdravotníckym diagnostickým, operačným a iným prístrojovým vybavením

Podpora zdravia a predchádzanie zdravotným rizikám

Cieľom osi je zabezpečiť reštrukturalizáciu a modernizáciu optimalizovanej siete ambulantnej (primárnej) zdravotnej starostlivosti s dôrazom i na prevenciu a podporu zdravia, a to prostredníctvom obnovy a rozvoja zdravotníckej infraštruktúry poskytovateľov ZS prvého kontaktu. Investície budú orientované na rekonštrukciu a modernizáciu budov spojenú s komplexným vývojovo kvalitatívne najnovším sofistikovaným, technicko - prevádzkovým, zdravotníckym diagnostickým, a iným prístrojovým vybavením, (spolu so zodpovedajúcim softwarom a hardwarom), vrátane prístrojového a diagnostického vybavenie potrebného pre zlepšenie zdravotného stavu aj marginalizovaných rómskych komunít. Súčasťou predmetných investičných prác a dodávok je i zabezpečenie odborného zaškolenia pracovníkov.

Oblasť podpory

• Podporiť zmeny procesov a infraštruktúry u ambulantných poskytovateľov s cieľom zvýšenia produktivity v oblasti prevencie.
• Podporiť len tie zmeny poskytovateľov, ktoré sú v súlade s budúcim dopytom po službách.
• Podporiť len také zmeny, ktoré sú ekonomicky udržateľné a nevyvolajú zvýšenie nárokov na rozpočet verejných financií.

Podporené budú tie investičné projekty, pri ktorých žiadateľ prostredníctvom plánu rozvoja poskytovateľa preukáže realizáciu takého portfólia aktivít, ktoré bude minimálne v strednodobom horizonte (nasledujúcich 5 rokov) vytvárať predpoklady na dosiahnutie cieľa prioritnej osi. Na vyhodnotenie portfólia aktivít bude vypracovaná hodnotiaca metodika. Podmienkou podpory bude preukázanie ekonomickej udržateľnosti poskytovateľa prostredníctvom predloženia strednodobého ekonomického plánu vypracovaného na nasledovných 5 rokov.

Podporené budú tie projekty, ktoré budú meniť štruktúru a/alebo kvalitu reventívnychzdravotníckych služieb v súlade s Referenčnou modelovou databázou zdravotníckych služieb (RMDZS), ktorá bude obsahovať údaje o potrebnej geografickej (regionálnej) štruktúre a kapacite zdravotníckych služieb.

Aktivity:

• rekonštrukcia a modernizácia zdravotníckej infraštruktúry optimalizovanej MTZ (vybraných ambulancií, zdravotníckych zariadení prvého kontaktu, a pod.)
• obnova diagnostického a iného zdravotníckeho prístrojového a technologického vybavenia zdravotných stredísk, ambulancií a vybraných zariadení zabezpečujúcich ZS
• nákup špecializovanej diagnostickej a demonštračnej techniky pre účely všeobecnej a špecializovanej detekcie a prevencie

Cieľové skupiny a prijímatelia pomoci:

Verejný sektor:

• Ministerstvo zdravotníctva SR, Úrad verejného zdravotníctva, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Národné centrum zdravotníckych informácií, Štátny ústav pre kontrolu liečiv
• Operačné strediská záchrannej zdravotnej služby, poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, profesijné komory
• VÚC, obce a mestá
• Združenia, neziskové organizácie, nadácie, neinvestičné fondy, verejnoprospešné organizácie
• občianske združenia

Súkromný sektor:

• právne formy organizácií založené/zriadené podľa Obchodného zákonníka

 Oprávnené nebudú zdravotné poisťovne.  

• MZ SR stálo bokom od riadiacich štruktúr

Po príprave programovania v rokoch 2000-2003 sa rezortné ministerstvo implementácie programov financovaných zo štrukturálnych fondov  nezúčastňovalo. Samo bolo oprávneným žiadateľom pre subjekty v svojej zriaďovateľskej pôsobnosti a projekty podávalo. 

MZ chce budovať na súčasných skúsenostiach. Z úrovne EÚ sa opiera o Strategické usmernenie Spoločenstva, konkrétne o „väčšie množstvo kvalitnejších pracovných miest“, ktorému je priradená priorita "ochrana zdravia pracovnej sily". Ide najmä o preklenutie rozdielov v zdravotníckej infraštruktúre a zabraňovaniu zdravotným rizikám.

