Pozadie

Komisárka pre regionálnu politiku Danuta Hübner načrtla hlavné témy „udalosti roka EÚ v regionálnej politike“. Program Štvrtého kohézneho fóra sa opiera prevažne o zistenia a otázky nastolené v aktuálnej správe o ekonomickej a sociálnej kohézii. Už štvrtú takúto správu prijala Komisia 30. mája 2007.

Každá správa o kohéznej politike poskytuje porovnávacie informácie o hospodárskej, sociálnej a územnej situácii v EÚ-27a v jej 268 regiónoch. Komisia hodnotí regióny a zameriava sa najmä na HDP, produktivitu a zamestnanosť. Hovorí v nej aj o výzvach, ktorým budú musieť členské štáty v nadchádzajúcich rokoch čeliť. V poslednej správe rezonuje nepriaznivý vývoj demografickej situácie, hospodárska konkurencieschopnosť, energetická politika (najmä zvyšovanie cien za energie), klimatické zmeny a sociálna polarizácia v EÚ.

Vypracovať takúto správu pre Komisiu vyplýva z článku 159 konsolidovanej verzie Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva: „Komisia predkladá každé tri roky správu Európskemu parlamentu, Rade, Hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o pokroku pri dosahovaní hospodárskej a sociálnej súdržnosti a o spôsobe, akým k tomu prispeli prostriedky uvedené v tomto článku. K tejto správe môžu byť v potrebnom prípade priložené príslušné návrhy.“

Otázky

Aktuálna správa prvý raz posúdila dopady európskej kohéznej politiky z rokov 2000 – 2006 a hodnotila aj pripravenosť Únie na nové programové obdobie. V máji sa zverejnilo aj 10 otázok pre debatu európskych inštitúcií a mimo nich o budúcnosti tejto z najdôležitejších európskych politík.

