Hlavná stránkaRegionálna politika a rozvojCAP - Spoločná poľnohospodárska politika

CAP - Spoločná poľnohospodárska politika

(Posledná aktualizácia: 01.02.2010)

Poľnohospodárstvo je jedna z najkontroverznejších a najdiskutovanejších oblastí európskej politiky. Ani jeden z doterajších pokusov o reformu nebol dostatočne razantný.

Pozadie

Spoločná poľnohospodárska politika / Common Agriculture Policy (SPP/CAP) si vyžiada približne 44% rozpočtu Európskej únie a venuje sa jej približne 60% platnej európskej legislatívy. Na druhej strane je jednou zo základných politík Európskych spoločenstiev od roku 1958. Po jej nespochybniteľných úspechoch v začiatkoch eurointegrácie sa stala na konci minulého storočia v mnohých krajinách symbolom neefektivity a dôvodom mnohých sporov, najmä kvôli jej financovaniu. Vyplácanie dotácií dáva poľnohospodárom v členských krajinách záruku minimálnych cien a chráni ich pred konkurenciou zo zahraničia. Aj preto tretie krajiny ju podrobujú ostrej kritike, lebo pomáha budovať „európsku pevnosť”. Vyčíta sa jej, že spôsobuje aj nadmerne vysoké ceny agroproduktov.

Otázky

Reformovať SPP bolo a je náročné – predovšetkým kvôli záujmovým skupinám farmárov, ktorým vyhovoval spôsob dotácií odvádzaných od výšky produkcie.
Externé tlaky v 90. rokoch minulého storočia v podobe pravidiel WTO, rozšírením Únie a neudržateľnosti dnešnej podoby SPP pre budúce obdobie prinútili Európu podniknúť zásadné kroky v agrosektore

 

SPP bola založená Rímskou zmluvou z roku 1957 a funguje od roku 1962. Súčasné diskusie okolo postavenia tejto politiky sa čiastočne odvíjajú od faktu, že vznikala za celkom špecifických okolností. Po druhej svetovej vojne neboli štáty schopné zabezpečiť vlastnú poľnohospodársku produkciu a bolo nutné nastaviť účinný mechanizmus pre kontrolu a zabezpečenia dodávky potravín. K tomu mala primárne slúžiť aj poľnohospodárska politika v rámci Spoločenstva.

Hlavné míľniky v Spoločnej poľnohospodárskej politike

  • 1962 – začiatok fungovania CAP
  • 1968 – Mansholtov plán
  • 1992 – MacSharryho reforma
  • 1997 – Agenda 2000
  • 1993 – začiatok reformy CAP za komisára Hansa Fischlera
  • 2005 – Európska rada sa rozhodla , že v roku 2008 prejde generálnou kontrolou ("health-check") a nastane revízia rozpočtu EU ohľadom na reformu CAP

Hlavné črty CAP

Každoročne ministri pôdohospodárstva členských krajín rozhodli zhora ceny pre agroprodukty. Ceny neurčoval trh, ale rezortní ministri. Cenová hladina bola poistená intervenciami EK. Čoskoro vznikla kríza z produkcie prebytkov - nadvýroby (hory masla, jazerá mlieka a vína neskôr vlaky obilia ). Fixné ceny zaručovali istý zisk a nulové riziko.

Prvý fenomén prebytkov považovala EK za dočasný problém. Východiskom mal byť export. Kvôli dumpingu však bola Európa často obvinená zo strany GATT, tak zo strany veľkých potravinových výrobcov a exportérov (USA, Kanada, Argentína, Austrália atď.). Nadbytky sa riešili preklasifikovaním na krmivo a predajom na svetovej komoditnej burze. CAP protirečila všetkým bežným trhovým princípom a bola naďalej terčom kritiky zvonka. Nečlenské štáty mali obmedzené exporty do Únie, CAP následne spôsobila pokles svetových cien potravín a objem vývozov nečlenských krajín. Tie následne poškodili dotácie exportov ES. Ďalším prvkom a problémom CAP bola nespravodlivá a nerovnomerná distribúcia dotácií, čo spôsobovalo mnohé ďalšie paradoxy CAP.

