Pozadie

Pri spoločných politikách Únie sa často operuje s výrazom regionálna, prípadne kohézna politika. Synonymom pre ňu je aj politika súdržnosti.

Hlavný princíp regionálnej politiky EÚ je finančná solidarita v prospech menej rozvinutých regiónov a sociálnych skupín a udržať jej konkurencieschopnosť. Výraznou mierou pomáha pri ich „konvergencii“ – približovaní sa k tým vyspelejším. V rozvinutých regiónoch pociťujú pravda odlišné osobitné potreby, najmä v oblasti konkurencieschopnosti a raste zamestnanosti a aj tu smerujú nástroje tejto politiky. Často sa výraz regionálna politika spája s politikou územnej súdržnosti (kohézie).

Rozšírenie EÚ zväčšilo regionálne disparity medzi jednotlivými regiónmi členských štátov. Údaje o nich každoročne monitoruje v regionálnom i celoštátnom porovnaní Eurostat Eurostat má hlavne za úlohu poskytovať Európskej únii vysoko kvalitný štatistický informačný servis. Používa jednotné pravidlá na zhromažďovanie všetkých štatistických údajov z národných štatistických inštitútov každého z 27 členských štátov Únie.viac na www.EuropskaUnia.sk » Na vyrovnávanie týchto rozdielov investuje Európska únia značné prostriedky, počas nasledujúcich siedmich rokov (programové obdobie 2007 – 2013) to bude rekordných 347,41 mld. eur. Investícia do regionálnej politiky bola významná už v predchádzajúcom období a Únia pre ňu vyčlenila tretinu rozpočtu EÚ aj v rokoch 2000-2006 (213 mld. eur) . Slovensku pripadne z tohto balíka viac ako 11,588 miliárd eur (v bežných cenách 2004).

Na definitívnej podobe pravidiel novej kohéznej politike (politika súdržnosti) sa dohodli inštitúcie EÚ v lete 2006 prijatím balíka nariadení o štrukturálnych a Kohéznom fonde. Na jeseň 2006 doplnili nariadenia strategické usmernenia Komisie. Vychádzajúc z týchto dokumentov sa regionálna politika EÚ bude venovať novozadefinovaným cieľom:

• Konvergencia
• Rast konkurencieschopnosti a zamestnanosti 
• Európska územná spolupráca

Otázky

• Inštitucionálne vzťahy
  

Regionálna politika je obsiahla téma a nemožno ju posudzovať v európskych politikách čisto kategoricky a geograficky. Na jej plánovaní a neskoršom riadení sa zúčastňujú všetky relevantné inštitúcie EÚ, no predovšetkým sú to Komisia a Parlament. Významnú úlohu zohráva aj Výbor regiónov Výbor regiónov so sídlom v Bruseli slúží ako miesto pre zviditeľnenie sa regiónov a oblastí členských krajín v EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk »ako legitímny hlas všetkých volených predstaviteľov regiónov v EÚ.

Európska komisia

Európsku komisiu (EK) v otázkach regionálnej politiky zastupuje poľská komisárka Danuta Hübner. Čo sa týka spravovania štrukturálnych fondov určených pre túto politiku, nemožno obísť českého eurokomisára Vladimíra Špidlu zodpovedného za zamestnanosť, sociálne záležitosti a rovnosť šancí. Okrajovo  im sekunduje v niektorých otázkach aj Benita Ferrero Waldner (AT), komisárka pre zahraničné záležitosti, do ktorej portfólia patrí zahraničná pomoc a Európsky nástroj partnerstva a susedstva.

Každému z týchto komisárov podlieha relevantné Generálne riaditeľstvo Generálne riaditeľstvá sú administratívnym a technickým aparátom Európskej komisie. Štruktúra DG predstavuje pomerne rozsiahlu časť európskej administratívy. Členenie DG pripomína do veľkej miery členenie vládnych úradov. viac na www.EuropskaUnia.sk »– akési „európske ministerstvo“. Otázkami regionálnej politiky sa zaoberá Generálne riaditeľstvo pre regionálny rozvoj (DG REGIO). Na jeho čele vystriedal nedávno Brita Meadowsa Nemec Dirk Ahners. Medzi vysoko postavenými euroúradníkmi na tomto riaditeľstve pracuje aj Slovenska, Katarína Mathernová. Časť súvisiacej agendy ohľadne európskej susedskej politiky gestoruje Generálne riaditeľstvo pre vonkajšie vzťahy (DG RELEX) a sociálne záležitosti Generálne riaditeľstvo pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a rovnosť šancí (DG EMPL), ktoré dozoruje zo štrukturálnych fondov ESF.