• Aktuálna situácia v EÚ-27 a regiónoch

Rozdiely v príjmoch a zamestnanosti v celej Európskej únii sa za posledné desaťročie zmenšili. Odstrániť je potrebné nedostatky a rozdiely medzi najmenej prosperujúcimi územiami a zvyškom EÚ, čo si vyžiada dlhodobé úsilie. Napríklad podľa prvých predbežných odhadov na rok 2006 sa hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa pohyboval od 37 % priemeru EÚ v Bulharsku do 280 % v Luxembursku, čo predstavuje sedemnásobný rozdiel. Írsko Írsko patrilo medzi najchudobnejšie krajiny Európy, vďaka viacerým špecifikám však dokázalo plne využiť výhody členstva a dostať sa na ekonomicky medzi špičkových európskych hráčovviac na www.EuropskaUnia.sk » Holandsko Holandsko patrí medzi zakladajúcich členov Európskej únie. Spolu s Belgickom a Luxemburskom vytvorilo ešte počas druhej svetovej vojny Benelux, ako regionálne ekonomické integračné zoskupenieviac na www.EuropskaUnia.sk » Rakúsko Neskorý vstup do EÚ bol výsledkom špecifického postavenia krajiny počas druhej svetovej vojny. Na základe dohody veľmocí, ktoré Rakúsko okupovali v rokoch 1945-55, bolo nezávislé Rakúsko vyhlásené za "trvalo neutrálne". viac na www.EuropskaUnia.sk »a Dánsko Dánsko zakladajúcim členom Severoatlantickej aliancie NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk ». Súčasťou EHS (neskôr EÚ) sa stalo v roku 1973.viac na www.EuropskaUnia.sk »mali HDP na hlavu medzi 25 % a 45 % nad priemerom EÚ, zatiaľ čo Belgicko Belgicko je jednou z najhustejšie osídlených krajín s najhustejšou cestnou sieťou v Európe. V hlavnom meste Belgicka, Bruseli, sídli väčšina inštitúcií EÚ, ale aj medzinárodné organizácie, napríklad NATO. viac na www.EuropskaUnia.sk » Švédsko Švédsko sa zapojilo do európskej integrácie až v 90. rokoch a po intenzívnych vnútropolitických diskusiách.viac na www.EuropskaUnia.sk » Spojené kráľovstvo, Fínsko Fínsko vstúpilo do EÚ pomerne neskoro - počas studenej vojny mu jeho pozícia "medzi dvoma blokmi" neumožňovala aktívne vstupovať do integračného procesu vo vtedajšej západnej Európe. viac na www.EuropskaUnia.sk » Nemecko Nemecko je stále najvyšším prispievateľom so spoločného rozpočtu EÚ, čo mu spolu s ľudnatosťou dáva veľkú váhu v európskej politike.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Francúzsko Francúzsko patrí medzi zakladajúce krajiny EÚ, jeho politickí predstavitelia zohrali rozhodujúcu úlohu v procese vytvárania európskej integrácie po druhej svetovej vojne.viac na www.EuropskaUnia.sk »boli medzi 10 % až 25 % nad priemerom. Taliansko Taliansko patrí medzi zakladajúcich členov Európskej únie. Je členom skupiny G-8 a do eurozóny vstúpilo už pri jej vznikuviac na www.EuropskaUnia.sk »a Španielsko Španielsko má najväčšie príjmy z cestovného ruchu spomedzi všetkých európskych krajín.viac na www.EuropskaUnia.sk »boli len trochu nad európskym priemernými. Cyprus Cyprus je ostrovný štát rozdelený od roku 1974 na dve časti – tureckú a grécku. Doterajšie pokusy (v minulosti predovšetkým OSN, dnes najmä EÚ) o jeho zjednotenie stroskotali.viac na www.EuropskaUnia.sk » Grécko Grécko vstúpilo do EÚ po zložitom vývoji - po druhej svetovej vojne nasledovala občianska vojna (1944-49), reštaurácia monarchie, vojenská diktatúra (1967-74) a až potom vytvorenie parlamentnej demokracie.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Slovinsko Slovinsko bolo prvou z častí Juhoslávie, ktorá začiatkom 90. rokov vyhlásila samostatnosť. Na rozdiel od iných krajín regiónu sa mu podarilo osamostatniť pomerne pokojne.viac na www.EuropskaUnia.sk »mali medzi 5 % a 15 % podpriemerné hodnoty, Česká republika Česká republika vstúpila do EÚ spolu so Slovenskom v máji 2004. Česká republika a Slovensko majú dlhú históriu spolužitia v jednom štáte.viac na www.EuropskaUnia.sk », Malta Malta vstúpila do EÚ v máji 2004, nepatrí však do skupiny postkomunistických krajín. Modernú politickú nezávislosť získala až v roku 1964.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Portugalsko Hoci bolo Portugalsko zakladajúcim členom NATO, do európskej integrácie sa mohlo plne zapojiť až po páde salazarovskej diktatúry v 70. rokoch 20. storočia.viac na www.EuropskaUnia.sk »sú 20-25% pod priemerom. Estónsko Estónsko je najmenším z pobaltských štátov. Nezávislosť od ZSSR získalo v roku 1991, ruské jednotky odišli však až v roku 1994. V roku 1994 vstúpilo, spolu so Slovenskom, do EÚ i NATO.viac na www.EuropskaUnia.sk » Maďarsko Maďarsko je jednou z nových členských krajín, do Európskej únie vstúpilo rovnako ako Slovensko v máji 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk » Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk » Litva Litva je postkomunistickou pobaltskou krajinou, ktorej sa podarilo vstúpiť do EÚ spolu s ďalšími deviatimi krajinami v zatiaľ najväčšej vlne rozširovania v histórii Únie.viac na www.EuropskaUnia.sk » Lotyšsko Podobne ako ostatné dve pobaltské krajiny (Estónsko, Litva), Lotyšsko dosiahlo nezávislosť od ZSSR v roku 1991, ruské jednotky odišli v roku 1994. Členom Únie i NATO sa stalo spolu so Slovenskom v roku 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Poľsko Poľsko je jednou z krajín Strednej a Východnej Európy, ktorá sa zaraďuje k post-komunistickým. Do EÚ vstúpilo spoločne s ďalšími 9 krajinami regiónu (vrátane Slovenska) v roku 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk »boli medzi 30 % a 50 % pod priemerom EÚ-27. Dva nové členské štáty Rumunsko Rumunsko musí po vstupe do EÚ 1. januára 2007 splniť podmienky v oblasti reformy súdnictva, boja proti korupcii a organizovanému zločinu, v opačnom prípade mu hrozia sankcie, vrátanie zadržania finančnej pomoci EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Bulharsko Bulharsko muselo tesne pred koncom predvstupového procesu čeliť hrozbe odloženia vstupu do EÚ o rok v prípade, že nestihne implementovať požadované reformy.viac na www.EuropskaUnia.sk »boli viac ako 60 % pod priemerom Únie.