 

SPP sa realizuje prostredníctvom takzvaných Spoločných trhových organizácii/Common Market Organization (CMO), ktoré financuje Európsky záručný a usmerňovací poľnohospodársky fond (EAGGF). CMO sa líšia podľa typu komodity a je ich 21, napríklad pre víno, cukor, mäso, banány a pod. 70% prostriedkov CMO sa uplatňuje na intervenciu pri nákupe prebytkov a ochranu pred lacnými dovozmi (obilniny, mlieko, mäso, cukor, ryžu a pod.). Štvrtina CMO ide do komodít, ktoré síce nevyžadujú podporu, ale potrebujú na domácom trhu ochranu (víno, vajíčka, kvety, viaceré druhy ovocia a zeleniny). Ostatok sú produkty, kde sa EÚ zaviazala nemeniť dovozné clá a cenové výkyvy dotuje priamymi platbami (ide napríklad o repku alebo strukoviny), alebo sú to špecifické plodiny ako je ľan alebo chmeľ.

Reforma CAP z júna 2003

26. júna 2003 prijali ministri pôdohospodárstva členských krajín EÚ zásadnú reformu CAP, ktorá do základov menila spôsob podpory poľnohospodárov. Prispôsobili ju spotrebiteľom a daňovým poplatníkom. Farmári dostali väčšiu voľnosť – prispôsobiť sa požiadavke trhu. Gro subvencií bude v vyplácaných  nezávisle na objeme produkcie. To by malo viesť farmárov k väčšej konkurencieschopnosti a orientácii na produkciu pre trh, ale zároveň im zaručiť istú úroveň príjmov. Do popredia sa dostali poľnohospodárske programy pre ekoprodukciu, správne zaobchádzanie so zvieratami a kvalita výroby. Šlo aj o posilnenie vyjednávanej pozície EÚ vo WTO.

Hlavné zásady „novej“ CAP

  • Cross Compilance / krížové plnenie - rešpektovanie štandardov na úrovni farmy, ktoré sa týkajú ochrany životného prostredia, kvality a bezpečnosti potravín, pohody zvierat a správnej poľnohospodárskej praxe (cross compliance). Reforma stanovila 18 štandardov v oblasti životného prostredia, bezpečnosti potravín, zdravia zvierat a plodín, dobrého zaobchádzania so zvieratami, ktoré musia farmári dodržiavať. Pri porušení sú možné sankcie. Členské štáty môžu zadržať 25% získaných pokút.
  • Poľnohospodársky poradenský systém – členské štáty musia zaviesť tento poradenský systém tak, aby ho mohli poľnohospodári využívať od roku 2007. Do roku 2010 je účasť v ňom dobrovoľná, potom sa stáva povinná.
  • Jednotné platby na farmu (single farm payment) – odbúravanie priamych sa deje štandardne od roku 2005 (najneskôr sa s ním začína od roku 2007). Farmár bude získavať jednu platbu namiesto niekoľkých. Nároky na platby možno uplatniť pokiaľ budú zodpovedať oprávnenej hektárovej výmere. Členské štáty sa môžu rozhodnúť, či budú všetky platby, ktoré nebudú viazané na produkciu, vyplácať paušálne na hektár na národnej alebo regionálnej úrovni. Členské štáty môžu rozlišovať medzi pastvinami a ornou pôdou.
  • Odstránenie viazania podpôr na poľnohospodársku produkciu (decoupling)
  • Set aside – vyňatie pôdy z produkcie bude rotačné. Od vyňatia pôdy budú oslobodené podniky, ktoré hospodária ekologicky. Na takto vyňatej pôde sa budú môcť pestovať technické plodiny.
  • Modulácia - sa dotýka tých fariem, ktorým sa poskytujú priame platby nad 5000 eur. Z týchto platieb pôjdu odvody pre rozvoj vidieka. Farmy s platbami do 5000 eur ročne sú od znižovania platieb stanoveným percentom oslobodené. Modulácia sa nevzťahuje na nové členské štáty dovtedy, kým ich priame platby sa nevyrovnajú tým v starých členských štátoch
  • Finančná disciplína - mechanizmus pre jej uplatňovanie vstupuje do platnosti v roku 2007
  • Rozvoj vidieka - dotýka sa nových opatrení (nové štandardy, podpora kvalitnej výroby, členstva v poradných poľnohospodárskych systémoch, podpora drobných roľníkov, investície do štátnych lesov, nové opatrenie pre životnú pohodu zvierat.