Z MŽP SR sa MZ SR muselo dohodnúť v nakladaní s odpadmi, s ÚV SR v rámci OP Informatizácia spoločnosti pri elektronických službách verejnej správy, v rámci OP Vzdelávanie bude mať MŠ pod patronátom rozvoj systému a foriem celoživotného vzdelávania v zdravotníctve a v rámci podpory zdravia a predchádzaní zdravotných rizík bude mať k dispozícii časť financií z ESF aj Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. MZ SR informovalo, že prebiehajú rokovania s týmito riadiacimi orgánmi. V rámci niektorých už existuje dohoda, že ministerstvo zdravotníctva bude vystupovať v nich v úlohe sprostredkovateľského orgánu a bude vyhlasovať výzvy a podpisovať zmluvy so žiadateľmi. Tým sa celková suma pre projekty venované zdravotníctvu riadené ministerstvom navýši.

• Komisia sa sporí o OP Zdravotníctvo

Koncom decembra 2006 zaslala SR do Brusela návrh národného strategického referenčného rámca, 27. februára 2007 otvorila EK s nami rokovanie o dokumente. Krátko nato predložila SR aj všetky návrhy operačných programov, ktoré schvaľovala vláda už 6. decembra 2006.

EK má pretrvávajúce výhrady k OP Zdravotníctvo (OPZ), ktoré vyjadrila  aj v listoch ministrovi výstavby a ministrovi zdravotníctva. Odporúča realizovať podporu zdravotníctva cez ostatné operačné programy. Tak by sa znížil počet programov na 10. Ministerstvo zdravotníctva na otázku EurActivu, čo bolo obsahom listov k OPZ a ako ho chce ministerstvo v Bruseli obhajovať, poskytla hovorkyňa ministerstva, Silvia Balázsiková túto odpoveď: "V rámci neformálnych aj formálnych negociačných rokovaní medzi Ministerstvom zdravotníctva SR za účasti Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR so zástupcami EK boli vznesené zo strany EK pripomienky k Operačnému programu Zdravotníctvo. Ministerstvo zdravotníctva SR pripomienky EK akceptovalo a v plnom rozsahu zapracovalo do OPZ. Prepracovaný OPZ bol v stanovenom termíne (5. marca 2007) zaslaný na MVRR SR a následne do Bruselu." 2. apríla v tejto veci vycestuje do Bruselu sám minister Valentovič. Ako dodala Balázsiková, na ministerstve nepočítajú s variantom, že OPZ sa rozdelí medzi ostatné OP (ROP, OP Konkurencieschopnosti a inovácie, Vzdelávanie, Výskum a vývoj).

Po návrate vládne zdroje informovali, že OP Zdravotníctvo definitívne bude.

Pozície:

Radoslav Behul z Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR označil niekoľko dôvodov, ktoré sa podpísali pod relatívne nízku úspešnosť žiadostí: „Hlavným dôvodom je enormný záujem o tieto prostriedky, ktorý je dôsledkom dlhodobého podfinancovania zdravotníctva, ktoré neumožňovalo realizovať potrebné investície do modernizácie a opravy budov. Programové obdobie 2004-2006 bolo skráteným obdobím s čím súvisela aj nižšia finančná čiastka, ktorú sme mohli na tento účel použiť. Počas implementácie projektov sa objavili problémy so zmenou právnej formy zdravotníckych zariadení a zmenou vlastníckych vzťahov v zdravotníctve."

Zuzana Pikulová z MZ SR informovala, že ministerstvo vzhľadom na neúčasť pri implementácii programov v rokoch 2004 – 2006 nedisponuje prehľadnou analýzou o využití ŠF v rámci zdravotníctva vzhľadom na roztrieštenosť opatrení a aktivít medzi operačné programy a riadiace orgány. Údaje o konkrétnych projektoch a o výške finančných prostriedkov určených na podporu aktivít v rámci zdravotníctva sú kompetentné poskytnúť jednotlivé riadiace orgány operačných programov (ministerstvá). Aké budú celkové alokácie sa zatiaľ presne nevie. Príprava programových dokumentov prebieha od októbra až do marca budúceho roku. 

Vladimír Finsterle (ČR) upozornil, že v programovom období 2004 – 2006 v ČR sa zdravotníctvo medzi priority podporované ŠF nedostalo. Najviac do neho zo ŠF v rokoch 2000 – 2006 investovalo Portugalsko, ale aj Grécko vstúpilo do EÚ po zložitom vývoji - po druhej svetovej vojne nasledovala občianska vojna (1944-49), reštaurácia monarchie, vojenská diktatúra (1967-74) a až potom vytvorenie parlamentnej demokraciea Španielsko. V novom programovom období, aj keď sú ešte sporné alokácie, bude dekoncentrované v Regionálnych operačných programoch, Integrovanom operačnom programe a v OP Vzdelávanie pre konkurencieschopnosť.

Ján Olbrycht (EPP/ED), poslanec EP a podpredseda Výboru pre regionálny rozvoj upozornil na viaceré dôležité dokumenty, s ktorými by sa mala verejnosť oboznámiť. Jednak sú to usmernenia ohľadne štrukturálnych fondov prijaté EP a strategické usmernenia ES ohľadne národných strategických referenčných rámcov. „Nemôžme v nových členských krajinách budovať len cesty, kým staré členské krajiny budú masívne investovať do znalostnej ekonomiky“, dodal. Vyzval účastníkov, aby aktívne vstupovali do prípravy programových dokumentov a žiadali pracovnú diskusiu, nie jednostranné „konzultácie“.

