„Sme proti použitiu kohéznych fondov na dosahovanie strategických cieľov Európa 2020,“ povedal Basescu na konci apríla počas konferencie v Bruselu, ktorá sa venovala práve návrhu Komisie ohľadne novej stratégie na ďalších desať rokov.

Rumunský prezident sa kriticky vyjadril aj k predchodcovi nového dokumentu, Lisabonskej stratégie, ktorej sa vo veľkej miere nepodarilo splniť svoje ciele spraviť z Únie „najdynamickejšiu znalostnú ekonomiku do roku 2010.“

Zároveň sa nesúhlasne vyjadril o nedodržiavaní Maastrichtských kritérií zo strany krajín eurozóny a zapochyboval o tom, či sa bude Európa v budúcnosti konkurencieschopná keď je ohraničená toľkými sociálnymi záväzkami.

Podľa rumunského prezidenta je regionálna politika EÚ „najdôležitejším nástrojom Spoločenstva“ na úspešné implementovanie stratégie Európa 2020 a dodáva: „Bez vnútornej kohézie nie je (EÚ) konkurencieschopná, neráta sa medzi svetovú konkurenciu. Rumunsko Rumunsko musí po vstupe do EÚ 1. januára 2007 splniť podmienky v oblasti reformy súdnictva, boja proti korupcii a organizovanému zločinu, v opačnom prípade mu hrozia sankcie, vrátanie zadržania finančnej pomoci EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk »vyzýva na zrýchlenie procesu znižovania priepasti medzi starými a novými členskými štátmi EÚ.“

Východoeurópski lídri už vyjadrili svoje sklamanie z toho, že regionálna „kohézia“ nie je uvedená ako jeden z cieľov stratégie Európa 2020. Zdá sa však, že uznávajú nedostatok času na diskusiu na túto tému pred júnovým summitom. Tam sa očakáva prijatie novej stratégie.

Tri percentá sú nereálne

Basescu tiež vyjadril pochybnosti nad tým, že sa jeho krajine podarí splniť strategický cieľ investovať tri percentá HDP na výskum a vývoj.

„To je cieľ, ktorý nemôžeme splniť,“ povedal a dodal, že 3. mája chce Rumunsko konzultovať s Komisiou to, ako by malo identifikovať svoje národné ciele podľa novej stratégie. Štát podľa Basescu prispeje na cieľ vedy a výskumu jedným percentom, pričom očakáva, že zvyšné dve percentá prídu zo strany súkromného sektora.

Zároveň naznačil, že aj keby bolo Rumunsko schopné zmobilizovať tri percentá svojho HDP na infraštruktúru, stále by bolo extrémne náročné absorbovať tieto fondy v jeho krajine a „dosiahnuť výsledky“.

Investície Rumunska do vedy a výskumu v súčanosti predstavujú 0,5 percenta.