Európsky parlament

V Európskom parlamente pracuje parlamentný Výbor pre regionálny rozvoj (REGI), ktorý má pôsobnosťou pre regionálnu a kohéznu politiku, najmä však pre Európsky fond regionálneho rozvoja, Kohézny fond a iné nástroje regionálnej politiky Únie. Výbor tiež posudzuje vplyv ostatných politík na hospodársku a sociálnu súdržnosť, má na starosti koordináciu štrukturálnych nástrojov Únie, odľahlé regióny a ostrovy. Venuje sa aj témam ako je cezhraničná a medziregionálna spoluprácu, vzťahy s Výborom regiónov, organizáciami medziregionálnej spolupráce a miestnymi a regionálnymi orgánmi.

Na jeho čelo v polovici súčasného funkčného obdobia EP zvolili španielskeho poslanca Gerardo Galeote EPP-ED Skupina Európskej ľudovej strany (Kresťanských demokratov) a Európskych demokratov združuje kresťanských demokratov, konzervatívcov a hlavné politické prúdy stredu a pravicového stredu z 27 členských krajín Európskej únie. Je najväčšou politickou skupinou v Parlamente.viac na www.EuropskaUnia.sk ». Jeden z vplyvných podpredsedov tohto výboru je Poliak Jan Olbrycht (taktiež EPP-ED) a po najnovšom rozšírení podpredsedá v regionálnom výbore aj liberálka z Bulharska, Filiz Husmenová (ALDE). Zo slovenských zástupcov v EP sú členmi dvaja poslanci, Miroslav Mikolášik (EPP-ED) a Miroslav Koterec PES Strana európskych socialistov (PES) vznikla v roku 1992 po podpise Zmluvy o Európskej únii (Maastrichtskej zmluvy) ako nástupnícka strana Konfederácie socialistických strán Európskeho spoločenstva.viac na www.EuropskaUnia.sk », náhradníkmi Zita Pleštinská (EPP-ED) a Peter Baco (NI).

Poslanci o samotných projektoch nerozhodujú, predsa je ich vplyv na regionálnu politiku EÚ výrazný. Parlament má totiž spoločne s ministrami členských štátov rozhodujúce slovo pri schvaľovaní rozpočtu EÚ a tak môže regiónom finančné prostriedky zvýšiť a tým aj podporiť viac projektov. Nejde však len o peniaze. Parlament sa aktívne podieľa na množstve akcií, ktorých úlohou je zvýšiť informovanosť verejnosti o spôsobe, akým sa uchádzať o granty z európskych fondov, alebo si vymeniť skúsenosti z realizovaných projektov.  

Výbor regiónov

Mnoho rozhodnutí prijímaných Úniou má priamy dosah na jej regióny. Výbor regiónov ako samostatná inštitúcia je ich hovorcom: reprezentuje záujmy regiónov a ich obyvateľov a zabezpečuje, aby informácie týkajúce sa politiky EÚ boli oznámené priamo regiónom. Medzi jeho hlavné úlohy patrí reprezentovať v európskom legislatívnom procese záujmy miestnych a regionálnych orgánov a v prípadoch rozhodnutí, ktoré vplývajú na záujmy regiónov sa musia Komisia alebo Rada poradiť s Výborom. Sú to témy, ako hospodárska a sociálna súdržnosť, Transeurópske siete Poslaním transeurópskych sietí je prepojiť účinným sposobom európske regióny a národné dopravné siete prostredníctvom modernej infraštruktúry. viac na www.EuropskaUnia.sk » zdravotníctvo, záležitosti týkajúce sa mládeže alebo kultúry.

344 členov zastupuje regionálne a miestne orgány Európskej únie a sú menovaní na obdobie štyroch rokov. Na čele Výboru stojí Francúz Michel Delabarre. Členmi Výboru sú volení zástupcovia samosprávnych regiónov, primátori miest a predsedovia mestských a krajinských rád. Slovenskú republiku zastupuje 9 členov a rovnaký počet máme nominovaných náhradníkov. Ako vedúci delegácie SR vo Výbore regiónov je toho času Milan Belica, predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja. Výbor pracuje vo viacerých komisiách a podvýboroch.

