• Lisabonská zmluva posilnila úlohu regiónov a obcí - prejavilo sa to už podľa Vás nejakým spôsobom? V čom vidíte posun?

Z Lisabonskej zmluvy vyplynulo, že Európska komisia Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. viac na www.EuropskaUnia.sk »musí viesť rozsiahle konzultácie s regionálnymi a miestnymi orgánmi a  zohľadňovať ich  stanoviská predtým ako navrhne nové legislatívne akty. Stanovuje sa jej povinnosť, že akékoľvek finančné alebo administratívne dopady právnych predpisov Európskej Únie na regionálnu a miestnu úroveň sa musia dôsledne zanalyzovať a minimalizovať. Je to veľmi významný posun, pretože miestne regionálne orgány dnes implementujú 70 percent všetkých právnych predpisov EÚ. Za dôležité považujem aj to, že sa posilnilo postavenie Výboru regiónov, ktorý je naším prostredníkom a vyslancom na európskej úrovni. Výbor regiónov Výbor regiónov so sídlom v Bruseli slúží ako miesto pre zviditeľnenie sa regiónov a oblastí členských krajín v EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk »je už zapojený do celého legislatívneho procesu, musí s ním konzultovať nielen Európska komisia a Rada ministrov, ale aj Európsky parlament Európsky parlament je jediný priamo volený orgán Európskej únie. 785 poslancov je volených každých 5 rokov voličmi vo všetkých členských štátoch Európskej únie.viac na www.EuropskaUnia.sk » Výbor navyše získal právo podať žalobu na súdnom dvore Európskej únie o neplatnosť právnych predpisov EÚ, ktoré porušujú zásady subsidiarity. Je to významný posun dopredu.

• Čo hovoríte na stratégiu Európa 2020? V čom vidíte jej silné a slabé stránky?

Silnou stránkou stratégie Európa 2020 je to, že sa snaží aktuálne reagovať na súčasnú situáciu v Európe aj vo svete a revidovať strategické zámery Európy v kontexte dopadov finančnej a hospodárskej krízy. Za slabú stránku stratégie považujeme to, že sa v príliš malom rozsahu zaoberá úlohou miest a obcí v celom procese, aj keď ich Lisabonská zmluva zvýraznila.

• Súčasná hospodárska kríza priniesla veľký nápor na rozpočty miest a obcí Slovenska? Ako sa s tým vyrovnávajú? Aká je všeobecná situácia?

Rok 2009 bol z pohľadu samosprávy ťažký. Aj s prispením ZMOS a za podpory opatrení, ktoré boli prijaté  vládou SR môžeme konštatovať, že miestna samospráva svoje povinnosti zvládla. Nemáme informácie o tom, že by došlo k neplneniu pôsobností zo strany miest a obcí. Dopady krízy sa prejavujú v plnej miere od začiatku roka. Mestá a obce, ktoré pristúpili k prijatiu efektívnych opatrení vo svojom hospodárení už minulý rok a šetrili s finančnými prostriedkami prekonávajú toto ťažké obdobie  lepšie. Ale je to najzložitejšie obdobie v posledných rokoch pre mestá a obce.

• Vláda prisľúbila mestám a obciam dvojfázovú pomoc vo výške 70 miliónov eur kvôli kríze, ktorá spôsobila výrazný prepad výnosov z podielových daní? Vítate to?

Áno. ZMOS vyrokovalo s vládou SR dofinancovanie miest a obcí mimoriadnou dotáciou vo výške 100 mil. eur na konci roku 2009 a 33 mil. eur v apríli 2010. Tieto prostriedky pomohli. Podobne aj zdroje na riešenie refundácie časti DPH obciam v Programe rozvoja vidieka. Ide o výdavok, ktorý nie je možné uznať v tomto programe ako oprávnený. Podobne pozitívne vnímame aj pomoc pri financovaní prevádzky sociálnych zariadení. Ale bude potrebné zo strany vlády finančne riešiť zmiernenie výrazného prepadu výnosu dane z príjmov pre mestá a obce v tomto roku.  

• Podľa Európskej únie je jedným z riešení pre mestá a obce lepšie využívanie eurofondov počas    krízy. Je podľa Vás v súčasnosti zvýšený záujem o tieto prostriedky?

Podľa nás ide o jedno zo základných opatrení na prekonanie krízy a podporu rozvoja a zamestnanosti na miestnej úrovni. Napriek krízovému roku 2009 bol objem investícií v podmienkach miest a obcí rekordne vysoký. Dosiahol úroveň cca 26 percent z celkových výdavkov miest a obcí. Prispelo k tomu aj čerpanie eurofondov. Zvýšený záujem bol najmä o Regionálny operačný program a čerpanie projektov na rekonštrukciu škôl a školských zariadení, centier miest a obcí, verejné osvetlenie a už spomínaný Program rozvoja vidieka.

