Dnes (10. februára) sa v Bruseli koná valné zhromaždenie, pri ktorom sa bude voliť nový predseda Výboru a diskutovať ako najlepšie použiť zbrane, ktoré im pridelila nová Lisabonská zmluva.

„Tieto zmeny znamenajú, že Výbor regiónov Výbor regiónov so sídlom v Bruseli slúží ako miesto pre zviditeľnenie sa regiónov a oblastí členských krajín v EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk »viac nie je iba papierovým drakom,“ povedal pre EurActiv francúzsky poslanec a starosta mesta Dunkerque Michel Delebarre. Ten v minulosti pôsobil aj ako predseda Výboru regiónov. Domnieva sa tiež, že nové právomoci zhromaždenia a najmä právo domáhať sa ich na Európskom súdnom dvoje z neho robia viac ako „len“ poradný orgán. „De facto sa stal inštitúciou,“ povedal.

Súkromne sa mnoho predstaviteľov Výboru regiónov domnieva, že tento orgán nemá toľko vážnosti koľko by si vzhľadom na svoj príspevok k legislatíve EÚ zaslúžil. Dúfajú preto, že nové právomoci prešetrovať záležitosti, ktoré im Lisabonská zmluva pridelila, nepovedú len k zlepšeniu rozhodovacieho procesu Európskej únie, ale zároveň posilnia obraz Výboru ako jedinečného politického hráča.

Slovami jedného z predstaviteľov, Výbor regiónov môže byť viac akýmsi „strážcom politiky“, ktorý bude šliapať na päty ostatným európskym inštitúciám, aby tak zabezpečil, že rešpektujú dodržiavanie princípu subsidiarity vytýčenom v Lisabonskej zmluve, podľa ktorého Únia nejedná „pokiaľ to nie je účinnejšie ako to, ak by sa konalo na národnej, regionálnej či miestnej úrovni.“

Zadržiavanie strážcu politiky

Nie všetci regionálni lídri sú však presvedčení, že by mal Výbor regiónov tak nahlas vytrubovať svoju novú úlohu, či tak skoro.

Jurgen Martens, minister spravodlivosti nemeckého regiónu Sasko, ktorý sa stal nedávno členom Výboru regiónov, pre EurActiv povedal, že sa ešte uvidí, či bude Výbor aj napriek týmto zmenám schopný lepšie ochrániť záuj

„Musíme si dať pozor, aby Výbor regiónov nezneužívali niektoré regióny na zdržiavanie európskej politiky Komisie a Parlamentu pod zámienkou, že chránia subsidiaritu,“ povedal.

Tieto právomoci sa dajú používať len obozretne, prízvukoval a dodal, že najmä v oblastiach, kde majú regióny malý vplyv by mal ostať Výbor regiónov viac v úzadí.

„Ak sa však diskutuje o záležitostiach hlavnej politiky, Výbor by mal zaujať jasné stanovisko a rásť by mal najmä zameraním sa na hlavné témy svojich právomocí,“ dodal.

Regióny v Európe dúfajú, že budú mať väčšiu úlohu

Pohľad na niektoré európske regióny ponúka zmiešaný obraz – niektoré pociťujú veľmi pozitívne svoje nové právomoci a iné sú skeptické či budú schopné niečo zmeniť.

V Českej republike pretrvávajú nefalšované obavy, že tamojšie regióny ešte nie sú pripravené využiť väčšinu nových príležitostí.

Petr Schlesinger, právny expert Zväzu miest a obcí Českej republiky (SMOČR) pre EurActiv.cz vyjadril presvedčenie, že „kontrola subsidiarity“ predstavuje rovnako najväčší potenciál ako aj najväčšiu výzvu pre regionálne a miestne úrady.

Priznáva, že hoci nemôžu tieto orgány hrať priamo „žltú kartu“, majú úplne nové príležitosti ovplyvňovať legislatívny proces Európskej únie tým, že budú členom Parlamentu tlačiť, aby jednali ak došlo k porušeniu princípu subsidiarity. 

Schlesinger však zároveň priznal, že si nevie predstaviť ako to bude v Českej republike fungovať v súčasných podmienkach. Povedal, že za touto váhavosťou miestnych komunít prejaviť väčšiu razantnosť sú historické dôvody, keďže komunity ešte stále bojujú, aby sa vymanili zo starého (post komunistického) spôsobu myslenia.