Nevyhnutné reformy

Ďalšie reformy, ako je odstránenie zastaralých produkčných kvót a špecifické výnimky poskytované členským krajinám, ako aj krátenie subvencií budú v budúcich rokoch nevyhnutné. Súvisí to aj s plánom Komisie pre "lepšiu legislatívu dosiahnutia všeobecného prijatia európskej poľnohospodárskej politiky. V tom sa zhodli čelní predstavitelia EÚ-25, že v roku 2008 musí byť celá SPP opätovne prehodnotená.

V rokoch 2004 - 2007 sa začali vyjednávanie medzi európskymi inštitúciami k Otvorí externý link v novom oknereforme trhu s vínom (Otvorí externý link v novom okneOznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu - Smerom k trvalo udržateľnému európskemu sektoru vína), reforme trhu s Otvorí externý link v novom oknecukrom (Otvorí externý link v novom okneNariadenie Rady 318/2006 o spoločnej organizácii trhu s cukrom), Otvorí externý link v novom oknebanánmi. Významným dokumentom pre európske poľnohospodásrtvo je Otvorí externý link v novom okneOtvorí externý link v novom oknestratégia EÚ o biopalivách.

Aktuálne momenty v reforme SPP

V júni 2006 zverejnila Komisia zámery reformovať vinársky sektor. Azda najväčší odpor vzbudil jej zámer klčovania vinohradov (približne 400 000 ha). V oznámení v júni 2006 okrem klčovania navrhuje zrušiť dotácie na destiláciu nadbytočného vína, zjednodušiť označovanie vín, zmodernizovať výrobu vína. Komisia tiež navrhuje povoliť metódy medzi aké patrí riedenie a umelé starnutie s použitím drevených hoblín, ktoré majú zaručiť, že Európa bude mať rovnaké podmienky ako producenti v "Novom svete". Zjednodušené pravidlá označovania etikiet umožnia, aby boli stolové vína označené odrodou hrozna. Na etiketách by nemali chýbať ani informácie o vplyve na zdravie a údaje pre spotrebiteľa. Na trhoch mimo EÚ by sa mala zvýšiť propagácia vína, pričom pre krajiny EÚ platí motto "zodpovedná spotreba".

Komisia zverejnila 18. októbra 2006 návrh na zavedenie jednotnej Spoločnej trhovej organizácie, pod ktorú by prešlo súčasných 21 trhových organizácii. Podľa Komisie to prinesie zefektívnenie a zjednodušenie SPP, z čoho budú najviac profitovať farmári a predajcovia agroproduktov. Jedna CMO by zjednodušila legislatívu, zaviedla v nej vyššiu transparentnosť a aj jej dostupnosť pre všetkých príjemcov.

V decembri 2006 Rada rozšírila schému podpory pre energetické plodiny na všetky členské štáty. Prémie za energetické plodiny sa zaviedli v rámci reformy SPP v roku 2003, no nové členské štátyju zatiaľ nevyužívajú. Toto rozhodnutie poskytuje poľnohospodárom v Bulharsku, Českej republike, Estónsku, na Cypre, v Lotyšsku, Litve, Maďarsku, Poľsku, Rumunsku a na Slovensku príležitosť  získať 45 eur/ha za pestovanie energetických plodín. Maximálna oblasť, pre ktorú prichádza do úvahy tento príspevok sa rozšírila z 1,5 milióna hektárov na 2 milióny hektárov. Toto rozhodnutie umožní členským štátom, aby poskytovali vnútroštátnu pomoc až do výšky 50% nákladov na zavedenie trvalých plodín na plochy, pre ktoré sa podala žiadosť o pomoc pre energetické plodiny.