• Je na Slovensku podľa Vás jedným z problémov byrokracia? Sťažujú sa Vám obce na záťaž v tomto ohľade?

Byrokracia je fenomén, ktorý je všeobecne spoločnosťou vnímaný negatívne. V každom štáte, úrade, obci, či firme je určitá miera byrokracie - množiny administratívnych pravidiel, ktoré je treba plniť v záujme dosiahnutia cieľa. Každý z nás v konkrétnej situácii vníma vynútené kroky pre dosiahnutie cieľa ako čosi, nepotrebné, nadbytočné. Mestá a obce poznajú byrokraciu z oboch strán. Stretávajú sa s ňou v pozícii žiadateľa pri rôznych žiadostiach adresovaných štátnym orgánom alebo pri čerpaní eurofondov. Na druhej strane pri výkone kompetencií sú nútené od účastníkov konaní vyžadovať napĺňanie podmienok vyplývajúcich zo zákonov. ZMOS dlhodobo presadzuje návrhy na zníženie administratívnej náročnosti účasti na čerpaní eurofondov. Výraznejší posun v znižovaní miery byrokracie v oblasti aplikácie zákonov by mohlo priniesť i  posudzovanie vplyvu prijímaných právnych predpisov na administratívne zaťaženie tak občanov, ako aj orgánov verejnej správy a nepochybne aj kontinuálna informatizácia verejnej správy. Niektoré mestá a obce aj z vlastnej iniciatívy prinášajú nasledovania hodné príklady dobrej praxe zavádzaním elektronických služieb pre svojich obyvateľov najmä v oblasti samosprávnych pôsobností a koncentrovaním rôznych služieb na jednom mieste, pri ktorom komplikované a časovo náročné pobehovanie „od dverí k dverám“ stráca opodstatnenie.

Otázka zjednodušenia procesov a odstránenie byrokracie je aj častou témou spoločných stretnutí s predstaviteľmi miestnej územnej samosprávy.

• EÚ plánuje presunúť v budúcom období podstatnú časť prostriedkov z Kohézneho fondu a štrukturálnych fondov na plnenie stratégií z EÚ 2020.  Dôraz sa tak bude klásť najmä na inovácie, tvorivosť a menej na vyrovnávanie rozdielov medzi regiónmi. Čo si o tom myslíte?

Pre Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »bude potrebný aj v budúcnosti vyvážený pomer medzi prioritami. Vyrovnávať rozdiely medzi regiónmi bude potrebné aj naďalej, a to najmä tam, kde dochádza k ich neustálemu prehlbovaniu.

• Vláda v súčasnosti plánuje elektronizáciu verejnej správy. Ako to pokračuje? Ste s tempom a s plánom spokojný?

Elektronizácia verejnej správy bola dlho predmetom kritiky najmä kvôli nedostatočnému tempu jej postupu. Po zdĺhavom rozbehu dnes už môžeme konštatovať, že boli zverejnené prvé výzvy, na základe ktorých podali projekty všetky krajské mestá a v júni 2010 bude zverejnená výzva pre ostatné mestá. Významne sa pohla dopredu aj príprava Národného projektu Dátové centrum obcí a miest, ktorú bude realizovať ZMOS v spolupráci s MF SR.

• Je podľa Vás komunikácia samospráv a vlády dostatočná? Zmenilo sa v tomto smere niečo  v tomto volebnom období oproti minulému?

Po rovnocennom a partnerskom dialógu ZMOS vždy volalo. Jeho neexistencia alebo nahradenie konštruktívneho dialógu účelovými rozhodnutiami spôsobovalo napätie a problémy, ktoré vyvolali aj následnú reakciu samosprávy. Intenzívnejšie sa začal napĺňať v čase realizácie komplexnej reformy verejnej správy a fiškálnej decentralizácie. Jeho kvalita a dynamika sa zvyšovala najmä v posledných rokoch. V poslednom období  ZMOS ako jeden zo sociálnych partnerov vlády bol prizvaný k prerokovaniu zásadných problémov, ktoré priniesol vývoj v spoločnosti. 

• V júni sa budú konať parlamentné voľby. Je preto na mieste bilancovanie. Čo podľa Vás táto vláda s ohľadom na otázku miest a obcí nestihla (aj v legislatívnej oblasti) a kde naopak došlo k pokrokom?

ZMOS považuje duálny systém verejnej správy za jeden zo základných princípov fungovania verejnej správy na Slovensku. Na presadzovanie tohto cieľa sme sa zamerali počas celých uplynulých štyroch rokov aj v oblasti legislatívy. Môžem konštatovať, že sa nám to v podstate darilo aj vďaka tomu, že ZMOS malo svoje zastúpenie v tých poradných orgánoch vlády, ktoré mali nejakým spôsobom ingerenciu k územnej samospráve. Spomeniem napr. Legislatívnu radu vlády SR, Radu vlády SR pre verejnú správu, ale nezanedbateľná bola i naša účasť v Hospodárskej a sociálnej rade SR.