Najväčším podujatím je každoročný Európsky týždeň regiónov a miest, ktorý organizuje Výbor regiónov a Komisia v spolupráci s Európskym parlamentom a Predsedníctvom.

•  „Európska“ regionálna politika ...

Viac ako tretina rozpočtu EÚ sa využíva na zmiernenie rozdielov (disparít) medzi jednotlivými regiónmi a nerovností v postavení svojich občanov. Cieľom tejto politiky je prispievať k rozvoju hlavne zaostávajúcich regiónov, k reštrukturalizácii upadajúcich priemyselných oblastí, či revitalizáciu zanedbaných mestských štvrtí. Dôraz sa kladie na tvorbu pracovných miest. Cieľom je teda zlepšiť stav ekonomickej, sociálnej a územnej „súdržnosti“ Únie. Preto hovoríme aj tzv. "kohéznej - súdržnej politike".

Donedávna mala pod patronátom táto politika aj ekonomickú diverzifikáciu vidieckych oblastí, kde je poľnohospodárstvo na ústupe, avšak to sa z veľkej miery presunulo pod Spoločnú poľnohospodársku politiku a  rozvoj vidieka v rámci (SPP/CAP).

• História regionálnej politiky EÚ

•  Hlavný dôvod pre uplatňovanie spoločnej politiky – regionálne rozdiely

Európska únia spolu s USA a Japonskom sú najviac prosperujúce ekonomicky sveta. Od posledných dvoch fáz rozšírenia v rokoch 2004 (vstup desiatich nových krajín) a v januári 2007 pristúpením ešte Rumunska a Bulharska sa veľkosť vnútorného trhu a ľudský potenciál Únie zvýšil na viac ako 488,5 mil. obyvateľov. Celkovú dynamiku Únie však oslabujú ekonomické a sociálne rozdiely medzi členskými štátmi a ich regiónmi. V porovnaní EÚ-15 a EÚ-27 sa rozdiely v Európe zvýšili na dvojnásobok. Rozdiely medzi najrozvinutejšími a najzaostávajúcejšími regiónmi sú mnohonásobné.

• Štyri výzvy novej kohéznej politiky 2007-2013

1. Dosahovanie vyššieho stupňa súdržnosti v rozšírenej Únii
2. Posilnenie priorít Únie
3. Zvyšovanie kvality na podporu trvalo udržateľného a vyváženého rozvoja
4. Vytvorenie nových partnerstiev pre súdržnosť

• Prioritné ciele novej politiky súdržnosti

Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF/EFRR), Európsky sociálny fond Európsky sociálny fond je jedným z štyroch štrukturálnych fondov EÚ. Bol založený zmluvou o EHS v rámci Rímskych zmlúv 1957.viac na www.EuropskaUnia.sk »(ESF) a Kohézny fond (KF) prispievajú nasledovným spôsobom k napĺňaniu troch cieľov: „Konvergencia“, „Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť“ a „Európska územná spolupráca“.

Ciele, štrukturálne fondy a štrukturálne nástroje 2007-2013

Logika cieľa „Konvergencia“ je založená na podpore podmienok zvyšujúcich hospodársky rast v najmenej rozvinutých členských štátoch a regiónoch, čím sa docieli skutočná konvergencia, teda ich približovanie k priemeru EÚ. V rámci EÚ-27 sa dotýka tento cieľ 84 regiónov v 17 členských krajinách, kde žije 154 miliónov ľudí. Ich HDP na obyvateľa dosahuje menej ako 75% priemeru Spoločenstva. V tzv. „prechodnej fáze“ sa to dotýka ďalších 16 regiónov (16,4 mil. obyvateľov), ktorých HDP vďaka štatistickému spriemerovaniu po rozširovaní len nepatrne presiahlo túto úroveň. Pre cieľ Konvergencia je k dispozícii 282,8 mld. eur, čo je 81,5% spoločného rozpočtu a rozdelí sa nasledovným spôsobom: 199,322 mld. Eur pre konvergujúce regióny, pričom 13,955 mld. eur sa týka regiónov, v ktorých bude postupne znižovaná pomoc z tohto cieľa („phasing-out-regions”) a 69,578 mld. sa vynakladá na Kohézny fond. Ten sa použije v 15 členských krajinách.