Poslanec EP Miroslav Mikolášik (EPP - ED) na konferencii venovanej využívaniu ŠF v zdravotníctve uviedol: „Veríme, že táto konferencia pomôže naučiť slovenských poskytovateľov efektívne čerpať finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov, ktoré budú prínosom pre nemocnice, súkromné zdravotnícke zariadenia a všetkých, ktorí rozhodujú ako a kde prostriedky na zlepšenie zdravotníckej vybavenosti a starostlivosti umiestniť,“ dodal záverom Mikolášik.

Prof. Georgs Andrejevs (ALDE), poslanec a podpredseda Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín EP z Lotyšska vyzdvihol snahu Fínskeho predsedníctva presadiť prioritu zdravia do všetkých politík. „Priemerné % z HDP určené pre zdravotníctvo v nových členských krajinách predstavuje približne polovicu (4,5 %) z prostriedkov vyčlenených na tento účel v krajinách EÚ-15. (8,5 %) . Rovnako má EÚ-15 dlhšiu priemernú dĺžku života a nižší počet úmrtí v dôsledku nedostatočnej zdravotnej starostlivosti.“ Informoval, že medzi prioritami ŠF pre zdravotníctvo je v Lotyšsku aj podpora osôb infikovaných HIV / AIDS.

Magda Chlebus z Európskej federácie farmaceutického priemyslu podčiarkla, že je potrebná investícia každého centu do zdravia. Vyzvala pre tvorbu verejno-súkromných partnerstiev medzi zriaďovateľmi a súkromným sektor. Podľa nej v spoločnosti musí nastať posun vnímania zdravia. „ ... zdravie nie je náklad, zdravie je investícia“, uviedla.

Vladimíra Olleová, námestníčka riaditeľa súkromného zdravotníckeho zaradenia Lehnice sa vyjadrila pre EurActiv, že „návrh OP Zdravotníctva je vyslovene sektorovo orientovaný programový dokument. Ak, nebude správne implementovaný, prejaví sa slabým účinkom na znižovanie regionálnych rozdielov. Pri takto širokom zábere programu hrozí, že zdroje budú rozptýlené do prostredia bez želaného efektu. Prílišná rozdrobenosť sa však netýka len aktivít, ale aj konečných prijímateľov. Zaradenie do zoznamu oprávnených prijímateľov pomoci je otázne najmä pri subjektoch, ktoré nie sú poskytovateľmi zdravotníckej starostlivosti. By naozaj stálo za zváženie, či je zmysluplné podporovať zo ŠF Úrad verejného zdravotníctva, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, vrátane ich regionálnych pobočiek, Národné centrum zdravotníckych informácií, Štátny ústav pre kontrolu liečiv a subjekty tretieho sektora. OP by sa mal sústrediť na poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí majú svoje sídla v póloch rastu. Nemožno zabúdať na skutočnosť, že práve poskytovatelia majú najbližšie k občanom a najmä oni zápasia s akútnym nedostatkom finančných prostriedkov", uvádza Olleová. K otázke konečných prijímateľov doplnila, že nie je jasné, či bude žiadosť o finančný príspevok predkladať priamo poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, alebo jeho zriaďovateľ v zmysle platnej legislatívy. Tu vzniká podľa Olleovej riziko nekoordinovaného prístupu k dopytu po finančných prostriedkoch z programu a v extrémnom prípade k duplicitnému financovaniu tých istých aktivít, čo je neprípustné v zmysle legislatívy ES upravujúcej čerpanie ŠF.

Aktuálny vývoj a ďalšie kroky:

• MVRR pokračuje v kontrahovaní a implementácii schválených projektov v odbobí 2004 - 2006
  
• 30. novembra MVRR skončilo práce na NSRR a OP, MZ tiež predložilo OP Zdravotníctvo 2007 - 2013
• 6. decembra 2006 schválila vláda konečný návrh NSRR a 21. decembra ho oficiálne zaslala do Bruselu
• 27. februára 2007 začala EK so SR oficiálne negociácie o NSRR
• do 6. marca predložila SR EK na posúdenie 11 OP, vrátane prepracovaného OPZ
• 2. apríla 2007 odleteli ministri Janušek a Valentovič rokovať s EK o OP Zdravotníctvo, ktorý EK navrhuje začleniť do ostatných OP NSRR 2007-2013
• projekty zo zásobníka, ktoré sa týkajú zdravotníckej infraštruktúry by nemali vypadnúť, ako už viackrát ubezpečovali predstavitelia MVRR
• investičné projekty bude pre zdravotníctvo v regiónoch pokrývať