• Vplyv kohéznej politiky
  

Programy pomáhajú priamo pri vyrovnávaní regionálnych rozdielov a raste zamestnanosti. V rokoch 2000-2006 regionálna politika pomohla zvýšiť HDP  Grécka o 2,8%, Portugalska o 2%. Podľa odhadov by politika v rokoch 2007- 2013 prispela k zvýšeniu HDP v Litve, Lotyšsku a v Českej republike o približne 8,5%, v Poľsku asi 5,5% a v Grécku o 3,5%.

• Znižovaniu sociálneho vylúčenia a chudoby

Politika prostredníctvom ESF sa podieľa na spolufinancovaní odbornej prípravy u 9 miliónov Európanov ročne. Polovica z nich sú ženy. Podľa prepočtov a odhadov vyšlo, že v šiestich krajinách EÚ bolo v rokoch 2000-2005 vytvorených viac ako 450 000 pracovných miest.

• Vnútroštátne politiky a kohézia

Verejné investície v posledných rokoch klesajú, keďže rozpočty čelia dopadom starnutia populácie (dôchodkové reformy, nákladnejšie systémy vzdelávania a zdravotné systémy) a hospodárske reformy sa sústreďujú na konsolidáciu verejných financií.

V roku 1993 verejné investície predstavovali približne 2,9% HDP, v roku 2005 ich úroveň klesla na 2,4% HDP. Zároveň sa začal proces, kedy sa rozhodovanie a riadenie verejných investícií síce len postupne, ale neustále decentralizuje a realizuje sa na regionálnej a miestnej úrovni.

V rokoch 2000-2005 sa verejné výdavky na týchto úrovniach každoročne zvyšovali o 3,6 %, teda rýchlejšie ako HDP (1,7%) a celkové verejné výdavky (2,4 %).

• Politiky Spoločenstva a kohézia

Jednotlivé politiky Spoločenstva – výskum a vývoj a inovácia, poľnohospodárstvo, hospodárska súťaž a štátna pomoc, majú potenciál zvyšovať účinnosť kohéznej politiky, napríklad jasným zohľadňovaním hospodárskej, sociálnej a územnej situácie. Zo správy vyplýva, že tento trend je čoraz častejší, ale že stále zostáva priestor na využívanie synergií.

• Slovensko v Štvrtej správe: extrémne medziregionálne rozdiely, vzdelanostná úroveň slušná
  

Komisia predpokladá, že Slovensko by mohlo dosiahnuť výšku HDP nad 75% priemeru EÚ-27 okolo roku 2014, priblíženie k priemeru EÚ je odhadované až po roku 2030.

Správa tiež konštatuje veľké socio-ekonomické rozdiely medzi jednotlivými regiónmi v rámci EÚ i na Slovensku zvlášť, keďže patríme medzi krajiny s najextrémnejšími regionálnymi rozdielmi.

Pozitívnejšie vyznieva pre Slovensko porovnanie úrovne dosiahnutého vzdelania, keď len 12% populácie má iba základné vzdelanie. V Portugalsku má iba základnú školu ukončenú až 73,5% populácie, v Taliansku 49,3% populácia.

Na Slovensku by sa výrazný pozitívny dopad kohéznej politiky mohol prejaviť až po rokoch 2007–2013. Podmienkou je samozrejme využiť čo najviac finančných prostriedkov zo štrukturálnych a Kohézneho fondu. V takom prípade Európska komisia Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. viac na www.EuropskaUnia.sk »predpokladá, že kohézna politika v rokoch 2007-2013 prispeje k zvýšeniu HDP o 6,1 % a vytvorí 87 900 pracovných miest.

