• Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »má už niekoľko rokov možnosť čerpať prostriedky z eurofondov. Aké žiadosti o EÚ fondy sa najčastejšie vyskytujú?

V regióne je záujem o všetky druhy výziev a všetky operačné programy pre obdobie rokov 2007 až 2013, ktoré môžu samospráva, podnikateľské subjekty i neziskové organizácie využiť.

Vzhľadom na to, že tento okruh možnosti je výzvami ohraničený, javí sa ako najväčší záujem o projekty na infraštruktúru – školy, a ďalšie objekty vo vlastníctve samosprávy. Potreba a záujem je o získanie financií na úpravy ciest a chodníkov, osvetlenia, a tiež na projekty z oblasti životného prostredia.

Malé obce sa snažia získať financie z operačného programu Rozvoj vidieka, väčšie obce zasa z Regionálneho operačného programu, podnikateľské subjekty napríklad z operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast. V našom regióne Orava- ale týka sa to celého Žilinského kraja- je záujem aj o projekty v cezhraničných programoch na hranici s Českou i Poľskou republikou. Sú to väčšinou veľké investičné, ale i malé mikroprojekty na podporu spolupráce medzi subjektmi z oboch strán hranice.

• Vzrástla v priebehu rokov úroveň kvality žiadostí o EÚ fondy?

Úroveň a kvalita žiadostí sa zlepšuje priebežne. Dôvodom je skutočnosť, že riadiace orgány získali za uplynulé obdobie skúsenosti, a tie premietli do dokumentov, ktoré musí rešpektovať žiadateľ. Žiadatelia tiež získali skúsenosti z prípravy projektov v predchádzajúcom období, lepšie chápu súvislosti a orientujú sa v dokumentoch výzvy. V neposlednom rade sa žiadosti zlepšujú aj preto, že pomáhajúce organizácie – komerčné i neziskové organizácie typu agentúr pre regionálny rozvoj- tiež nadobudli skúsenosti a rutinu v spracovávaní týchto dokumentov.

• Európska únia vyhlásila, že fondy EÚ sú v súčasnej hospodárskej situácii dobrým prostriedkom pre jednotlivé subjekty, vrátane miest a obcí, na boj proti kríze. Zvýšil sa podľa Vás počas krízy záujem o využívanie EÚ fondov?

Podľa našich skúsenosti svetová hospodárska kríza, ktorá sa prejavuje aj na Slovensku, nemala nejaký zásadný vplyv na zvýšenie záujmu o európske fondy. O tie je záujem trvalý a vysoký. Potenciálni a oprávnení prijímatelia týchto finančných zdrojov stále sledujú vyhlasované výzvy, zaujímajú sa o možnosť podania žiadosti. Ak je to možné, tak ich aj podávajú, aby získali zdroje na vlastný rozvoj.

Možno však pripustiť, že v individuálnych prípadoch sa niektoré subjekty začali viac zaujímať o tieto možnosti získania financií práve pod vplyvom toho, že ich negatívne ovplyvnila hospodárska kríza.

• Viacerí žiadatelia sa sťažujú ohľadne fondov EÚ na veľkú byrokraciu. Mnohých potenciálnych záujemcov nadmerná administratíva dokonca úplne odradí od toho, aby si projekt podali- a to aj v prípade, že ho už majú vypracovaný. Čo si o tejto nadmernej byrokracii myslíte?

Existuje viacero dôvodov, ktoré nútia riadiaci orgán aby vyžadoval rôzne dokumenty ako podklady od žiadateľov, ktorí takéto požiadavky považujú za zbytočnú byrokraciu. Neznamená to však, že majú vždy pravdu. Je predsa potrebné aby riadiaci orgán pri hodnotení žiadosti vedel správne posúdiť žiadateľa, porovnať rozdiely medzi žiadateľmi – aby vybral také projekty, ktoré sú zmysluplné, spoločensky potrebné na danom území, v danej oblasti, a aby bolo isté, že žiadateľ dokáže projekt realizovať maximálne efektívne, v stanovených termínoch, a že tento bude dlhodobo udržateľný.

Treba tiež poznamenať, že najviac kritizované požiadavky pri predkladaní žiadosti boli medzičasom akceptované a tak už v súčasnosti projekty nevážia aj desiatky kilogramov. Viaceré  predtým požadované dokumenty pri podávaní žiadosti je totiž teraz možné predkladať až pri príprave zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku, a teda sa to týka už len vybraných a schválených projektov. Ďalším príkladom ústretovosti pre žiadateľov zo strany riadiacich orgánov je, že viaceré dokumenty môžu byť podávané aj v elektronickej forme.