Zároveň sami seba často vnímajú ako súčasť centralizovanej verejnej administratívy a nie ako politických aktérov so svojimi vlastnými zodpovednosťami v oblasti tvorby politiky, dodal.

Z podobných dôvodov nevyvíjajú miestni občania na tamojšie úrady dostatočný tlak, keďže si nemyslia, že tieto úrady majú určité legislatívne právomoci, uzatvára Schlesinger.

Na regionálnej úrovni nie sú preto z týchto zmien vyplývajúcich z Lisabonskej zmluvy až takí nadšení, keďže nové príležitosti a zodpovednosti sa im nezdajú byť až také veľké. Jaroslav Palas, hejtman Moravskosliezskeho regiónu pre EurActiv povedal, že jeho región nevníma žiadne nové prostriedky ako by mohol ovplyvniť legislatívu EÚ pomocou Lisabonskej zmluvy.

Naproti tomu na Slovensku sa samosprávy kontaktované EurActiv.sk vyjadrili, že s radosťou vítajú nové právomoci, ktoré im Lisabonská zmluva priznáva. Vítajú najmä právo Výboru regiónov „napadnúť“ legislatívu EÚ, ktorú podozrievajú z porušovania princípu subsidiarity.

Zdôraznili tiež, že zmluva je prvým dokumentom EÚ, ktorý explicitne spomína „teritoriálnu súdržnosť“ spolu s ekonomickou a sociálnou súdržnosťou ako jeden z vedúcich princípov politiky EÚ.

Slovenské regióny tiež plánujú posilniť spoluprácu medzi miestnymi úradmi a svojimi partnermi v sociálnej a ekonomickej oblasti. Zároveň chcú naďalej rozvíjať a prehlbovať nielen medziregionálnu kooperáciu, ale aj komunikáciu s Európskou komisiou.

Vyjadrili tiež snahu o výmenu know-how a znalostí za účelom zvýšenia regionálneho rozvoja. Počas rozhovoru pre EurActiv.sk slovenský veľvyslanec pri EÚ Ivan Korčok podotkol, že hoci je predčasné hodnotiť aktivitu slovenských vyšších územných celkov na úrovni EÚ, Únia bude v budúcnosti založená viac na regiónoch, ktoré sa stávajú vplyvnými politickými hráčmi.  Je však treba, aby spolupracovali a boli aktívni, dodal.

V Bulharsku sa Krasimir Mirev, šéf bulharského zastúpenia vo Výbore regiónov pre partnera EurActiv-u Dvevnik vyjadril, že Lisabonská zmluva poskytuje väčšie príležitosti miestnym a regionálnym úradom všetkých členských štátov EÚ, vrátane Bulharska. „V tomto smere úloha Výboru regiónov vzrástla,“ povedal Mirev.

Pri otázke týkajúcej sa novej právomoci Výboru napadnúť zákony EÚ porušujúce princíp subsidiarity na Európskom súdnom dvore jednoduchou väčšinou povedal, že táto právomoc by sa mala využívať len príležitostne.

„Vnímam toto právo ako veľmi extrémny nástroj, lebo základným princípom činnosti Komisie a jej spolupráce s ďalšími inštitúciami EÚ je dosahovať konsenzus,“ uviedol.

Postoje

Predseda Výboru regiónov Luc Van den Brande zdôraznil, že po rokoch vyjednávaní s členskými štátmi EÚ a ďalšími inštitúciami, je dosiahnutie práva dať nejaký zákon na Európsky súdny dvor samo osebe veľkým úspechom.  

„Vnímame toto nové právo napadnúť zákony EÚ na súde viac ako zastrašujúci prostriedok než ako naozajstnú hrozbu. Sme presvedčený, že táto nová možnosť prehĺbi naše vzťahy s ďalšími inštitúciami a národnými parlamentmi EÚ. Budeme toto právo uplatňovať opatrne, no s veľkým presvedčením v prípadoch keď sa nám bude zdať, že musíme hájiť princíp subsidiarity pri tvorbe zákonov EÚ. Dúfame však, že rýchla implementácia všetkých ustanovení Lisabonskej zmluvy, ktorá posilňuje subsidiaritu už v procese prípravy legislatívy a počas prijímania nových zákonov EÚ, zaistí, že k tomu nikdy nedôjde,“ vyhlásil Van den Brande.