Edgar Savisaar je jedným z najkontroverznejších politikov v Estónsku. V rokoch 1990 až 1992 bol premiérom krajiny. Oponenti ho obviňujú z korupcie, nepotizmu a s úzkeho prepojenia na ruských politikov. Jeho strana má dohodu o spolupráci s Putinovou stranou Jednotné Rusko Všeobecné informácie o Ruskej federácii.viac na www.EuropskaUnia.sk »

• Pomohli Tallinnu podľa Vás eurofondy/ kohézny fond? Vidíte v nich nejakú „pridanú hodnotu“ v porovnaní s národnými mechanizmami?

Určite, prostriedky zo štrukturálnych fondov EÚ hrajú významnú úlohu pri zvyšovaní kvality života. Prostriedky z týchto fondov tvoria približne polovicu investícií z mestského rozpočtu tento rok.

Na zaistenie udržateľnosti mestského rozvoja v roku 2010 a v nadchádzajúcich rokov plánujeme využiť tieto dodatočné prostriedky na vybudovanie sociálnej, kultúrnej a technickej infraštruktúry. Implementácia niektorých plánovaných projektov výstavby ciest je možná len vďaka podpore fondov EÚ.

Hoci sa veľká časť (približne 90 percent) fondov EÚ vyčlenená pre krajinu rozdeľuje na základe štátom schválených požiadaviek a cez štátny rozpočet, tieto požiadavky často neberú ohľad na potreby Tallinu ako hlavného mesta.

Napríklad, štát vylúčil možnosť použitia týchto prostriedkov na vytvorenie sociálnych pracovných miest, hoci väčšina členských štátov EÚ nemá tieto obmedzenia. Tieto dodatočné prostriedky by boli pre Tallinn kľúčové, keď zoberieme do úvahy, že jeho obyvatelia tvoria tretinu populácie krajiny a dve tretiny hospodárskeho potenciálu krajiny.

Takže finančné mechanizmy EÚ (INTERREG, Siedmy rámcový program pre výskum a technologický rozvoj), ktoré sa alokujú priamo bez akéhokoľvek štátneho zásahu sú nesmierne dôležité.

• Aké problémy zaznamenalo mesto Tallinn pri čerpaní kohézneho fond? Majú projektoví lídri a zodpovedné úrady skúsenosti s komplikovanými pravidlami uchádzania sa o prostriedky?

Hlavným problémom je, že vláda neprijala načas potrebnú legislatívu a má nedostatočné administratívne kapacity. Implementácia hlavných projektov finančného obdobia rokov 2007 až 2013 sa preto sústreďuje na posledné roky tohto obdobia, čo spôsobuje nevyvážený nárast samofinancovania v týchto rokoch.

Zmenená ekonomická klíma to ešte oslabila, takže implementácia projektov sa omeškáva. Projektoví lídri a zodpovedné úrady zažívajú problémy s nejednoznačnou interpretáciou niektorých požiadaviek a komplikovanosťou procedúr verejného obstarávania.

• Ako vnímate nového eurokomisára pre regióny Johannesa Hahna? Identifikoval správne priority? Čo by mohol robiť lepšie?

Komisár so svojim kabinetom a DG Regio preukázali svoju angažovanosť a pracovali tvrdo na tom, aby prekonali krízu v Európe. Oceňujeme jeho snahu o zjednodušenie procesu žiadania a implementácie o štrukturálne fondy, pretože nanešťastie nie všetci vhodní uchádzači majú administratívne kapacity na to, aby sledovali komplikované procedúry.

Prvé mesiace komisára Hahna v úrade ukázali, že ide o kompetentného politika, ktorý efektívne rieši záležitosti regionálneho rozvoja.

• Myslíte si, že stratégia Európa 2020 dáva regiónom dostatok miesta? Mala by zájsť komisia podľa Vás ďalej  a spraviť z regiónov a miestnych úradov kľúčových hráčov v tejto stratégii?

S ohľadom na skúsenosť Estónska si dovolím tvrdiť, že strategické dokumenty by mali vziať viac do úvahy potreby väčších miest a metropolitných regiónov EÚ, ktoré sú na jednej strane motormi rozvoja v členských štátoch, ale zároveň aj oblasťami s najviac koncentrovanými sociálnymi problémami.

Považujeme za dôležité, aby štruktúry pod správou komisára Hahna našli dodatočné prostriedky na adresovanie potrieb väčších mestských oblastí.

• Aký postoj zastáva mesto Tallinn v debate o budúcnosti regionálnej politiky EÚ? Aké zmeny by ste radi videli?

Tallinn podporuje Regionálnu politiku EÚ po roku 2013 a Európu 2020. Tento dokument podčiarkuje potrebu posilniť hlavné mestá a status ich regiónu v členských štátoch EÚ s dôrazom na dodatočné financovanie, ktoré má vyriešiť ich socio- ekonomické problémy.

Mesto rozhodne podporuje návrhy zo správy Fabrizia Barcu o implementácii kohéznej politiky na základe miesta. Trojstranné dohody medzi miestnymi vládami, vládami členských štátov a Komisie by Tallinnu a iných miestnym a regionálnym vládam umožnili implementovať existujúce kohézne fondy bez ohľadu na možné rozdielne stratégie medzi konečnými používateľmi a vládami členských štátov.

• Myslíte si, že rozpočet na regionálnu politiku by mal ostať na súčasnej úrovni (približne tretina celkového rozpočtu EÚ) aj po roku 2013? Prečo?

Pokračovanie kohéznej politiky na súčasnej úrovni považujeme za dôležité za predpokladu, že podstatne väčší podiel v rozhodovacom procese sa presunie z vlád členských štátov na Komisiu, ktorá funguje v súlade s politikami EÚ.

Výsledkom by bolo, že aj mestá a regióny, ktoré sa nemôžu podľa rozhodnutia vlád uchádzať o prostriedky, by mali úžitok z kohézneho fondu.