V januári 2007 navrhla Komisia široko koncipovanú reformu spoločnej organizácie trhu týkajúcu sa ovocia a zeleniny, ktorá by mala tento sektor priblížiť ostatným oblastiam reformovanej spoločnej poľnohospodárskej politiky. Návrhy smerujú k zvýšeniu konkurencieschopnosti a trhovej orientácie sektoru ovocia a zeleniny, zníženiu kolísania príjmov vyplývajúceho z kríz, zvýšeniu spotreby, zlepšeniu ochrany životného prostredia a kde je to možné aj k zjednodušeniu pravidiel a zníženiu administratívnej záťaže. Reforma povzbudí pestovateľov, aby vstúpili do organizácií výrobcov, poskytne im paletu nástrojov na zvládanie krízového manažmentu, integruje sektor ovocia a zeleniny do režimu jednotnej platby a vyžiada si minimálnu úroveň investovania do opatrení na ochranu životného prostredia, vyššie príspevky EÚ na ekologickú výrobu i propagačné opatrenia a zrušenie subvencií na vývoz ovocia a zeleniny.

Pozície:

Na konferencii o budúcnosti európskej Spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorá sa konala v októbri 2006 v rámci Národného konventu o EÚ v Nitre, zazneli rôzne názory na to, kam má európske poľnohospodárstvo kráčať.

Osobnú podporu agrosektoru vyjadril v svojom vystúpení premiér SR, Róbert Fico. Podotkol, že vláda bude intervenovať proti poklesu živočíšnej výroby a celkovému poklesu produkcie v agrosektore. Ďalej sa chce zasadzovať za tvorbu pracovných príležitostí na vidieku, kde je poľnohospodárstvo najväčším a jediným zamestnávateľom pre nízkokvalifikované skupiny obyvateľstva. Rovnako chce podporovať všetky iniciatívy využívajúce inštrumentárium SPP, aby zvrátili negatívne saldo v obchodovaní s agrokomoditami.

Minister pôdohospodárstva, Milan Jureňa neobišiel fakt, že v súčasnosti existujú tri vízie reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky: francúzska, holandská a britská. Francúzsky model je najkonzervatívnejší, britský model presadzuje najradikálnejšie zmeny, pričom sa mu vo viacerých rovinách približuje aj holandský návrh. Trvalo udržateľný model európskeho poľnohospodárstva by mal zabezpečiť medzinárodnú konkurencieschopnosť poľnohospodárstva bez závislostí od dotácií alebo ochrany a nemal by deformovať medzinárodný obchod a svetovú ekonomiku. Slovensko bude podľa ministra Jureňu presadzovať taký model reforiem, ktorý zabezpečí pre farmárov rovnakú štartovaciu čiaru a rovnaké podmienky v celej EÚ. "Je pozitívne, že sa vláda zaviazala, že poľnohospodárstvo bude jednou z troch jej priorít. V rozpočte na rok 2007 sa rozhodla navýšiť finančné zdroje o 2 mld. Sk oproti predchádzajúcemu roku. Dôležité bude ich efektívne využitie," pripomenul minister Jureňa. Zdôraznil, že vo vyspelých ekonomikách dominujú v súčasnosti tri trendy: agresívny marketing, hľadanie nových technológií zameraných na znižovanie nákladov a prepojenie medzi farmármi, spracovateľmi a obchodom. Práve toto prepojenie na Slovensku nefunguje, a preto spotrebiteľ necíti spoločný efekt, povedal. Minister niekoľkokrát podčiarkol aj fakt, že pôdohospodárstvo a potravinárstvo sú tiež súčasťou znalostnej ekonomiky.

Peter Baco (NA, Slovensko), poslanec EP upozornil, že „potravinová bezpečnosť ako taká je už prekonaná vízia pre SPP“. Preto si musí Európa nájsť už lepšiu, novú opornú agendu. Celá SPP musí prejsť „radikálnou premenou“. Ďalej upozornil, že agrárna politika Únie sa výrazne nacionalizuje, čo dokladujú napríklad štátne dorovnania k priamym platbám.  EÚ by mala podľa vzoru iných krajín byť oveľa agresívnejšie v umiestňovaní svojich potravinárskych prebytkoch na svetových trhoch. 