Mimo konvergujúcich regiónov sa uplatňuje cieľ „Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť”.

1) Jej programy majú podporiť regióny pri realizácii hospodárskych zmien prostredníctvom inovácií a podporou spoločnosti založenej na poznatkoch, podnikateľských iniciatív, ochrany životného prostredia a prístupu k nemu.
2) Tvorba väčšieho počtu a viacej kvalitných pracovných miest bude realizovaná adaptovaním pracovníkov a investíciami do ľudských zdrojov. V EÚ-27 je pre tento cieľ oprávnených 168 regiónov s 314 mil. obyvateľmi. Medzi nimi je aj 13 tzv. „phasing-in-regions“ (19 mil. obyvateľov), ktoré dostanú mimoriadne finančné prostriedky ako pôvodne regióny „Cieľa 1“ (v predošlom programovom období). Pre tento cieľ je určených 55 mld. eur, z ktorých  11,409 mld. potečie do tzv. „phasing-in-regions”. Celkovo pre tento cieľ sa použije 16% vyčlenených prostriedkov, ktoré sú určené regiónom v 19 členských štátoch. Pôvodné programy a iniciatívy URBAN II a Equal Iniciatíva Equal je jedným z nástrojov politiky zamestnanosti Európskej únie a financuje ju Európsky sociálny fond. viac na www.EuropskaUnia.sk »sa presunuli pod cieľ 1 a 3.

V rámci tretieho cieľa „Európska teritoriálna (územná) spolupráca sa má dosiahnuť posilnenie:

a) cezhraničnej spolupráce prostredníctvom spoločných miestnych a regionálnych iniciatív,
b) transnacionálnu spoluprácu s cieľom integrovaného územného rozvoja
c) interregionálnu spoluprácu a výmenu skúseností

Tento cieľ sa dotkne 181,7 miliónov Európanov žijúcich v prihraničných regiónoch (37,5% všetkých obyvateľov EÚ), pričom všetky regióny EÚ a ich obyvatelia budú pokrytí jedným z 13 súčasných transnacionálnych spolupracujúcich území. Pre cieľ je určených 8,723 mld. eur (2,5% rozpočtu) a tieto prostriedky sa delia nasledovným spôsobom: 6,44 mld. eur pre cezhraničnú spoluprácu, 1,83 mld. eur pre transnacionálnu a 445 miliónov pre interregionálnu spoluprácu. Tento cieľ vychádza zo skúseností iniciatívy Spoločenstva „INTERREG“.

• Kohézne správy

Doteraz vydala EK 4 správy o kohéznej politike EÚ. Vlastné správy spracúva aj EP. Tie sa zaoberajú podporou efektivity použitia finančných prostriedkov. Pozornosť si zaslúžila najmä správa španielskej poslankyne zo skupiny socialistov Francisci Pleguezuelos Aguilar o dopade štrukturálnej politiky a jej dôsledkoch na kohéziu v rámci EÚ a tiež správa poľskej poslankyne zo skupiny socialistov Lidie Joanny Geringer de Oedenberg o úlohe a efektívnosti kohéznej politiky v najchudobnejších regiónoch.

• Kandidátske krajiny

Regionálna pomoc sa však nesústredí len na členské štáty EÚ. Okrem nich sa totiž o podporu môžu uchádzať aj Kandidátske krajiny Status kandidátskej krajiny udeľuje Európska rada na základe stanoviska Európskej komisie krajine po tom, čo podá oficiálnu žiadosť o členstvo v Európskej únii. Status kandidátskej krajiny však automaticky nevedie k získaniu členstva v Úniviac na www.EuropskaUnia.sk »a to z takzvaných prevstupových fondov, ktoré boli oproti minulosti (SAPARD, ISPA, PHARE) zjednotené do jedného nástroja.

Pozície:

„Zaviazali sme sa, že pomôžeme Európe stať sa najkonkurencieschopnejším svetovým hospodárstvom. Odhady Komisie ukazujú, že každých 100 eur investovaných do regionálneho rozvoja sa vo forme vývozu vracia až do výšky 40 eur do iných regiónov. Preto by sa s cieľom byť efektívnosti malo investičné úsilie začleniť do miestnych a regionálnych stratégií.”, uviedla Danuta Hübner Komisárka pre regionálnu politiku (2004 - 2009)viac na www.EuropskaUnia.sk »počas Dní otvorených dverí európskych regiónov 2006 v júli 2006 v Bruseli.