• 11 kľúčových otázok do diskusie

Správa prezentuje otázky pre širšiu debatu o budúcnosti kohéznej politiky. Rozdelené sú do troch okruhov:

1. Skúsenosti v rámci prípravy programov na roky 2007–2013

Napríklad:

• 1.1. Ako môžu regióny reagovať na reštrukturalizačný tlak zo strany dynamickej konkurencie v sektoroch s nízkym a priemerným technickým vybavením?
• 1.2. Aká je úloha kohéznej politiky v súvislosti s riešením demografických zmien vzhľadom na veľké rozdiely v miere pôrodnosti, úmrtnosti a migračných tokoch na regionálnej úrovni?
• 1.3. Do akej miery predstavujú klimatické zmeny výzvu pre kohéznu politiku?

2. Kohézna politika a jej vplyv na integrovaný a flexibilnejší prístup k rozvoju/rastu a zamestnanosti

• 2.1. Ako sa môže prostredníctvom kohéznej politiky lepšie podporiť harmonický, vyrovnaný a udržateľný rozvoj a zároveň zohľadniť rôznorodosť území EÚ, ktorú predstavujú najviac znevýhodnené oblasti, ostrovy, vidiecke a pobrežné oblasti, ale aj mestá, upadajúce priemyselné regióny a iné oblasti s osobitnou geografickou charakteristikou?
• 2.2. Aký je vplyv výziev uvedených v správe na kľúčové prvky sociálnej kohézie, akými sú začlenenie, integrácia a príležitosti pre všetkých? Je potrebné ďalšie úsilie na anticipovanie a riešenie tohto vplyvu?
• 2.3. Aké sú kľúčové schopnosti nevyhnutné pre našich občanov na riešenie nových výziev v budúcnosti?
• 2.4. Aké sú zásadné kompetencie, ktoré by sa mali rozvíjať na regionálnej úrovni, aby boli regióny konkurencieschopné na celosvetovej úrovni?

3. Posúdenie systémov riadenia politiky na obdobie 2007–2013

• 3.1. Aké je ideálne rozdelenie zodpovednosti v rámci viacúrovňového systému správy vecí verejných na úrovni Spoločenstva, národnej a regionálnej úrovni vzhľadom na potrebu účinného riadenia programov kohéznej politiky?
• 3.2. Akým spôsobom môže byť kohézna politika efektívnejšia pri podpore verejnej politiky v členských štátoch a regiónoch? Aký mechanizmus uplatňovania by priniesol politiku viac zameranú na výsledky a jednoduchšie využiteľnú?
• 3.3. Ako môžeme ďalej posilniť vzťah medzi kohéznou politikou a inými politikami na národnej úrovni a na úrovni Spoločenstva, aby sa dosiahla väčšia a lepšia synergia a komplementárnosť?
• 3.4. Aké sú ďalšie možnosti spolupráce medzi regiónmi v rámci aj mimo EÚ?

Kohézne fórum

Vo štvrtej správe sa stanovujú kľúčové otázky na otvorenú debatu o budúcnosti kohéznej politiky po roku 2013, ktorá sa oficiálne začne súčasne so Štvrtým fórom kohézie plánovaným na 27. - 28. septembra v Bruseli.

Bude sa zameriavať na to, ako by sa mala nová kohézna politika Únie prispôsobiť novým výzvam, ako by sa mohol jej výkon zlepšiť, aby sa maximalizoval jej dopad v budúcnosti. Bude zvažovať skúsenosti z prípravy na programy na obdobie 2007 – 2013 a zameria sa na to, ako regióny môžu reagovať na objavujúce sa otázky spojené s reštrukturalizáciou priemyslu, demografickou zmenou a klimatickými zmenami.

Fórum už v minulosti rozpoznalo potrebu efektívneho riadenia programov kohéznej politiky. Teraz  preskúma riadiace systémy a optimálnu alokáciu zodpovednosti medzi komunitárnou, národnou a regionálnou úrovňou v rámci viacúrovňového správneho systému.

Komplementarita s inými národnými a komunitárnymi politikami bude tiež dôležitou oblasťou debaty. Neobídu ani podporu nových možností spolupráce medzi regiónmi, vnútri i mimo EÚ.

Na fóre sa očakáva účasť viac ako 800 účastníkov zastupujúcich európsku, národnú, regionálnu a miestnu úroveň zo všetkých členských štátov EÚ a z kandidátskych štátov. Medzi tými, ktorí sa zúčastnia konferencie ako prednášajúci, bude i premiér Portugalska, José Sócrates Carvalho Pinto de Sousa.