Adriana Verešpejová z Vidieckeho parlamentu požadovala hlavne integrovaný prístup rozvoja vidieka, kde sa uplatňujú princípy "zdola nahor", partnerstva, spoluúčasti, integrácie a kombinácie vnútorných a vonkajších zdrojov s dôrazom na uprednostňovanie vnútorných zdrojov.

Gejza Blaas, riaditeľ Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva upozornil, že slovenský agrosektor v Európe sa musí sústreďovať na kvalitné produkty, marketing komodít, zlepšenie vertikálnej koordinácie a nasadzovanie technologických inovácií a výskumu v praxi.

Radovan Kazda z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika v diskusii upozornil, že Slovensko je priestor dvoch „svetov poľnohospodárskych problémov. Jedným je svet fiktívnych a druhým svet skutočných problémov“. Ten fiktívny predstavujú dotácie pre poľnohospodárstvo, ten skutočný svet sú jeho výnosy a príjmy, problematické štátne vlastníctvo pôdy a hydromeliorizácií, neochota štátu prostredníctvom Štátneho pozemkového fondu odpredať pôdu, čim sa bráni rozvoju podnikania na vidieku. Najviac ekonomicky stratové sú podľa neho družstvá.

S týmto názorom polemizoval Ivan Oravec, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Zdôraznil, že v súčasnosti slovenskému pôdohospodárstvu ide o to, aby malo rovnaké podmienky, ako poľnohospodári v starých členských krajinách. Tak budú môcť ukázať svoju konkurencieschopnosť.

Nigel Thwaites zo Syngenty Slovakia upozornil na fakt, že "dotácie nie sú determinujúcim faktorom v slovenskom poľnohospodárstve". AJ EÚ si podľa neho musí vybrať, či chce "byť silným exportérom, alebo iba sebestačnou záhradou".

Podľa uverejneného prieskumu verejnej mienky z konca marca 2007 spoločnosti TNS Opinion, ktorý si objednalo GR pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, zameraného na postoje občanov k poľnohospodárstvu a spoločnej poľnohospodárskej politiky európska verejnosť výrazne podporuje reformy v oblasti poľnohospodárskej politiky EÚ. V tejto oblasti sa názory často rozchádzajú, ale výsledky prieskumu naznačujú, že dva z kľúčových prvkov reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky z roku 2003 boli prijaté s pozitívnym ohlasom. Prieskum poskytuje jasné dôkazy o názore verejnosti na budúce smerovanie poľnohospodárskej politiky, a to, že poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka by mali naďalej zohrávať ústrednú rolu v EÚ. Takmer 9 z každých 10 opýtaných (88 %) tvrdí, že tieto oblasti predstavujú kľúčovú problematiku pre budúcnosť Európy. Toto sa odzrkadľuje v názoroch na tú časť rozpočtu EÚ, ktorá sa má venovať SPP, a ktorá v súčasnosti predstavuje 40  %. Takmer 6 z 10 opýtaných (58 %) verí, že tento percentuálny podiel by mal buď ostať rovnaký, alebo by sa mal zvýšiť v nasledujúcich rokoch, v porovnaní so 17 % opýtaných, ktorí si myslia, že by sa mal znížiť.

Ďalší vývoj

  • 2008: „Generálka" SPP a prehodnotenie rozpočtu EÚ

Reklama

SPONZOR

US Steel Košice

Reklama

PARTNERI

fairlogo Aliancia Fair Play AFP cri ti transparency
Inštitút zamestnanosti

© 2003-2014 I-Europa, s.r.o. Obsah tejto stránky je autorským dielom. Akékoľvek porušenie autorských práv zakladá občianskoprávnu a trestnoprávnu zodpovednosť protiprávne konajúcej osoby. Viac informácií je možné nájsť v sekcii Ochrana autorského práva. ISSN 1337-0235