“Akú Európu chceme – pre nás a naše pokolenia? Dynamickú Európu na čelnom mieste vo svete v oblasti vedy a technológii? Produktívnu Európu, kde nachádza každý zamestnanie? Starostlivú Európu, ktorá sa venuje chorým, starším i hendikepovaným? Spravodlivú Európu, kde nie je diskriminácia a každý má rovnaký prístup k zamestnaniu a vzdelania? Čistú a ekologickú Európu, ktorá sa stará o životné prostredie a sú pre ňu dôležité aj celosvetové výzvy? Európu takých hodnôt, o ktoré sa vzájomne delíme a sú nám vzácne? Toto všetko chcem a preto si myslím, že je to v našom dosahu”, uviedla 17. októbra 2006 v jednom zo svojich prejavov vo Varšave komisárka Danuta Hübner.

Ako podporiť zaostávajúce oblasti a ako zlepšiť kohéznu politiku v januári 2007 diskutovali členovia Výboru EP pre regionálny rozvoj. Vplyv kohéznej politiky možno znázorniť na príklade Írska, ktoré sa aj vďaka čerpaniam z fondov Únie mohlo premeniť z jednej z najchudobnejších krajín EÚ na hospodárstvo s druhým najväčším hrubým domácim produktom (HDP) na obyvateľa. Írsko Írsko patrilo medzi najchudobnejšie krajiny Európy, vďaka viacerým špecifikám však dokázalo plne využiť výhody členstva a dostať sa na ekonomicky medzi špičkových európskych hráčovviac na www.EuropskaUnia.sk »tak už nespĺňa podmienky na čerpanie pomoci EÚ a pomyselný koláč sa môže rozdeliť tým, ktorí to potrebujú. Poslankyňa Geringer de Oedenburg (PES - Poľsko) sa domnieva, že by bolo ilúziou očakávať takéto výsledky pri všetkých regiónoch. Cieľ však nesmieme strácať zo zreteľa: rozdiely medzi regiónmi sa nemusia úplne zotrieť, ale aspoň znížiť. Aby kohézna politika naozaj zmenšila rozdiel medzi regiónmi, poslankyňa Lidia Joanna Geringer de Oedenberg navrhuje viacero opatrení.  Kohézna politika EÚ musí identifikovať potreby najchudobnejších regiónov, finančné prostriedky by sa mali do potrebných oblastí dostať čo najrýchlejšie, celý proces by sa mal zjednodušiť a v rámci sociálnej kohézie by sa nemalo zabúdať na ľudí s telesným hendikepom. Veľká miera zodpovednosti však leží aj na jednotlivých členských štátoch, ktorých regióny často krát nie sú schopné absorbovať ponúkanú finančnú pomoc.

Miroslav Mikolášik (EPP-ED) 5. júla 2005 k štrukturálnym fondom uviedol, že Európsky sociálny fond je významným nástrojom na presadzovanie sociálnej integrácie a prístupu k zamestnaniu niektorých znevýhodnených skupín obyvateľstva, akými sú napríklad osoby so zdravotným postihnutím. „Som veľmi rád, že sa nám na pôde Parlamentu podarilo do textu nariadenia presadiť ochranu týchto osôb ako jednu z priorít tohto nástroja.”

Peter Baco (NI) počas toho istého plenárneho zasadnutia k všeobecným ustanoveniam o štrukturálnych fondoch v rozprave povedal: „Ako občan Slovenska, novej členskej krajiny Európskej únie si uvedomujem obrovský význam tejto štrukturálnej pomoci od ekonomicky silných členských štátov pre nové členské štáty.“ Osobitne ocenil fakt, že v dohode medzi Európskym parlamentom a Radou sa podporujú návrhy nových členských štátov v opatreniach, takzvaných N+3, týkajúcich sa DPH a bývania. Je to dobré a veľmi potrebné riešenie, veď v prvom čítaní v tomto Parlamente hlasovali za tieto návrhy všetci poslanci z nových členských štátov. Rok pred tým predkladal pozmeňujúci návrh na zabezpečenie komplementárnosti podpory z tohto fondu s podporou poskytovanou z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka. „Úspech našich zámerov pri zmierňovaní regionálnych rozdielov v Európskej únii totiž priamo závisí práve od úspešnosti vidieckeho rozvoja. Veď regióny Európy sú predovšetkým vidiecke regióny a najzaostalejšie regióny Európy sú práve najvidieckejšie regióny.“ Nemyslí si, že problémy regionálneho rozvoja Európskej únie nemôžeme nikdy úspešne vyriešiť bez zabezpečenia rozvoja vidieka a prosperujúci vidiek je reálny len vtedy, ak budú prosperovať farmári.

