Krátka správa

Národný strategický referenčný rámec V zmysle legislatívy (nariadení) Európskej únie každý členský štát predkladá pred začiatkom programového obdobia Európskej komisii vlastný rámcový programový dokument, Národný strategický referenčný rámecviac na www.EuropskaUnia.sk »(NSRR) bol pripravovaný a myslený ako širšie koncipovaný dokument, ktorý by mohol slúžiť aj pre účely dlhodobejšej stratégie regionálneho rozvoja. Viacerí odborníci kritizujú ani nie tak jeho analytickú a vecnú časť, ako programovaciu. Práve v tom sa prejavuje chýbajúca rozvojová stratégia, ktorá by myslela viac prierezovo, teda horizontálne a nie vertikálne. Na regionálnej úrovni vznikajú už teraz regionálne inovačné stratégie, celonárodná nie je.

K známym dokumentom, ktoré majú charakter prierezových stratégiami a koncepcií možno zaradiť:

• Stratégia rozvoja konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010 - materiál vypracovaný Ministerstvom financií SR
• Aktualizovaný konvergenčný program Slovenska na roky 2004 až 2013 - materiál vypracovaný Mnisterstvom financií SR 
• Koncepcia územného rozvoja Slovenska
• Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja

Jednotlivé rezorty majú spracované strategické a koncepčné dokumenty podľa potrieb, napríklad Dopravná politika Slovenskej republiky do roku 2015 či Stratégia rozvoja cestovného ruchu Slovenskej republiky do roku 2013

11. decembra 2006 portál denníka SME zo správy SITA informoval, že vláda plánuje prijať strednodobú a dlhodobú stratégiu rozvoja Slovenska. "Sme ako Kolumbus, ktorý keď vyrážal, nevedel kam ide a keď tam prišiel, nevedel kde je a keď sa vrátil, nevedel kde bol. Slovenská republika potrebuje presne vedieť na obdobie 20 až 30 rokov, čo majú byť jej priority, na čo sa máme sústrediť a toto by mala rešpektovať každá vláda bez ohľadu, či je napravo alebo naľavo," povedal premiér Robert Fico po pracovnom obede s predsedom Slovenskej akadémie vied (SAV) Štefanom Lubym, ktorého požiadal o spoluprácu pri príprave stratégie.  Zároveň premiér deklaroval podporu akadémii. Vláda ju bude žiadať o spoluprácu vždy, keď to bude považovať za potrebné. "Vláda nemá záujem o názory 20-ročných analytikov z bánk, ale o reálne skúsenosti a poznatky, ktoré sa nachádzajú predovšetkým v SAV," uviedol premiér.

Vláda zvýšila rozpočet pre akadémiu vied o 30 miliónov korún oproti návrhu predošlej vlády. Napriek tomu jej vedenie s rozpočtom pre budúci rok úplne spokojné nie je. Očakáva, že ďalšie peniaze môže SAV získať z objednávok pre vládu, ako je aj stratégia rozvoja SR. Šancu vidí Luby v eurofondoch Európskej únie, kde podľa jeho slov má akadémia pripravené projekty za 11 mld. eur.

SAV bude môcť bezprostredne žiadať o zdroje v programoch gestorovaných rezortom školstva – Operačný program Vzdelávanie a OP Výskum a vývoj, ktoré budú disponovať s viac ako 1,4 mld eur (v cenách 2004) v nasledujúcich 7 resp. (podľa pravidla n+3) 10 rokoch. Na európskej úrovni sa pripravuje 7. rámcový program. Európske rámcové programy pre výskum a rozvoj technológií sú hlavným nástrojom Komisie pre financovanie európskeho výskumu a ročne Komisia by mala do neho investovať okolo 10 mld. eur.