 S uspokojením sme prijali aj to, že sa nám podarilo stať sa v roku 2008  povinne pripomienkujúcim miestom pre návrhy právnych predpisov týkajúcich sa všetkých oblastí územnej samosprávy, hoci na druhej strane musím dodať, že nie všetky ministerstvá nám oznam o začatí medzirezortného konania vždy zaslali, aj keď sa príslušný návrh zákona zásadným spôsobom dotýkal miest a obcí. No, boli to skutočne skôr výnimky ako pravidlo. Mali sme veľmi dobrú spoluprácu so splnomocnencom vlády SR pre územnú samosprávu v súvislosti s prípravou Koncepcie modernizácie územnej samosprávy v Slovenskej republike i s Ministerstvom vnútra SR a Výborom NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj  pri príprave návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Schválením tohto zákona, ktorý reaguje na viacročné problémy s aplikáciou predchádzajúcej platnej právnej úpravy obecného zriadenia, bol dovŕšený dvojročný proces prípravy a tvorby jedného z najdôležitejších právnych predpisov upravujúcich fungovanie orgánov miestnej územnej samosprávy.

Pre miestnu územnú samosprávu má nezanedbateľný význam novela zákona o majetku obcí, ktorú vypracovalo Ministerstvo financií SR na základe požiadaviek a v spolupráci so ZMOS. Zákon upravuje prechod pozemkov zastavaných stavbami, ktoré prešli z majetku štátu do vlastníctva obcí podľa zákona o majetku obcí. Za úspech ZMOS považujem tiež prijatie zákona o turizme, ktorý okrem iného, definuje podmienky vytvárania krajských a oblastných organizácií cestovného ruchu a najmä zavádza pre obce veľmi dôležitý mechanizmus spolufinancovania cestovného ruchu.

V sociálnej oblasti sa nám podarilo presadiť zrušenie opakovane odsúvaného prechodu pôsobností v oblasti pomoci v hmotnej núdze na mestá a obce, ktorým sa reagovalo na mieru pripravenosti miest a obcí na prevzatie tejto agendy. Stále však vnímame ako problémový pre prax územnej samosprávy zákon o sociálnych službách, najmä pre nedostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie týchto služieb v rozsahu požadovanom zákonom, náročnosť administratívnych postupov a personálne podmienky.

Podarilo sa nám vpred posunúť aj legislatívu týkajúcu sa riešenia komunálnych odpadov.

Mohol by som vypočítavať množstvo ďalších väčších alebo menších legislatívnych úspechov, ktoré sme v prospech miest, obcí a najmä ich obyvateľov, za štvorročné obdobie zaznamenali, ale, samozrejme, nepodarilo sa nám presadiť všetko.

Za jednu zo zásadných vecí, ktorú sme presadzovali a bude ju potrebné v najbližšom období riešiť, je prijatie zákona o výkone a financovaní preneseného výkonu štátnej správy. V tomto prípade však na základe uznesenia vlády SR č. 52/2010 k návrhu koncepcie modernizácie verejnej správy a návrhu postupu k tejto koncepcii dostalo Ministerstvo financií SR a Ministerstvo vnútra SR úlohu vypracovať návrh zákona do 31.12.2010. Som presvedčený, že aj v tomto prípade sa bude ZMOS aktívne zúčastňovať na jeho príprave.

V priebehu prvých dvoch rokov nasledujúceho volebného obdobia sa budeme snažiť opäť presadiť novelizáciu zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí, pretože sa nám to nepodarilo v tomto volebnom období, hoci aplikačná prax si novelu zákona už žiada. Koncepčne a legislatívne budeme riešiť informatizáciu územnej samosprávy, a to previazaním systému formovania právneho rámca informatizácie s formovaním právneho systému verejnej správy. Dôležité bude tiež navrhnúť a právne upraviť systém ďalšieho vzdelávania volených predstaviteľov a zamestnancov územnej samosprávy.

• Aké sú momentálne priority Združenia miest a obcí Slovenska?

Priority ZMOS na nasledujúce obdobie zadefinoval 20. snem ZMOS. Možno ich rozdeliť do dvoch častí: na krátkodobé v časovej rovine do najbližšieho snemu, ktorý bude o rok  a návrh priorít dlhodobejšieho charakteru s časovým horizontom nasledujúceho volebného obdobia miestnej územnej samosprávy. Za absolútne prioritné považujeme presadzovať a prijímať opatrenia na  minimalizáciu dopadov finančnej a hospodárskej krízy na rozpočty, a tým aj na aktivity miest a  obcí  a udržanie fiškálnej stability. Strategickou prioritou je aj úloha modernizácie miestnej územnej samosprávy.