Pozície

Pri predkladaní správy o kohézii komisárka pre regionálnu politiku Danuta Hübner povedala: „Kohézna politika preukázala schopnosť prispôsobiť sa meniacim sa okolnostiam".  Dodala, že: „Celá kohézna politika spočíva v poskytnutí príležitostí každému občanovi EÚ, kdekoľvek žije, prostredníctvom znižovania rozdielov medzi regiónmi, mobilizácie nevyužitého potenciálu a sústreďovania zdrojov na investície potrebné na zvyšovanie rastu. V nadchádzajúcom období bude Únia čeliť mnohým výzvam: počet obyvateľov, ktorý okolo roku 2020 začne klesať a ktorý už teraz v mnohých regiónoch klesá, zvýšený hospodársky tlak zo strany globálnych konkurentov, zvýšené ceny za energie, klimatické zmeny a sociálna polarizácia. Európa musí týmto výzvam čeliť. Do ich riešenia musíme zapojiť všetky regióny a všetkých ľudí, ktorí sa budú podieľať na zvyšovaní blahobytu, zamestnanosti a rastu“.

Komisárka Hübner v súvislosti s fórom hovorí: „Môžeme urobiť ešte viac. Navrhujem 10 otázok na debatu o budúcnosti tejto politiky, ktorá, ako dúfam, bude rozsiahla a inkluzívna. Správu o výsledkoch tejto debaty predložím na budúci rok“.

Európsky parlament Európsky parlament je jediný priamo volený orgán Európskej únie. 785 poslancov je volených každých 5 rokov voličmi vo všetkých členských štátoch Európskej únie.viac na www.EuropskaUnia.sk »v iniciatívnej správe poľskej poslankyne Lidie Joanny Geringer de Oedenberg "o úlohe a účinnosti kohéznej politiky pri znižovaní rozdielov v najchudobnejších regiónoch EÚ" hovorí, že HDP síce predstavuje dobrý ukazovateľ regionálnej hospodárskej konvergencie, ale nejde o adekvátny prostriedok na meranie sociálnej a územnej kohézie. Chudobnejšie regióny dosahujú uspokojivý hospodársky rast, ale problém predstavuje vysoká nezamestnanosť, čo má nepriaznivý vplyv na demografický regionálny vývoj. Preto treba použiť ďalšie ukazovatele s cieľom získať jasný obraz o skutočných potrebách najchudobnejších regiónov. Diskusie o štvrtej kohéznej správe by mali zahrnúť diskusiu o kohéznych ukazovateľoch a spôsoboch merania regionálneho rozvoja. Podľa Geringer de Oedenberg si problémy, s ktorými bojujú najchudobnejšie regióny EÚ, vyžaduje vyvážený program prispôsobený ich osobitným vlastnostiam. Treba sa zamerať najmä na projekty súvisiace s dostupnosťou regiónov, teda na dopravu a informačnú a telekomunikačnú infraštruktúru.

Vladimír Špidla, komisár EÚ pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a rovnaké príležitosti, povedal: „Táto politika pomáha znižovať sociálne vylúčenie a chudobu a zlepšovať správu a správu vecí verejných, najmä na regionálnej úrovni. Takýmto spôsobom politika prispieva k rastu HDP a k znižovaniu rozdielov v Únii“. Ďalej dodal: „ESF je základným nástrojom pomoci členským štátom pri zavádzaní flexikurity, ktorá je kombináciou politík aktívneho pracovného trhu, flexibilných zmluvných opatrení a celoživotného vzdelávania, do praxe.“

Portugalské Predsedníctvo Úlohou predsedníckej krajiny je predovšetkým organizovať prácu Rady v jej jednotlivých konfiguráciách a reprezentovať Úniu navonok. Poradie predsedníctiev bolo naposledy určené Rozhodnutím Rady z 1. januára 2007. podľa neho by Slovensko malo prebrať túto funkciu v druhej polovici roku 2016.viac na www.EuropskaUnia.sk »EÚ identifikovalo kohéziu ako jednu zo svojich kľúčových priorít, ktoré „bude podporovať ako centrálnu politiku Únie”.

Ďalšie kroky:

• 27.-28. september 2007: Štvrté kohézne fórum predstavuje začiatok verejnej diskusie o budúcnosti Kohéznej politiky v celej EÚ.