Mieczysław Edmund Janowski (UEN, PL)  prirovnal možnosti novej kohéznej politiky s dopadmi, ktoré mal po II. svetovej vojne na Európu Marshallov plán. "Dotýka sa to všetkých krajov, najmä tých, ktoré počas minulých rokov vegetovali nie zo svoje viny, ale kvôli železnej opone a Poľsko medzi nimi, najmä jeho východné vojvodstvá ".

"Ako Grék, môžem povedať, že je to koniec maratónu. Neboli žiadne obmedzenia v rozpočte súdržnosti a to značí, že peniaze európskych daňovníkov budú využité efektívne a realisticky " – povedal spravodajca správy o všeobecných ustanoveniach k štrukturálnym fondom, Grék Konstantinos Hatzidakis (EPP-ED).

Ďalší zo spravodajcov, Poliak Jan Olbrycht (EPP-ED) si myslí, že realizácia princípu solidarity okrem iného aj v rámci kohéznej politiky je trvalým základom fungovania EÚ. „Popretie (solidarity) je útokom na podstatu fungovania Spoločenstva”. Predostrel myšlienku, že politika súdržnosti môže byť spoločne realizovaná aj bez financovania z prostriedkov Spoločenstva prostredníctvom spoločných aktivít členských krajín. Na margo cezhraničných programov povedal: „Sú to aktivity, ktoré čerpajú neveľké prostriedky z EÚ, ale tvoria veľkú pridanú hodnotu”. Preto by jej mal naďalej napomáhať nový právny nástroj navrhovaný pre cieľ 3.

Čech Vladimír Železný (IND/DEM) kritizoval v júli 2006 zdĺhavosť prijímania legislatívy kohéznej politiky i samotný Parlament: "Dlhé a tu v Parlamente neplodné štrnásťmesačné dohadovanie sa ukazuje, akoby sme v Únii dopadli, keby sme prijali Európsku ústavu s majoritným rozhodovaním, ktoré tu platí. Malým, slabým, chudobným a novým by nanucovali pravidla väčšina pôvodných členských štátov, ako to vidíme tu v Európskom parlamente.

Jana Bobošíková (NI -ČR) uvítala spoločný postoj Rady k štrukturálnym fondom s týmm, že "Európska rada na rozdiel od tohto Parlamentu prejavila ďaleko väčšiu mieru realizmu a znalosti situácie, pokiaľ ide o skutočné potreby členských štátov". Rovnako podĺa nej bola Rada ďaleko solidárnejšia ako EP. Za veľmi pozitívne označila spolu  s mnohými inými poslancami z nových členských štátov zámer preplácať z ERDF daň z pridanej hodnoty, kde nie je vratná. Vďaka pravidlu N+3 dostávajú podľa nej štáty „ďaleko väčší priestor pre realizáciu projektov a čerpanie peňazí."

Oldřich Vlasák (EPP-ED - ČR) návrhy nariadení k ŠF označil za "kompromis, ktorý sa v zajatí národných záujmov rodil veľmi ťažko ". "Prínos EÚ musia ľudia v jednotlivých členských štátoch jasne pocítiť". Za príklad označil otázku bývania. Za kľúčové ďalej označil, že sa otvára cesta vyšších investícii do zdravotníctva, uvítal dôraz, ktorý Európska komisia Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. viac na www.EuropskaUnia.sk »kladie na urbánnu dimenziu štrukturálnej politiky: „Sú to nakoniec naše mestá, ktoré majú ku konečným príjemcom najbližšie a najlepšie vedia, aké aktivity a projekty je potrebné podporovať, Obávam sa však, aby táto urbánna dimenzia a princíp partnerstva neostala na papieri."