• Aké chyby podľa Vás najčastejšie robia žiadatelia o eurofondy?

Najviac problémov a chýb je pri zabezpečovaní príloh povinných pri predkladaní žiadostí. Tieto prílohy buď žiadateľ nepredloží všetky, alebo niektoré z nich nespĺňajú kritéria stanovené v dokumentácii riadiacich orgánov.

Tiež sa často stáva, že žiadateľ je síce oprávnený žiadať financie napríklad na vybudovanie zberného dvora, ale ide o malú obec a pri veľkom množstve podávaných žiadostí je vopred takmer isté, že takýto projekt nebude schválený, lebo sa uprednostnenia väčšie projekty s väčším efektom- napríklad projekty veľkých obcí alebo združení obcí.

Ďalším z problémov pri projektoch sú finančné analýzy, ktoré sú náročné. Je totiž len málo subjektov, ktoré ich vedia pripraviť správne, čo súvisí aj s tým, že je problematické pre tieto analýzy získať informácie, ktoré sa týkajú budúcnosti – nákladov, výnosov a podobne- pri meniacich sa cenách energií, a iných nákladov, ktoré sú s realizáciou projektu v budúcnosti spojené.

• Sú podľa Vás napriek týmto problémom eurofondy pre Slovensko prínosom?

EÚ fondy sú pre Slovensko jednoznačne výhodou, ktorá pomáha pri rozvoji tých oblastí, ktoré z nich môžu byť podporované. Pri všetkých subjektoch je to výhoda získania podstatnej časti sumy na realizáciu formou nenávratnej podpory. Pre samosprávu sú to náklady spravidla iba v sume päť percent z celého projektu.

Problémom je stále otázka DPH, ktorá pre obce predstavuje náklad a finančnú záťaž navyše. Pre podnikateľské subjekty je to získanie financií až v rozsahu 50 percent nákladov na projekt, ktoré nemusia získavať formou pôžičky a nemusia vrátiť. Pre neziskové organizácie sú to zdroje, ktoré dávajú možnosť realizovať projekty, ktoré by nerealizovali, nakoľko na ne nemajú vlastné zdroje a nevedeli by na ne získať ani pôžičku od banky.

• Podľa správy Európskej komisie Slovensko zaostáva v čerpaní eurofondov. Čo je príčinou a aký predpokladáte vývoj?

Meškanie čerpania financií z EÚ fondov bolo spôsobené aj neskorším schválením dokumentov v Európskej komisii (na konci roka 2007), ale to sa týka všetkých štátov. To spôsobilo sklz jedného roka. V súčasnosti sa tempo vyhlasovania výziev zvýšilo a projekty sú schvaľované rýchlejšie. Ak teda pozeráme na to, koľko peňazí sa vyčerpalo, zdá sa, že je to málo. Zabúda sa ale na fakt, že mnohé projekty sú v procese realizácie a budú nasledovať žiadosti o platbu od žiadateľov, ktoré sa prejavia v časovom posune medzi schválením projektu a jeho dokončením.

Tiež sa pri čerpaní argumentuje rokom 2013, ale zabúda sa na fakt, že platí pravidlo n+2, čo znamená, že aj projekty schválené koncom roka 2013 sa budú realizovať v rokoch 2014, 2015. Financie sa tak môžu čerpať až do konca roku 2015, pričom to bude čerpanie z plánovacieho obdobia 2007 – 2013.  

Možno preto urobiť záver, že je síce žiaduce zrýchliť čerpanie, ale na druhej strane často nesprávnym výkladom procesu čerpania vznikajú fámy o pomalom čerpaní, čo nie je celkom pravda.

Regionálne rozvojové agentúry vykonávajú pre Ministerstvo výstavby úlohy, ktoré sa týkajú najmä poskytovania informácií a konzultačnej činnosti pre podporu regionálneho rozvoja. Radia tak žiadateľom z verejného, súkromného, ale aj tretieho sektora ako pripraviť projekt, prípadne cez aký program je možné ho zrealizovať a ako ho navrhnúť tak, aby spĺňal všetky potrebné náležitosti.

Na Slovensku v súčasnosti pôsobí 32 agentúr zapojených do integrovanej siete regionálnych rozvojových agentúr (RRA).