Dunajská stratégia povedie podľa dokumentu k rozvoju celej oblasti, no najmä jej jednotlivých regiónov. Práve regióny a ich orgány budú totiž za prípravu stratégie a jej uskutočňovanie vo veľkej miere zodpovedné. Tento zámer potvrdil počas nedávnej konferencii v Budapešti aj slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák keď povedal, že „Dunajská stratégia by mala byť otvorený projekt a nástroj spolupráce s ďalšími makroregiónmi Európy“.

Dunajský región ako aj samotná rieka Dunaj v sebe spájajú „staré“ členské štáty EÚ so štátmi, ktoré sa jej členmi stali len nedávno. To podľa národného dokumentu predstavuje jednotiaci prvok a malo by viesť k ešte intenzívnejšej spolupráci.  

Dôležitá je však aj spolupráca s nečlenskými krajinami EÚ, ktoré sa budú na Dunajskej stratégii podieľať – najmä Balkánskymi štátmi či Ukrajinou. „V participácii nečlenských podunajských krajín na novej makrostratégii EÚ vidíme nesporné rozvojové impulzy  nielen pre tieto štáty, ale aj pre štáty Európskej únie,“ uvádza sa v dokumente.

Splavnosť Dunaja ako priorita

Jednou z priorít Slovenska v rámci Dunajskej stratégie bude rozvoj dopravnej infraštruktúry, predovšetkým rozvoj kontinuálnej dunajskej vodnej cesty a zabezpečenie splavnosti Dunaja v pôvodnom toku. „Mali by sme splavniť pôvodné koryto všade, kde je to možné, čím vznikne kvalitná vodná cesta z Ulmu do Čierneho mora," povedal Lajčák na konferencii v Budapešti.  

Osobitná pozornosť sa bude pritom venovať rozvoju nákladnej a osobnej vodnej dopravy ako aj efektívnemu dobudovaniu dunajskej vodnej cesty. Vodná preprava v súčasnosti tvorí len nepatrné percento z celkového množstva prepravovaných tovarov a služieb, a práve to by sa malo v budúcnosti zmeniť.  

Zároveň by sa mal lepšie využívať potenciál hospodárskeho rozvoja miest a prístavov podunajského priestoru a jeho  regiónov, aby sa tak mohli stať silnými logistickými uzlami.

Prispieť k tomu má realizácia projektu Transkontinentálneho tranzitného terminálu, ktorej cieľom je vytvoriť uzol s kombináciou všetkých druhov dopravy, no najmä tých, ktoré majú najlepšie predpoklady pre rast – teda pozemnej a leteckej dopravy.

Pomocou tranzitu sa majú zlepšiť podmienky pre vznik rôznych odvetví priemyslu, napríklad v oblasti obchodu alebo finančníctva. Jeho vznik má tiež prispieť k vytvoreniu vývojového a vzdelávacieho centra pre všetky druhy dopravy a logistiky. Prioritnými oblasťami budú v tomto ohľade regionálne letiská určené pre nízkonákladovú dopravu, kľúčové železničné a cestné koridory a vodná doprava.

Rieka má prispieť k energetickej bezpečnosti

Energetická bezpečnosť regiónu sa môže podľa Národnej pozície k Stratégii EÚ pre dunajský región zvýšiť aj budovaním zariadení na využívanie energie toku či geotermálnej energie. To podľa dokumentu povedie k znižovaniu emisií skleníkových plynov, čo by nám mohlo napomôcť pri plnení našich záväzkov v tejto oblasti.

V tejto oblasti je ale dôležité zaviesť do výroby „ekologické technológie“ či vybudovať alternatívne systémy čistenia odpadových vôd vo vidieckych sídlach s menej ako dvetisíc obyvateľmi. Zároveň sa má vytvoriť prístup ku kvalitným zdrojom podzemných vôd a tak zabezpečiť trvalo udržateľný prístup k najväčšiemu európskemu zdroju kvalitnej podzemnej vody na Žitnom ostrove.

Vzhľadom na charakter Dunaja je jedným z dôležitých  cieľov aj zlepšovanie prostriedkov do protipovodňovej ochrany, zdokonaľovanie spoločného  informačného systému v tejto oblasti a širšie sprístupnenie informácií s cieľom predpovedania stavu vodnej hladiny.

„Je žiaduce, aby krajiny v povodí Dunaja iniciovali vývoj potrebnej metodiky v rámci EÚ a boli schopné ju implementovať v oblastiach, v ktorých sa prívalové povodne vyskytujú a   uplatňovali zásady integrovaného manažmentu vodných zdrojov a pôdneho fondu,“ píše sa v správe.

Intenzívnejšia cezhraničná spolupráca

Dunajská stratégia má viesť k vytvoreniu cezhraničných sietí spolupráce medzi nadnárodnými spoločnosťami, malými a strednými podnikmi, univerzitami, výskumnými centrami či regionálnymi a miestnymi samosprávami.

„Potenciál dunajského priestoru vidíme v podpore rozvoja výskumu, vývoja a inovácií- napríklad v regióne Centrope (Bratislava, Viedeň, Győr a Brno), ktorý sa vyznačuje vysokým ekonomickým rastom-  a to najmä vzájomnou spoluprácou a vytváraním klastrov so zameraním na rozvoj vedomostnej spoločnosti. Toto územie, kde v polomere 200 km žije 6 miliónov obyvateľov, sa vyznačuje vysokým ekonomickým rastom a môže sa stať vedeckým a inovatívnym trustom dunajského regiónu,“ uvádza sa v dokumente.

Okrem cezhraničnej a regionálnej spolupráce v povodí rieky Dunaja v oblasti vedy a výskumu by sa mala zintenzívniť aj kultúrna výmena medzi zapojenými štátmi. Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »v tomto smere priamo navrhuje vytvorenie „Dunajského kultúrneho festivalu v Bratislave , ktorý by podobne ako festival v Edinburghu predstavoval fórum pre prezentáciu umelcov a umeleckých súborov rôznych národnosti a kultúr z dunajského regiónu“.