Hlavnými oblasťami, na ktoré sa podľa dokumentu bude na Slovensku po roku 2013 sústreďovať pozornosť, sú budovanie základnej infraštruktúry, podpora ľudských zdrojov a zamestnanosti, zvýšené investície do vedy, výskumu a inovácií a orientácia na „zelený rast“.

Ide o oblasti, z ktorých viaceré sú centrom stratégie Európa 2020 a ktoré už dnes Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »podporuje pomocou svojich operačných programov. Aj napriek využívaniu fondov EÚ sa však doposiaľ nepodarilo odstrániť regionálne rozdiely- tie sa podľa niektorých naopak po vstupe krajiny do Európskej únie ešte prehĺbili.

V súčasnosti na Kohéznu politiku, teda na vyrovnávanie regionálnych rozdielov, putuje približne tretina rozpočtu EÚ na roky 2007-2013. Slovensko z tohto balíku dostalo 11,4 miliardy eur. Nie je však isté, či sa regionálnej politike podarí si udržať svoj veľký podiel aj v budúcom programovom období.

Výbor regiónov Výbor regiónov so sídlom v Bruseli slúží ako miesto pre zviditeľnenie sa regiónov a oblastí členských krajín v EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk » ktorý zoskupuje zástupcov miest a regiónov Únie už ale varoval pred radikálnym znížením fondov EÚ na regionálnu politiku. Podľa výboru je v tomto smere potrebná „evolúcia, nie revolúcia“.

Jeho členovia preto v apríli tohto roku avizovali, že sa pokúsia o zachovanie status quo- teda súčasných štruktúr a finančných mechanizmov v tejto oblasti. Chcú tak zabezpečiť, aby s badateľným znížením fondov nedošlo aj k pozastaveniu rozvoja regiónov.

Podobný postoj načrtlo vo svojom predbežnom stanovisku aj slovenské Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja. V správe priamo uvádza, že Slovensko sa „pri vyjednávaniach bude snažiť zachovať súčasnú politiku súdržnosti“, pričom pre cieľ Konvergencia chce dosiahnuť alokovanie najvyššieho podielu výdavkov z rozpočtu politiky súdržnosti.    

Inými slovami, Slovensko bude podporovať takú politiku, na základe ktorej „bude mať predpoklady na čo najvyššie čerpanie prostriedkov z rozpočtu EÚ“. V tomto ohľade krajine vyhovuje súčasný stav, podľa ktorého sú prostriedky na vyrovnávanie rozdielov určené tým regiónom, ktoré nedosahujú ani 75 percent HDP priemeru Európskej únie. Na Slovensku sú to pritom všetky kraje okrem Bratislavského regiónu.

Podľa niektorých návrhov by sa v budúcom období časť súčasného rozpočtu na politiku súdržnosti presmerovať na uskutočňovanie cieľov stratégie Európa 2020. Bývalá predsedkyňa Výboru regiónov Mercedes Bresso však už v marci tohto roku jasne povedala, že uskutočnenie tejto zmeny je „pomýlené“ a EÚ musí nájsť prostriedky na tieto ciele niekde inde.

Viac súdržnosti, menej byrokracie

Slovenské chce zároveň dosiahnuť, aby sa politika súdržnosti identifikovala ako rozvojová politika aj v stratégii Európa 2020 a aby sa posilnilo viacúrovňové riadenie. Dokument tak predpokladá vyššie zapojenie regionálnych a miestnych aktérov. To je podľa viacerých predstaviteľov zároveň aj jedným z hlavných predpokladov na to, aby bola nová stratégia Európa 2020 úspešná. „Ak má EÚ 2020 uspieť tam, kde sa to jej predchodkyni nepodarilo, je potrebné vziať do úvahy lokálnu úroveň,“ uviedla Bresso.